Ako Apolón vrátil umeniu nahotu

á cudnosti, podľa ktorých im nesmela spod šiat vykúkať ani špička črievice. Tabu sa nevzťahovalo na vyobrazenie Adama a Evy - lebo v raji šaty nemali - s výnimkou chúlostivých miest, ktoré museli byť prikryté rukami, listami či vlasmi.
Ešte aj praveký človek znázorňoval nahotu na jaskynných stenách a plastikách z hliny či kostí bez škrupúľ. A to už nehovoríme o antickom umení. Veľkoryso boli vystavované na obdiv bicepsy diskobolov aj božstiev. A práve socha jedného z božstiev spôsobila v renesancii, kedy ju náhodne objavili, revolúciu. Revolúciu, ktorá odštartovala v Taliansku návrat nahoty do umenia. Bola to socha Apolóna, ktorú vykopali na pozemku kardinála Giuliana della Rovere, neskoršieho pápeža, ktorý prijal meno Július II. Ako obdivovateľ umenia umiestnil sochu Apolóna vo svojom dome a potom na čestnom mieste vo Vatikáne v pavilóne Belvedere. Nazvali ho Apolónom Belevederským. Odvtedy sa umelci začali oslobodzovať od povinnej cudnosti. Najprv odhalili mužov, potom postupne ženy - počnúc hrdlom, hlbším výstrihom po poprsie, končiac celým telom.
Taliansky maliar Giorgio Barbarelli, ktorý vošiel do dejín výtvarného umenia ako Giorgione (Veľký Juraj), prišiel na to, ako sa dá spojiť formálny prejav antiky a zmyslovej radosti Benátčanov. Jeho najznámejší obraz „Spiaca Venuša“ privádzal do vytrženia nielen mužov, ale aj ženy. Ďalšie dielo, vystavené v Louvri „Vidiecky koncert“ predstavuje pôvab ženského tela, umocnený dvorne oblečenými mužmi v pozadí. Napriek krátkemu životu - zomrel ako 23-ročný - bol obletovaný ženami ako máloktorý muž v tom čase a tie, ktoré sa do neho zaľúbili, chceli, aby ich Giorgione maľoval. Bol verný svojej milej, ktorá bola jeho modelkou a zomrela veľmi mladá na mor. Ten istý osud stihol aj jeho. Údajne na nakazil morom, keď pobozkal svoju zomierajúcu lásku a múzu.
V renesancii sa stala módou ženská nahota a mužská cudnosť. Toto obdobie sa stalo obdobím mužov a ich mužnosť sa prejavovala na rozdiel od stredovekých rytierov potenciou. Tú zdôrazňovala aj literatúra a to tak, že predstavovala nenásytné ženy a takých mužov, ktorí ich nevedeli uspokojiť. Aby nezostali v hanbe, používali rôzne stimulujúce prostriedky. Sexuálny „boom“ v Taliansku pribrzdila v roku 1494 po morovej nákaze ďalšia choroba - syfilis. Bolo to v čase, keď sa Kolumbus a jeho posádka vrátili z prvej plavby do Ameriky. Nuž, bol to strašný dar Európe, ktorý údajne priviezli z Hispanioly, ako sa volal Kolumbusom objavený ostrov Haiti.