Článok pokračuje pod video reklamou
„Pre prikrmovanie zveri objemovými krmivami, obhospodarujeme políčka, ktoré zároveň priťahujú zver z lesa, aby nepoškodzovali poľnohospodárske pozemky. Naše združenie pripravuje asi 1,5 tony sena. Cez tohtoročnú zimu sme len tak-tak vyšli, bola veľmi náročná. Malými dopravnými prostriedkami sme sa do lesa nedostali, prenajímali sme si horský traktor, ktorým sme dopĺňali krmivo zveri. Potrebujeme takmer tonu jadrového krmiva. Nedopestujeme ho, ale musíme ho kúpiť. Členovia združenia skladajú peniaze, tiež chodíme na brigády k súkromne hospodáriacemu roľníkovi a robíme zber kameňa. Zato nám požičiava techniku a poskytuje jadrové krmivo, vlastne nás vypláca v naturáliách,“ hovorí predseda poľovníckeho združenia Jozef Bačík.
I napriek tuhej zime zveri veľa neuhynulo. Každú sobotu vyvážali krmivo. „Zver odišla maximálne 100 metrov od kŕmidiel a zalíhala. Neustále brala potravu. Mali sme radosť, že ju máme.“
Teraz poľovníci čistia kŕmidlá, dezinfikujú ich vápnom a upravujú okolie.
„Šarapatu v revíri robia psy a mačky. Dajú sa dva-tri psy dohromady, ak sa svorka vydá za srnou, neujde im. Roztrhajú ju. Mačky to isté – vyberajú mladé zajačiky, vtáčatká z hniezd. Sú šíriteľom prašiny, môžu sa od líšok nakaziť besnotou, čo je veľmi nebezpečné i pre ľudí,“ uviedol J. Bačík. Anton Hromada, poľovný hospodár doplnil, že „naviac úhynu urobili rysy. V revíri sa zdržujú tri rysy, starý samec a rysica s odrasteným mláďatom. Už od leta strhli 25 kusov srnčej zveri a muflónky.“
Škody robia i ľudia na poľovníckom zariadení. Vlani zvalili štyri poľovnícke kazateľňové posedy. Taký stojí najmenej 10-tisíc korún. „Vlastný materiál nemáme, musíme si ho nakúpiť. Niektorí nezodpovední nám dokonca ukradnú soľ, ktorá vo väčších kusoch je uložená pre zver v strome či v pni preto, aby soliská boli hustejšie,“ konštatuje.
V tomto období hniezdi vtáctvo, vyletujú mláďatá, psy a mačky sú pre ne nebezpečné. Koncom marca až začiatkom apríla diviačice už rodili mláďatá, je obdobie kladenia jelenčiat.
„Pre náš revír musíme mať určitý počet poľovníckych psov: farbiarov, stavačov, brlohárov, duričov, ktorý predpisuje Lesný úrad. Je to náročné. Nikoho nemôžete prinútiť, je to úloha pre mladších poľovníkov prípadne čakateľov, aby doviedli psa na predpísané skúšky,“ ozrejmuje predseda a vymenúva ďalšie spoločenské akcie: posedenie so ženami na MDŽ, koncom leta posedenie pri hudbe a družbu s detičkami materskej školy na Lánskej v Považskej Bystrici. Pred dvoma týždňami im dvaja poľovníci v škôlke rozprávali o revíri a najbližšej ich prevedú chotárom, poukazujú kŕmidlá, ako sa správať v lese...
