Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
HÁDZANÁ

Bystrickou halou už nebude znieť „Róooosťo Baďura“!

Mnohonásobného reprezentanta, päťnásobného majstra a dvojnásobného pohárového víťaza by potešila bundesligová ponuka


Považskobystrická hádzaná dokončila sezónu 2000/2001 bez účasti v play off, ale podarilo sa jej premiérovo vyhrať Slovenský pohár. Pred novou sezónou prišli do klubu viacerí kvalitní hráči, ktorí pomohli naštartovať úspešné roky tohto športu v meste. Jednou z posíl bol brankár Rostislav Baďura, ktorý sa počas medzištátneho zápasu Slovensko – Maďarsko lúčil s klubom i publikom. Za päť sezón toho dokázal skutočne veľa, získal tri tituly, dvakrát bol vicemajstrom a raz sa podieľal na výhre v Slovenskom pohári. Od novej sezóny sa s ním už nebudeme stretávať, pretože bude stáť v bráne nemeckého druholigistu v skupine Juh – Leuterhausen. Ešte pred dovolenkou a odchodom nám poskytol zaujímavý rozhovor.
Narodil som sa 3. 3. 1975 v Havířove, začiatky boli v Karvinej, kde som pôsobil až do juniorky a potom ma tréner Kekrt vytiahol medzi mužov. Nakoniec som kariéru začal v Zubří, kam si ma zobral tréner Míka ako 18-ročného a začal som chytať. Získal som tu dva tituly a raz som bol druhý, nasledovali strieborné sezóny vo Frýdku a od roku 2001 Považská Bystrica. V žiadnom klube som nikdy nebol horší ako tretí.
Prečo si sa rozhodol pre Nemecko?
Chcem ukázať, že viem chytať aj lepšiu ligu, päť – šesť družstiev sa dá porovnať s Prešovom, je tam viac zahraničných hráčov, ktorých nepoznám. Spoluhráčmi budú Fero Šulc mladší, ktorý mi urobil meno a vďaka nemu došlo k angažmá, hrá tam Peter Hrachovec, s ktorým som hrával v Zubří. Protihráčmi budú Martin Valo, Michal Tonar a ďalší, v severnej lige sú napr. Drobek, Vašek, Brůna. Jazykových problémov sa nebojím, idem hrať hádzanú a nie rozprávať, určite sa dohovorím, mám základy angličtiny, nemecké slovíčka sa postupne nalepia. Sú tam aj lepšie peniaze, lepšia úroveň, viac kvalitných zápasov, viac šancí ukázať sa svetu než tu. Časom by ma potešila ponuka z Bundesligy, ale nechcel by som ísť do tímu zo dna tabuľky. Lepšie je na tom Kiel a Flensburg, kde brankár nemusí toľko pracovať s obranou. Aj keby som neprestúpil, ponuka by ma tešila. Neviem, či to bude posledná zastávka, môže sa stať hocičo, lebo zdravie je iba jedno. Ak klub nebude mať dlhy, aby platil včas, nebude to problém. Pokojne by som chytal aj z lásky k hádzanej, ale živím rodinu, a tá by iba z lásky nevyžila.
Pamätáš si na prvý zápas HIL za Frýdek v Pov. Bystrici, kde si domácich „ničil“ a Frýdek vyhral 27:15?
Na Pov. Bystricu si spomínam veľmi dobre, perfektne sa mi tu chytalo aj s reprezentáciou a vždy sa mi darilo. Pamätal som si halu, bola taká, akú som nikde predtým nevidel. Pripadal som si ako toreador v rodeu. Ako som nečakal, že skončím vo „vidieckom“ Zubří, nečakal som ani Pov. Bystricu. Vždy som išiel do nemajstrovského tímu, ktorý mal ambície a ja vďaka mojej práci sme vybojovali tituly, o to je väčšia radosť.
Nie je luxusom, že najlepší brankár v slovenskej súťaži nemá miesto v reprezentácii?
