Vyplýva to zo zákona o hlásení pobytu občanov, ktorý od 1. 7. nadobudol účinnosť. Adresa sídla obecného úradu obce bude zároveň adresou občana, na ktorej bude prijímať doručované úradné písomnosti. Obec je pritom povinná oznámením na úradnej tabuli prihláseného občana upozorniť, že mu bola alebo má byť doručená úradná písomnosť. Občan bez stáleho bydliska musí pri hlásení sa na pobyt predložiť platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze.
V Bratislave prechádza pôsobnosť agendy hlásenia pobytu osôb z polície na príslušné mestské časti, tak ako je tomu aj na ostatnom území Slovenska. K zmenám dochádza aj v technologickom riešení informačného systému registra obyvateľov, kde sa zriaďuje centrálna databáza registra a zanikajú okresné evidencie pobytu občanov vedené okresnými riaditeľstvami Policajného zboru. Inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter a prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove, jej časti a ani k jeho vlastníkovi alebo spoluvlastníkom.
Zákon tiež určuje, v ktorých budovách môže byť občan prihlásený na pobyt. Môže ísť aj o nebytové budovy, ak je časť týchto budov určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu. Upravujú sa zároveň spôsoby zániku trvalého pobytu na základe taxatívne uvedených skutočností, oznámenia ohlasovne alebo občana, prípadne súdneho rozhodnutia. V týchto prípadoch miestom trvalého pobytu sa určuje obec, v ktorej územnom obvode bol občanovi trvalý pobyt zrušený.
Nová právna úprava umožňuje poskytovanie údajov z registra obyvateľov štátnym orgánom, obciam a iným právnickým osobám v rozsahu ich pôsobnosti. Na základe písomnej žiadosti je možné poskytnúť oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. Novinkou však je, že obyvateľ môže na základe písomného vyhlásenia doručeného ohlasovni zakázať poskytovanie údajov o mieste jeho pobytu.
