Je to tak, presne tak. No my neohneme chrbát, nezavrieme oči, nebudeme hluchí. Tak, presne tak. Sme tvrdí, priami a neoblomní chlapi. Suverénni, hrdí. Žiadni bojkovia. Tak presne tak. A je nás veľa takých. Náš názor je jasný, stanovisko pevné ako skala. Tak, presne tak. No bolí nás trochu hlava. Pretože ... No, to bolo už piate pivo. To nás celkom položilo. Ďaleko je teraz kino. Že tam robia veľký plán? Plán nášho mesta? Ach, dajte pokoj, je štvrtok a je to dlhá cesta. Tak, presne tak. Nad krčmovým stolom Jano, Mišo, Fero popísali dejiny. A kúsok ďalej, zas voľakto iný, nad spoločným plánom mesta rozhodol, kde bude prístav, obchod, cesta. A bolo to o nich, bez nich, presne tak. Bolo ich všetkých tých Janov, Mišov, Ferov iba štyridsať. Občanov, čo chceli zmenu, tých, čo ich to všetko ozaj mrzí.. A bolo to zase veľmi málo na to, aby sa to u nás trochu zamiešalo. A chcelo to zmenu. Veru tak. A bolo to vtedy, keď Jano, Mišo, Fero nad krčmovým stolom nadávali: „Bolo to o nás, bez nás.“ Veru tak. Tak hlúpo...
A oficiálna správa z tlače? Závažnejšie pripomienky občania v štvrtok 22. júna na prerokovaní návrhu územného plánu mesta Pov. Bystrica nemali. Veru tak. Veď ich bolo iba štyridsať. Z päťdesiattisíc. Nuž, ja nič, len toľko: „Dobré ráno, Bystrica!“
Autor: berko