Reprezentoval som v dobe, keď neboli vzťahy Morava – Česko najlepšie ako jediný Moravák pod trénerom Haberom. Boli to najkrajšie roky, reprezentácia stála za niečo, potom prišiel útlm, ale teraz prekvapuje, kde môže. Keď sa stal trénerom Trtík, zranil som sa vo Frýdku, odkiaľ ma vyhodili, lebo som nechcel podpísať novú zmluvu. Nemohol som trénovať, vyhodili ma z bytu, a zrejme, aby som mu nerozhodil tím, nezobral ma. Dnes už ambície nemám, mám 75 reprezentačných štartov, som hrdý, že som hral pod Haberom. Mám štarty za juniorku na MS v Argentíne, u mužov na ME v Španielsku, kde bolo 6. miesto najväčším úspechom. Nasledovali MS v japonskom Kumamote, ME v Taliansku, MS vo Francúzsku, chýba už iba olympiáda. Vždy sa mi darilo v kvalifikácii, kde sa mi podarilo prispieť k postupom.
Čo bolo dôvodom príchodu na Považie?
Hoci som ešte poriadne nechodil, prvá ponuka prišla z Nových Zámkov. Nechcelo sa mi ísť na Slovensko, kde výkonnosť nebola taká ako v Čechách, čo dnes neplatí. Potom prišiel D. Tonkovič, najprv som nemal záujem, ale bol dotieravý, no keď päťkrát prišiel za mnou, nechal som sa ukecať. Po príchode ma uvidel tréner Papiernik a neveril, že som to ja. V novinách vyšla správa o prestupovej bombe leta, lenže ja som ešte nebol fit. „Hodili“ ma do brány, týždenne som mal tri tréningy, zápas a potom na dva dni domov. Bolo to o ničom, bál som sa o zdravie, svaly boli ochabnuté, ale na konci sezóny bol titul (smiech).
Ktorý tréner ti dal najviac?
Hoci som lenivý, ani u jedného som sa neulieval. Jirko Kekrt ma vytiahol z Karvinej, bol som sám ďaleko od rodičov, staral sa o mňa a urobil zo mňa chlapa. Je to trénersky „blázon“, zažil som pri ňom veľa utrpenia, iba v jeho príprave mi tiekla krv z nosa pri behu. Zážitkom bol Jaro Papiernik. Predtým som poznal stres, makačku, u neho, ktorý bol v pohode, som sa často pristihol, že som si pridával v tréningu. Nezabudnem na Martina Liptáka, je to človek pripomínajúci Papiernika, s tým rozdielom, že je otvorenejší. Nič ho nerozhodí, je priamy, čo povie, to platí.
Ako si na tom so sedmičkami a gólmi?
Sedmičiek som chytil veľmi veľa, nerátal som ich, nie som počtár ako Samo Mažár, ktorý má v hlave všetky góly. Strelených gólov nebolo veľa, najradšej spomínam na dva semifinálové duely so silnou Plzňou s Tonarom, J. Štochlom, Pauzom, Šetlíkom pred 7000 divákmi na zimáku vo Frýdku. V každom sa mi podarilo prehodiť Štochla. Sedmičky som niekedy hádzal v Zubří, potom som už nechcel. Je to trápne voči kolegovi, skoro zosmiešnenie, naviac je riziko, že ak nedám, môže mi to hodiť do prázdnej brány.
V bráne väčšinou pôsobíš pokojným dojmom, nie je to iba pretvárka?
Občas sa vyskytla žltá karta, keď som v sebe neudržal hnev. Hoci vyzerám pokojne, vo mne sa niečo deje. Pred každým zápasom prežívam traumu, obrovský tlak, lebo ja musím, a hráč môže, ale nemusí. Dal som si vysokú latku, stačí, aby si „spadol“ na niekoľko mesiacov a ľudia ťa „zožerú“. Kríza niekedy prišla, ale nie viac než na dva tri priemerné zápasy. Ak som koncentrovaný, je všade ticho, ale ak som sa nechal uniesť, počul som hlasy a to bolo zle. Niekedy ma rozčuľovalo, keď hlásili moje meno, musel som zatlieskať a poďakovať, čo ma niekedy vyviedlo z koncentrácie. Stačila chytená sedmička, dobre hodený trhák, keď som si to mohol dovoliť, v hlave sa všetko zapínalo, akonáhle sa súper blížil k bráne. Veľmi ma hnevalo, keď ľudia revali na hráčov vulgárne. Takých fanúšikov, a nielen tu, nemám rád a prekážalo mi, že chalanov nepodržali a nechali im naplno pocítiť, keď sa nedarilo
Kto bol tvojím hádzanárskym vzorom?
