Milovník čokolády Andrej Meszároš chce vyhrať Stanley Cup, hrať do štyridsiatky a dokončiť školu
Hoci je horúce leto a hokej má prázdniny, záujem o tento šport je stále veľký. Oči priaznivcov sa upierali nielen na voľby prezidenta zväzu, ale najmä za more, kde v NHL hrá veľa Slovákov. Žiakov zo ZŠ Slovenských partizánov v Považskej Bystrici čakalo tri dni pred vysvedčením veľké, ale príjemné prekvapenie. Pozvanie na besedu prijal považskobystrický rodák, 20-ročný hráč Ottawy Senators Andrej Meszároš. Po podpise do kroniky u riaditeľky Ivety Štiborovej zavítal v sprievode učiteľa Antona Uriču, ktorý učil jeho otca do jedálne, kde čakalo takmer sedemdesiat športových zvedavcov. Andrej najprv v krátkosti porozprával o sebe a potom trpezlivo takmer hodinu odpovedal na množstvo otázok. Po besede nasledovala autogramiáda, pri ktorej ho mladí priaznivci doslova zahrnuli žiadosťami a po jej skončení ochotne odpovedal aj na naše ďalšie otázky.
Školu raz dokončím
Andrej začínal s hokejom pomerne skoro, vzorom bol jeho otec, ktorého mohol sledovať počas zápasov I. ligy v Považskej Bystrici. Jeho cesta neskôr viedla do hokejovej triedy v HK 95 Považská Bystrica. Potom nasledoval prestup do Dukly Trenčín, kde začal navštevovať železničné učilište, ktoré však nedokončil, pretože začal hrávať najprv za mužov Dukly v sezóne 2002/03 a o dva roky už brázdil zámorský ľad vo WHL v drese Vancouveru. Medzitým stihol svetové šampionáty do 18 a 20 rokov, zahral si aj na MS A kategórie a samozrejme, okúsil najslávnejšiu ligu sveta – NHL ako hráč Ottawy, kde ho trénuje Bob Murray. Nasledoval štart na olympiáde, premiéra v Stanley Cupe a po vyradení stihol jeden zápas v Rige v slovenskom drese. „Škola a hokej boli moje priority, s učením som problémy nemal, veľa času som od piatej triedy venoval angličtine. Postupne čoraz viac času dostával hokej, preto som aj nedokončil školu. Nezabúdam na ňu a raz ju chcem dokončiť, hoci mi viacerí vravia, prečo, keď sa živím hokejom. V tomto sú mi vzorom Jaromír Jágr, ktorý maturoval po tridsiatke či nedávno český futbalový brankár Petr Čech.
Šestnástku mám po otcovi
„Od malička bolo mojím obľúbeným číslo 16, ktoré mal na drese otec a keď bolo voľné, hneď som po ňom siahol. Ak bolo obsadené, zvolil som 88, lebo osem plus osem je šestnásť. V Ottawe nebolo moje obľúbené číslo voľné, tak mám štrnástku“.
Výmena hokejok
„Každý z hráčov v klube dostáva veľkú sadu hokejok, ktorých spotrebujem za sezónu značné množstvo. Veľa ich zlomím, ale na starých si nepotrpím, najradšej nastupujem s novou. Poslednú som zatiaľ zlomil v piatom semifinále play off proti Buffalu, ktorý bol, bohužiaľ, posledným v sezóne.“
Poriadna porcia zápasov
„Od septembra až do konca mája som odohral 113 zápasov. Okrem kompletných 82 zápasov základnej časti, to bolo desať v play off, štyri nováčikovské zápasy, desať prípravných, šesť duelov na ZOH a jeden na MS. Na prvý rok v NHL poriadna dávka. Bolo to najmä vďaka tomu, že som nebol vážnejšie zranený.“
Výhry dôležitejšie ako štatistiky
„V minulej sezóne som dal desať gólov a mal som dvadsaťdeväť prihrávok, v play off pribudol ešte jeden gól. Priemerne som na ľade strávil osemnásť minút a desať sekúnd, hoci na začiatku sezóny to bolo okolo dvanásť minút. Veľmi sa týmito číslami nezaoberám, je to niečo pre novinárov či priaznivcov. Štatistiky máme vylepené v kabíne, sem-tam mrknem, ako som na tom, ale nič viac. Pre mňa je dôležitejší úspech mužstva, čo z toho, keď dám desať gólov a nevyhráme.“
Tri zámorské želania
„Odmalička som si želal hrať NHL, čo sa mi splnilo. Dostal som sa do reprezentácie nielen na MS a OH, ale vyskúšal som si atmosféru Stanleyho pohára, čo je neopakovateľná vec. V známej „bitke o provinciu Ontario sme z ôsmich duelov sedemkrát zdolali konkurenčné Toronto a v závere sezóny ma nominovali do prvej nováčikovskej päťky. Mám však ešte tri veľké ciele, pre ktoré chcem urobiť čo najviac. Prvým je zisk Stanley Cupu (zo Slovákov ho doteraz vyhrali iba Stan Mikita, Jiří Bicek a Martin Cibák – pozn. red.), druhým je získať poctu najlepšieho obrancu a tretím stať sa niekedy kapitánom celku NHL.“
Strieľajúci obranca
„Prvý gól za žiakov si už nepamätám, ale neskôr ich bolo veľa. S pribúdajúcim vekom ich ubúdalo, čo je medzi mužmi na tomto poste obvyklé. V slovenskej extralige som dal tri góly, vo WHL jedenásť a góly z NHL som spomínal. Spomínam si najmä na svoj premiérový gól, ktorý bol kuriózny. Nahadzoval som puk spoza modrej čiary, a ten sa odrazil od niektorého zo súperov a skončil v sieti. Radosť bola veľká, hlavné, že platil.“
