Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Včely ho skoro zabili, a predsa na ne nezanevrel...

Niekto považuje včely len za producentov pochúťky pre maškrtný jazyk, niekto za dotieravý hmyz, niekto si uvedomuje, že opeľujú až osemdesiat percent rastlín a život bez nich by nebol možný.

Dvaja bratia z Horoviec Emil a Ján Gorelkovci hovoria o týchto živočíchoch tak, akoby to boli ich najlepší priatelia. Dokonale poznajú ich spôsob života a pomohli nám poodhaliť, čo sa skrýva za touto fascinujúcou záľubou. Starší Emil, ktorý má už 78 rokov, začal včeláriť ako prvý a pritiahol k záľube aj mladšieho brata. A tak si bratia postavili vedľa seba nielen domy pre svoje rodiny, ale aj pre kamarátky včely. Včelária už viac ako 40 rokov.
Začiatky boli ťažké
„Nebolo to vždy jednoduché. Keď sme začínali, nemali sme ani dymáky, ani kukly. Veru neraz sme prišli poriadne doštípaní. Raz som tak opuchol na tvári, že keď som chcel ráno niečo vidieť, musel som si nasilu prstami dvíhať viečka. Bol som doslova slepý,“ hovorí o svojich začiatkoch starší Emil.
Svoje skúsenosti so žihadlami má aj mladší Pavol. Opisuje príhodu, pri ktorej viezli niekde do kopcov k úľom na zakŕmenie cukrový sirup na konskom voze. Kočiš bol nešikovný a zachytil časť úľa pri otáčaní koncom voza. A to sa nemalo stať. Včely neznášajú otrasy. Zaútočili na chlapa ako divé. Chúdence kone, tie zdochli na mieste od toľkých jedovatých žihadiel. Pohonič síce vyviazol, ale poležal si tri mesiace v nemocnici a museli mu vymeniť krv. V jeho žilách totiž koloval skôr včelí jed ako nejaká telová tekutina.
Najjedovatejšie sú cyperské včely
Keď sa ho pýtame, či aj on „kúpil“ zopár žihadiel, súhlasne prikyvuje a smeje sa popod fúzy. „Viete ony, potvory, často lezú aj na tie najintímnejšie miesta, takže spočiatku, keď som nebol naučený, aj som sa pri úľoch vyzliekal,“ vysvetľuje.
Teraz už to Pavol nerobí. Nevníma nielen včely, ktoré po ňom lozia, ale ani ich bolestivé pichnutia. Často príde po prezeraní úľov celý označkovaný čiernymi bodkami – nepovyberanými žihadlami.
Bratia nám vysvetľujú, že nie všetky včely sú rovnaké. Najjedovatejšie sú vraj cyperské. Včely môžu veľmi podráždiť aj náhle zmeny v prírode. Dôkazom toho je aj ďalšia Pavlova príhoda.
„Bolo to ešte za komunistov, keď existovalo poľnohospodárske družstvo. Postrekovali vtedy zemiakové polia kuprikolom, chemikáliou proti plesni. Neviem, aký roztok namiešali, ale včely boli po ňom ako divé. Ľudia v okruhu päťsto metrov nemohli vôbec robiť na poliach, lebo včely na nich útočili. Báli sa ich. V tom čase som sa chystal kontrolovať včelie matky, ako sa vyvíjajú. Keď som otvoril úľ, doslova ma zvalili. Hneď boli na mne a štípali a štípali ... Potom som sa celý osypal, ale neboli to klasické reakcie na pichnutie. Mal som po tele obrovské opuchliny. Žihadlá som mal všade. Na chodidlách aj na prirodzení. Nedalo sa nič robiť, musel som k lekárovi. Odviezli ma až do Bystrice k primárke na kožné. Tá, keď ma videla, začala lamentovať a vypytovať sa, koľko mám detí. Tvárila sa zhrozene. Z reakcií som usúdil, že som pomaly na umretie. Desať rokov mi potom pichali kalciové injekcie.“
Pavol však rezolútne odmieta, že by mal po tejto skúsenosti so včelárením prestať. Spomína ďalšiu udalosť, pri ktorej dostal až sto žihadiel a opisuje nám, ako sa na druhý deň celý triasol ako osika, taký bol jeho organizmus otrávený. Tvrdí však, že ho nič neodradí.
Včely neznášajú pachy,
dráždia ich hlavne voňavky a pivo
Odrazu sa do rozhovoru zapojí aj starší Emil. „Viete, včely sú citlivé na pachy. Neznášajú voňavky, pach piva, a to, keď je človek veľmi spotený. Na parfum som doplatil aj ja. Všetko spôsobila neopatrnosť môjho vnúčika, ktorý zobral mame voňavku. Vtedy mal len tri roky. Fľaštičku držal otvorenú v ruke. Keď som ho vzal na ruky, vylial mi trochu za krk. Celý deň som sa čudoval, čo to tak strašne smrdí, všade, kde sa pohnem. Netušil som, že mám za krkom polovicu voňavky. Keď som sa vrátil večer z včelárskej schôdze, našiel som vnuka pri úľoch, ako pichá paličkou do letáča. Veľmi som sa zľakol, veď väčšie množstvo žihadiel mohlo to dieťa zabiť. Letel som k nemu, zohol som sa, že ho chmatnem na ruky a odnesiem. A hneď vtedy som dostal sedem žihadiel do zadku a ostatnými ma včely častovali, až pokiaľ som im neunikol do chalupy. Dostal aj chlapec a musel do nemocnice, “ spomína teraz už so smiechom.
Kvôli nim aj plakal a mal popáleniny