Nikoho som nemal, hráčov som poznával postupne. Keď som chytal, páčil sa mi Karel Bětík, pripomínal mi seba. V reprezentácii som mal problém poznať svetových hráčov. Pražáci hrali v zahraničí, na MS, tí poznali takmer každého. Keď po zápasoch, v ktorých sa mi darilo, prišli hviezdy Baumgartner, Stöcklin a zagratulovali mi, spoluhráč Šetlík mi povedal, kto to bol. Veľmi ma ovplyvnil môj otec, ktorý hral futbal na krídle a behával 1500 metrov. Možno po ňom som útočný typ a aj v hádzanej veľa prihrávam do šancí namiesto toho, aby som sám zakončil. V základnej škole ma ako útočníka raz postavili z núdze do brány, kde som ostal, lebo sme vyhrávali školské súťaže. Potom som sa dostal do hádzanárskej brány, kde som trochu zlenivel.
Akých strelcov máš najradšej?
Ťažko povedať, vo mne sa v momente strely niečo zapne, mozog vyšle signál a telo ide tým smerom. Keď mi známy gólman Klimek povedal, že chytám pozične, pomyslel som si, ten človek niečo odchytal, asi je to pravda. Nemám rád mužstvá, ktoré málo strieľajú, chýba mi streľba ostrých hráčov. Miloval som Prešov, Košice, N. Zámky, ktorých hráči sa „nekašľali“. Nech sa hráč pomeria s brankárom, nech si to rozdajú. Neznášal som slabé mužstvá, ktoré sa motajú pred šestkou, sem – tam niečo hodia na bránu. Také zápasy ma nebavia.
Najkrajší zážitok?
Asi všetky tituly a všetky striebra, to znamená, že každú sezónu som mal krásny zážitok. Tešilo ma, keď s nami nikto nerátal a dosiahli sme úspech. Je skvelé zažiť pocit, keď niečo dokážeš. Zážitkom je stretnúť dobrých úprimných ľudí, ktorých, bohužiaľ, môžem spočítať na prstoch dvoch rúk. Prešiel som kus sveta, ale takých, čo nezávidia, nezazlievajú, nie je veľa.
S hádzanou si prešiel veľa krajín, kde si nebol?
Bol som v Ázii, v Atlante, kde sme robili sparringpartnera USA, v Južnej Amerike, pochodili sme Európu. Okrem Austrálie a Afriky som bol všade.
Čím by si sa živil, keby by to nebola hádzaná?
Vyučil som sa za automechanika, zistil som, že mám naviac, tak som si urobil „podnikateľku“. Vedel by som si predstaviť robiť biznis, ale skôr ako hráčsky manažér, nie tak, ako manažér Gálik. Nevedel by som prosiť o peniaze, je to ťažká práca, bez neho by to nešlo. Skôr by som vyhľadával hráčov. Veľa hráčov si myslí, akí sú dobrí, ale často to nie je pravda. Talent by som poznal. U nás to je Trabelssie, má silu, na to akú má horúcu hlavu, je veľmi rozumný. Veľa vytrpí, je to asi najlepší pivot, keby mal zdravé kolená. Ďalším je Marek Tůma, svojrázna osobnosť s nádherným prehľadom a strelou. Pokojne by som mohol byť farár, lebo som ako vŕba, do ktorej by sa ľudia mohli vyhovoriť.
Aký máš názor na mladých hráčov?
Začínal som v lige ako 18-ročný „fík“. Pred prvým zápasom mi bolo od zodpovednosti zle, hodili ma do vody a musel som plávať. Vyhrali sme s Mostom o dvadsať. Tlak na nás bol obrovský, „povinne“ sme chodili v Zubří do Jimovho kamrlíku na štamprlík alebo dva slivovice. U nás sú mladí veľmi dobrí vo svojej kategórii, ale trvá im to dlho, kým sa presadia medzi dospelými. Asi je niekde chyba, lebo aj v zahraničí sú 19 – 20-roční hráči oporami.
Čím je pre teba rodina?
Všetkým, bez nich by bolo zle. Vyrovnal by som sa s odlúčením, nie som mäkký, ale po tréningu by mi bolo zle, som zvyknutý byť stále spolu s deťmi a ženou. Bol som pri pôrode, videl som všetko, ale nestrihal som pupočnú šnúru. Je to nádherný zážitok, vrelo ho doporučujem každému, asi by bolo menej rozvodov. Z Rostíka a Honzíka nechcem hádzanárov, oni radšej kopú do lopty, asi zdedili gény po dedovi. Ani doma mi nehádžu loptu, ale kopú. Oporou je aj manželka, bývalá športová gymnastka, ktorá hrala hádzanú za Rožnov. Bola veľmi dobré krídlo, tam sme sa spoznali, dávala najviac gólov. Možno by dala gól aj mne, nechal by som ju (smiech). Potom ju zranili, prišla zakrvavená a tak som povedal dosť. Lepšie, keď sa stará o deti a je nám veľkou oporou.
