Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Fantastická výstava v parku a sklárskom múzeu

Lednické Rovne - O tom, že so sklom sa dá doslova čarovať, sa mohli presvedčiť všetci návštevníci súhrnnej výstavy diel našich aj zahraničných umelcov, ktorí vo svojej tvorbe uprednostňujú prácu s týmto materiálom.

Výtvory zo skla ste mohli nájsť v parku pred kaštieľom v sobotu dopoludnia naozaj všade, aj na tých najneočakávanejších miestach. Na vetvách starého platana to boli optické hračky zo skla, ktoré vás vrátili do detstva. Sklený kaleidoskop, do ktorého keď ste nazreli, rozkúskoval vám objekty z reálneho sveta na viaceré drobučké čiatočky - minisvety, ktoré pôsobili nádherne fantazmagoricky, cez veľké sklené oko ste mohli naopak vidieť svet pod lupou, keď drobné sa stávalo obrovským, iný predmet z toho istého materiálu zas uzamkol všetko, na čo ste sa cezeň zahľadeli, do drobného uzavretého kruhu, z ktorého nebolo úniku. Pod týmto stromom ste si mohli pozorovať svet tými najrozličnejšími očami, akoby ste boli stále v koži niekoho iného. Bolo to lákavé, záhadné a krásne zároveň. Oslovilo to aj hlavne tých najmenších, ktorí sa driapali na ruky rodičov, aby mohli obdivovať tieto priesvitné čudá rôznych tvarov, ktoré sa hompáľali na konároch.
A čo ešte lákalo v tomto záhadnom parku plnom čudesného skla drobcov najviac? Boli to práce Petra Šípoša, ktorý rád provokuje a dráždi. Jeho tvorba je charakteristická tým, že už pri prvom pohľade na jeho dielo je dojem silný, „dostanete poriadnu facku“. A pozor! Vztyk! Nespať! Treba precitnúť z pohodlnej škodlivej letargie, rozmýšľať za seba a nenechať myslieť iných a potom konať. Svoje dielo umiestnené na trávnatej ploche pomenoval on sám: Škodlivosť červotoča. Pozorovať v ňom daliovské motívy plynúceho času, ktorý aj gniavi, doplnené vlastnými upozorneniami o červotočoch, ktoré sa objavujú všade aj v našom živote, sú nenápadné, ale všetko aj to najkrajšie, najdokonalejšie postupne rozožerú. Vyjadril to pomocou rôzne tvarovaných nenápadných sklených kúskov zavŕtaných v drevenej konštrukcii, ktoré na prvý, letmý pohľad pôsobili milo, na predsa tak trochu ako päsť na oko. V kontraste s týmto dielom boli jeho sklené kvety. Ich dokonalá pestrofarebná krása oklamala aj včely, ktoré na ne sadali. Tento fakt odpozorovali deti, ktoré užasnuté kričali: „Veď tie kvety nemajú peľ ani nektár, sú zo skla!“
Plná skla bola tiež fontána. Rôznosťou farieb bravúrne poukladaných do bizarne vytvarovaných predmetov zo skla zaujali práce českých umelcov Bořeka Šípeka a Petra Novotného. Tu dominovala skôr obdivuhodná remeselná zručnosť než umelecká invencia. A čo bolo vo fontáne invenčné? Určite práce Evy Fišerovej, ktorá sa predstavila sklenými tvarmi vyfúknutými do kovových sietí. Sama nám o svojom diele povedala: „Sklo je zázračný materiál, keď je tekuté. Je slobodné a voľné ako ľudská duša. Uteká, uteká a je ťažké ho zastaviť. Ale moja mriežka ho nepustí. To je ako v živote. Utekali by sme, ale každý má mantinely a ohrady, ktoré ho obmedzujú. Je to dobré a zlé zároveň.“
Materiál však cez mriežku miestami aj unikal, ako sme odpozorovali. Tak ako aj slobodomyseľnosť si nájde vždy svoje cestičky kadiaľ ubziknúť. Tajomne a čisto obsahom a rozmanito tvarom pôsobilo „súsošie bublín zo skla“ od japonského umelca Nakada Kazušiho žijúceho vo Fínsku. Do vodného priesvitného sveta toto dielo celkom zapadlo. Uzavretosť bytosti človeka a jeho stratenosti v priestore chcel možno vyjadriť dánsky umelec Larsen Per – René. Tak je to aj v živote. Z bytosti, ktorá má v očiach pestrý oceán sa zrazu stane nečitateľný tvor, ktorého pohľad je tvrdý a nehovorí nič. Istou nepreniknuteľnosťou sú charakteristické aj jeho diela. Aj to vo fontáne, bolo celkom iné ako ostatné. Mohlo by sa volať: On a celkom nič.