A potom bratia hovoria spolu, ako chodili pomáhať podnikateľovi kontrolovať včely, ako ich doštípali a oni sa nemali kde umyť, a tak sa kúpali v kališti divých svíň, ako brata zasypal celý roj, keď ho nešikovne brali do rojáčika, a vtedy ho na počudovanie nepoštípala ani jedna, ako naháňali roje a postrácané hrnčeky, v ktorých mali studenú vodu, ktorou ich oblievali, aby včely skrotli, potom zhľadúvali aj rok po lúke, ako skákali do kríkov i potoka kvôli včelám. Pridáva sa aj Emilova manželka a spomína spolu s nimi na Paľov prvý roj, ktorý lovil na obrovskom topole a na kilometre odbehnuté pri lovení ďalších. Tiež so smiechom v hlase dodáva: „Joj nuž, veď to nie je len med lízať.“
Smejeme sa všetci a vzápätí Pavol zvážnie. Vysvetľuje nám, že včely nie sú problém, ale ľudia. Hovorí o ľudskej závisti a hlúposti, ktorá vedie druhých k tomu, aby im váľali úle, ba dokonca aj ... a nedokončí.
„Viete, vtedy som si aj poplakal. Niekto mi úle podpálil. Bolo to pred troma rokmi. Snažili sme sa to s bratom sami uhasiť. On mal obarené prsty a ja aj chrbát. Ako sme na rozhorúčený plech liali vodu, tá sa okamžite ohriala a horúca para nás obárala. Oheň sa nám podarilo uhasiť, ale bol som zúfalý. Sadol som si na schody, schúlil som sa do klbka a plakal som ako malý chalan. Necítil som bolesť, a to som mal pľuzgiere aj na chrbte. Len strašnú bezmocnosť. Potom sa stalo niečo, na čo nikdy nezabudnem. Moje včely okolo mňa lietali, sadali na mňa a olizovali ma. Akoby mi ďakovali, že som ich zachránil.“
Sú pracovité ako aj ich majitelia, a nikto to neocení
Obaja s troškou trpkosti v hlase dodávajú, že toto môže urobiť len niekto, kto život včely nepozná. Preto ju nevie doceniť. Zároveň opisujú jej životnú púť naplnenú prácou. Hneď, ako sa narodí, musí si po sebe upratať „košieľku“ a iné ostatky, od troch do šiestich dní už produkuje kŕmnu kašičku, vtedy je dojčička, ktorá sa stará o malé larvičky, od šiestich dní už je z nej poriadna krmička, je schopná postarať sa o „trubcov“ aj matky, lebo produkuje materskú kašičku, neskôr produkuje aj vosk a stáva sa staviteľkou, na osemnásty deň sa mení na strážkyňu, na dvadsiatyprvý na lietavku. Keď je silná znáška, aj mladučkú štvordňovú včielku vyženú z úľa, aby nosila peľ, nektár a vodu. Spolu s mravcami sú včely najpracovitejšie tvory na zemi.
Úplne nakoniec bratia dodávajú. Včelár má robotu celý rok. Zakrmuje, kontroluje plodiská a matky, vytáča med, lieči, stále kontroluje, aká je znáška, čo včely robia... Podľa ich správania môže dokonca predpovedať aj počasie. Keď má pršať a padnúť môže koľkokrát len zopár kvapiek, včely sa ako dlhé čierne šnúry sťahujú do úľov. Vtedy je letáč celý čierny. V súvislosti so zimou nás bratia vyvádzajú z omylu, že vtedy je pokoj. Aj vtedy včelár počúva úle, aby zistil, či ich obyvateľky žijú. Nebezpečenstvo im hrozí napríklad od piskorov, ktorým sa podarí niekedy dostať do úľa, a tak je treba zúžiť a znížiť letáč, aby sa votrelec nemohol dostať dnu. Vyhladované sýkorky môžu byť tiež pohroma. Sú prefíkané. Ťukajú na úle, a keď sa nájde zvedavá včela, ktorá sa vyberie von, skončí v zobáku sýkorky.
„Viete, všetci potrebujeme včely. Nie je dobré, že sa štát dnes tak málo zaujíma, čo je s nimi. Aj medu je menej, nie je kvetov. Málo sa pestuje, lúky sa nekosia. Mladí sa do včelárenia nehrnú. Veď načo aj. Keď už by nerobili pre zisk, ale pre radosť, bol by to na dnešnú dobu, keď má človek problém vychovať deti, trochu drahý špás. Založenie len troch rodín by vyšlo môjho syna pri dnešných vstupoch na 20 až 40 -tisíc. A tak mi oprávnene tvrdí, to nemá cenu, “ posťažuje sa nakoniec Emil Gorelka a hodí okom na neďaleké úle. Akiste sa bojí, čo bude v budúcnosti s jeho i bratovými kamarátkami.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 397
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 464
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 326
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 826
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 087
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 736
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 549
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 520
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 116
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 660
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Predpoludňajšie testovanie prinieslo v Púchove dve percentá pozitívnych výsledkov

