inu mi opravár vrátil dáždnik s novou látkou. Niečo sa mi na ňom nepozdávalo, vyzeral ako používaný. Nebola som spokojná ani so šedou farbou poťahu, ale opravár tvrdil, že šedá je medzi zákazníkmi obľúbená, že už mal len čiernu farbu. Tak som zaplatila 150 korún za opravu. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi asi o tri dni susedka priniesla môj pôvodný dáždnik, ktorý si u nej nechal opravár. Samozrejme bez vymeneného poťahu. Teraz mám dva staré dáždniky, ktoré nemôžem používať, pretože na jednom je zlé plátno, druhý má pokazené koncové uchytenie plátna. Ale aj tak som obišla lepšie ako susedka-dôchodkyňa. Nemala drobné, len tisíc korún. Opravár sa ponúkol, keďže nemal vydať, že tisícku niekde zmení a potom sa vráti vyúčtovať opravu. Ako zálohu jej nechal jedny väčšie nožnice a dva staré dáždniky, z ktorých jeden, ako ju stihol predtým informovať, patril mne, preto mi ho priniesla. No doteraz sa s rozmenenou tisíckou nevrátil.
A tak nás obe oprava dáždnika vyšla drahšie ako nový. Škoda, že sme si nestihli overiť, pod ktorú firmu patrí. Jedno však môžem s určitosťou povedať – už nikdy nebudem veriť podomovým opravárom.
Autor: Zákazníčka
