Na Vajdovom memoriáli vyhrali všetci

„Prvým impulzom venovať pamiatku otca najmenším podmienil fakt, že malé deti trénovali, navštevovali oddiely a kluby, ale nikto pre ne žiadne preteky neorganizoval a dokonca ich štart na akýchkoľvek pretekoch bol znemožnený predpismi. Postupne sa situácia vylepšuje. Začínajú sa objavovať ďalšie oficiálne súťaže, kde je deťom umožnené súťažiť. Súťaživosť je deťom prirodzená a potrebujú ju k svojmu zdravému rastu. To, čo sa na súťažiach stáva patologickým javom, je tlak rodičov, trénerov a funkcionárov na dosahovanie rekordných výsledkov a honba za víťazstvom jednotlivca v disciplíne. Deje sa to aj v tréningovom procese a súťaže často bývajú len jeho vyvrcholením. Tento jav považujem za vírus, ktorý kradne deťom radosť so súťaženia a pohybu. Na memoriáli Pavla Vajdu neexistuje porazený. Víťazím nad sebou - je slogan, ktorý vystihuje našu filozofiu. K tomuto pohľadu na priebeh preteku sú vyzývaní všetci účastníci. Prístup rozhodcov nie je direktívny a každý prehrešok je riešený pohovorom, upozornením, nie diskvalifikáciou. Každé dieťa si domov odnáša diplom, tričko s logom memoriálu a medailu. To znamená, že každé dieťa zvíťazilo nad sebou už len tým, že sa venuje pravidelnej pohybovej aktivite a že rozvíja svoje schopnosti. Odmeňovanie najlepších je motiváciou k posúvaniu svojich osobných rekordov a nie poukázanie, že je niekto lepší. Keď spravíte dieťaťu radosť (to platí samozrejme aj o dospelých), tak vie prijať svoju porážku, vie sa s ňou oveľa ľahšie vyrovnať, ako keď ho ponecháte jeho vlastnému osudu a dokonca ho v porážke utvrdíte poukázaním na jeho prehru,“ hovorí A. Vajda.
Preteky mali veľký ohlas aj medzi štartujúcimi, ktorým sa páčili nielen medaily, ale aj tričká a bolo príležitosťou nadviazať nové priateľstvá. Podobný názor mali aj rodičia malých plavcov, podľa ktorých išlo o výborné preteky a mnohí neľutovali pricestovať dokonca až z Prešova. Bokom neostali ani tréneri, ktorí kladne hodnotili možnosť, aby si deti už v útlom veku zvykli na prehry a naučili sa žiť v športovom kolektíve.
Spokojná bola aj Gabika Vajdová, vdova po Pavlovi Vajdovi. „Čo nás môže potešiť viac, ak nie úsmev na detských tváričkách a radosť? Toto mal memoriál splniť, čo sa podarilo, takže bol výborný!!!“
„Memoriál potvrdil správnosť zvolenej cesty. Veľkú radosť mi spravili plavci z Považskej Bystrice. Púchovskí a považskobystrickí plavci kedysi tvorili veľmi silnú plaveckú rodinu. Aj púchovským plavcom pomôže, keď budú mať na blízku kvalitnú konkurenciu, ako kedysi. Preto chcem poďakovať všetkým z Považskej Bystrice, že sa opäť snažia naviazať na tradíciu a budovať zdravú plaveckú základňu a rozširovať tak počty detí, ktoré sa venujú zdravému športu. Poďakovať treba všetkým , čo priložili ruku k dielu,“ dodal Alexander Vajda.