V trinástich odberových miestach na území mesta Púchov vykonali odberné tímy do 12:00 spolu 3 430 testov. Primátorku Púchova znepokojuje rapídny úbytok testov a certifikátov.

V považskobystrickej časti Podmanín zatvorili odberné miesto, nemajú testy

Ako informovala Miluše Kollárová z komunikačného oddelenia považskobystrickej radnice, rapídne sa znižuje počet testov aj na ďalších odberných miestach.

Na strednom Považí majú problémy s chýbajúcimi testami a certifikátmi

Problém vznikol preto, lebo ľudia z Považskej Bystrice sa chceli vyhnúť dvojhodinovým radom a išli sa dať otestovať do dedín. Tie na to neboli pripravené.

Obyvateľov Lúk testujú v exteriéri, prichádzajú aj ľudia z okolia

Teplé oblečenie a dáždnik patria k povinnej výbave obyvateľov Lúk (okres Púchov), ktorí sa cez víkend zúčastňujú na celoplošnom testovaní na ochorenie COVID-19.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Z Fiľakova hlásia 16 pozitívnych, v žiarskej osade je záujem o testovanie (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Testovanie v Žilinskom kraji prebieha bez výraznejších problémov (minúta po minúte)

Pred synagógou si rozložili aparatúru žilinskí dídžeji. Centrom mesta sa rozliehala hudba, ktorou chcú spríjemniť čakanie. Tvrdia, že dnes to nie je párty.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?