Samozrejme, že kútov plných skla bolo v priestoroch parku oveľa viac, zaujímavé boli aj výtvory Maďara Gaal Endreho v kríkoch poznačené mysticizmom a istou dávkou etnicizmu či hravé motívy Patrika Illa. Objavil sa aj veľký rozprávkový hrad zo skla postavený v piesku medzi zhorenými konármi starej borovice či sklené stĺporadie v dreve uprostred chodníka a veľa inej krásy. Na záver stačí hádam už len spomenúť, ako charakterizovala toto podujatie jeho kurátorka Michaela Fišerová:
„Vydarilo sa nad moje očakávania. Charakterizuje ho veľká rôznorodosť spracovania aj obsahov. Myslím, že toto podujatie pravidelne poukazuje na to, že zo skla sa dajú vyrábať nádherné veci, že je to úžasný materiál. Stretávajú sa tu renomovaní umelci s majstrami našich sklární. Spoločne pretvárajú tie najrozličnejšie predstavy do niečoho konkrétneho, čo nás môže v živote osloviť, obohatiť ho hodnotnou krásou. Je za tým kus námahy. Technická zručnosť remeselníkov sa spája s umeleckou fantáziou. Veď sklo treba fúkať, brúsiť, opieskovávať, lepiť a robiť s ním všetko možné, kým vznikne dielo. O technologických úskaliach práce v dielni vedia všetko len naši šikovní majstri. A pri tom sa veľa konzultuje, lebo je niekedy ťažké zrealizovať prakticky umelcov zámer. V práci so sklom, pri tvorbe niečoho nezvyčajného, sa potom objavuje doteraz aj nepoznané, čo posúva výrobu v sklárňach dopredu. Pri tvorbe sa realizujú majstri aj umelci. A vzniká niečo jedinečné, nie niečo, čo je len produktom z pásovej výroby, ktorú charakterizuje bezobsažnosť, uniformita a lacnosť, ktorá ničí všetko výnimočné v tomto modernom, uponáhľanom svete okolo nás.“
Všetky výtvory budú ešte na nejaký čas nainštalované v Slovenskom sklárskom múzeu v Lednických Rovniach a odtiaľ poputujú 12. septembra do Dizajn centra ÚĽUV v Bratislave. Od 14. novembra ich budú môcť už obdivovať návštevníci Slovenského inštitútu v Ríme. Ide o vynikajúcu prezentáciu slovenskej umeleckej nápaditosti spojenej s remeselnou zručnosťou slovenských sklárov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 513
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 906
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 376
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 085
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 810
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 322
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 477
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 538
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 270
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 5 011
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Testovanie: S celoplošným testovaním pomôže samosprávam aj TSK

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) pomôže samosprávam v kraji s celoplošným testovaním antigénovými testami.

FOTOGALÉRIA: Otužilcov z Podhradského mora nezastavil ani ľad

Otužilci z Podhradského mora opäť raz ukázali, že v chlade sa cítia ako ryby vo vode. Nezastavil ich ani ľad, sekerami vysekali dieru do mora a užívali si blahodárne účinky ľadovej vody.

Ilustračné foto.

FOTO: Rybník sa zmenil na hokejový a korčuliarsky areál

Rybník sa počas zimných mrazivých dní mení na miesto pre športy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?