V tíme si patril k nositeľom dobrej nálady.
Bol som skôr taký informátor v dobrom slova zmysle. Rád som pripomínal drobné tréningové prehrešky, ale vždy pred hráčmi, za čo mi bol tréner vďačný, ale spoluhráči mi to vždy vrátili. Posledný fórik sme vyviedli Maťašovi, ktorý sa pýtal, či ideme na prijatie k primátorovi po zisku titulu v oblekoch. Pomrkal som po chalanoch, ktorí prisvedčili a nakoniec na mestský úrad prišiel Maťaš ako jediný v obleku. Spolu s Trabelssiem a Zaťkom sme často nachytali niektorého z mladých.
V Považskej Bystrica začína „pobaďurovská éra“.
Každý je nahraditeľný. Ostali traja brankári, bolo by zlé, keby šancu nedostali. Hoci som bol stále jednotka, snažil som sa, aby si aj druhý brankár zachytal. Moje „dvojky“ boli vždy super chalani. Nikdy som ich nepoučoval, aby sa neurazili, ale nikdy som neodmietol poradiť. Hoci sa bude hrať Liga majstrov, tá nie je iba o brankároch, ale o mužstve. Hráči sa budú musieť viac snažiť, tvrdo a poriadne brániť. Drápal je na úrovni, robili sme všetko spolu, mal by úlohu zvládnuť. Veľký krst s Prešovom zvládol, záleží na ňom a musia mu pomôcť chalani v obrane.
Stretol si sa s podplácaním?
Bolo by nefér, ak by som povedal, že nie. Nevedel by som to urobiť kvôli spoluhráčom, s ktorými drieš, hráš, bral by som to ako podraz. Ani veľké peniaze by mi za to nestáli.
Kde sa chceš usadiť po skončení kariéry?
Mám tri domovy – Zubří, Frýdek, Považskú Bystricu. Je to dobrý pocit, keď sa mám kde vrátiť, v Považskej Bystrici má syn kmotrovcov, ale bývať ostaneme na Morave.
Ako si sa cítil pri rozlúčke?
Bola nádherná, čakal som kvety, dres som si vzal pre istotu. Nikde sa so mnou takto nelúčili, tu som mal slzy na krajíčku. Bolo to nezabudnuteľné. Keď som prišiel, chcel som si urobiť meno, aby na mňa ľudia nezabudli a vedeli, kto bol Baďura, a nie „dělat“ machra. Bolo to päť krásnych rokov, nezabudnem na ne!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 345
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 606
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 226
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 353
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 077
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 085
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 009
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 047
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 880
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 810
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V autobuse sa viezlo osem ľudí, hasiči z osobného vozidla vyslobodili jednu osobu.

Na diaľničnom privádzači sa zrazil autobus s osobným autom

Hasiči z Dubnice nad Váhom a Trenčína zasahovali pri dopravnej nehode na diaľničnom privádzači v Ilave.

Považskobystrická nemocnica má akútny nedostatok krvi!

Darovať vzácnu červenú tekutinu môže každý, kto dovŕšil vek 18 rokov, má minimálnu hmotnosť 50 kg a v zahraničí bol naposledy pred mesiacom.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Mestský úrad bude celý budúci týždeň pre verejnosť zatvorený

Púchovský mestský úrad bude na budúci týždeň pre verejnosť zatvorený.

(ilustračné foto)

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Už ste čítali?