Trofeje unikli o vlások
„Vedel som, že takmer od začiatku sezóny vďaka vynikajúcemu štartu mužstva, keď sme vďaka Haškovi málo inkasovali a darilo sa strelecky, som v popredí súťaže plus – mínus, kde hrá získa bod za pobyt na ľade pri strelenom góle a naopak mínusový bod si pripíše pri pobyte na ľade, keď skóruje súper. Tesne pred koncom som bol prvý, ale v závere sa nám nedarilo, chýbal Hašek a boli sme už unavení, čo sa podpísalo aj na niekoľkých záporných bodoch a nakoniec mi na víťazných Rozsívala a Reddena chýbal jediný bod. Rovnako to bolo aj v Prezidentovej trofeji, ktorú získa mužstvo s najväčším počtom bodov v základnej časti. Dlho sme boli prví, ale nakoniec sa tešil Detroit, ktorý vzápätí senzačne vypadol v prvom kole play off s Edmontonom.“
Pozná ma aj Jágr
„V NHL sa poznám s viacerými hráčmi, zo zápasov, bitiek, posedení. Najväčšími kamarátmi v klube sú Chára a Havlát, bližšie som sa spoznal s Averym pri bitke (smiech). Spoznal som sa s Kovaljovom, s ktorým sme sa stretli a podebatovali, samozrejme po anglicky. Pokiaľ ide o Jágra, je to pán hokejista, čítal som o ňom aj knihu. Priateľmi nie sme, ale po posledných vzájomných zápasoch, kedy ma mal stále „za chrbtom“ a veľa som mu nedovolil, si ma zrejme všimol (opäť smiech).
Doping na ľad nepatrí
„Viem, že v minulosti sa o NHL hovorilo všeličo v súvislosti s dopingom, ale dnes je „čistá“. Kontrol je počas sezóny veľa, mňa kontrolovali päťkrát. Výber je náhodný, s dopingom som sa zatiaľ nestretol.“
Hrám, lebo hokej ma baví
„O tom, koľko zarábam, sa s nikým nebavím, je to súkromná vec. Poviem to takto, na farme sa zárobky pohybujú od 450 000 dolárov a špičkoví hráči si môžu zarobiť aj osem miliónov. Je to vec dohody, výkonnosti, šikovnosti agenta a úspechov. Hokej nehrám iba pre peniaze, ktoré k životu patria, ale najmä preto, že ma od malička baví a chcem niečo dosiahnuť. Ak mi zdravie vydrží, chcel by som hrať do štyridsiatky a aj potom nechcem od ľadu odísť. Rád by som sa stal trénerom.“
Najhorší sú Rusi a Kanaďania
„O Slovákoch sa hovorí, že na Čechoch nevedia hrať. Problém je zrejme iba v psychike, lebo horších hráčov rozhodne nemáme. Na vrcholných súťažiach sa mne najťažšie hrá proti Kanade a Rusku, čo sú veľmi šikovní a nepríjemní súperi. Silných protivníkov je viac, no k úspechu treba niekedy aj šťastie. Stačí sa pozrieť na olympiádu, kde sme všetkých valcovali a stačil zápas s Čechmi a bolo po všetkom.“
S Chárom po anglicky, s Hossom po slovensky
„V NHL sa na ľade hovorí anglicky, dodržiavam to, aj keď som na ľade spolu s Chárom, pretože pokyny v angličtine sú jednoduchšie. Keď sa na ľade stretnem so slovenskými protihráčmi – Hossovcami, Demitrom či ďalšími, podpichujeme sa po slovensky. Pokiaľ nám nedajú gól, je to úsmevné, ale kamarátstvo na ľade musí ísť bokom, všetci sme profesionáli.“
Samota je zlá, ale recept na ňu existuje
„Vždy, keď sa ma pýtajú, kde sú krajšie dievčatá, odpoviem – na Slovensku. Napriek tomu mám v Ottawe priateľku, ktorá Slovenkou nie je. Čo mám robiť, keď som rok za morom sám, zatiaľ spolu nie sme dlho, ale nesťažujem sa. Rád by som mal v budúcnosti dve deti, ale najskôr v tridsiatke, dovtedy sa chcem naplno venovať hokeju. Bolo by mi jedno, či by to bol chlapec alebo dievča, ale bol by som rád, keby športovali. Zatiaľ je však o tom predčasné sa baviť, veď len nedávno som mal dvadsať rokov, všetko má svoj čas, nechcem zbytočne predbiehať.“
Nie som len hokejista
„Okrem hokeja ma veľmi baví tenis, ktorý hrám, kedy mám možnosť, Považskú Bystricu nevynímajúc. V žiackom veku som hrával v Prečíne futbal, kde som bol v jednej sezóne aj najlepším strelcom. Hoci som po vydarenej jarnej časti musel futbal zanechať, dokázali sme vyhrať všetky zápasy, v čom nás na jeseň napodobnili naši nasledovníci a vytvorili sme rekord, keď sme všetky zápasy roka vyhrali. Nedávno som začal skúšať čoraz populárnejší golf, ale zatiaľ sa iba učím odpaľovať loptičku na tréningovej ploche, ozajstný golf som zatiaľ nehral, ale pomaly sa učím. Niekoľko zápasov som hral aj v hokejbale, ale je to veľmi tvrdý šport, ktorý nemusím. Podobne je to s inline hokejom, ktorý som skúšal, ale neoslovil ma.“
Čokoládu milujem
„Najobľúbenejším jedlom je suši, zo sladkostí dávam prednosť čokoláde akejkoľvek značky. Ak by som mal porovnať pivo s kanadským, naše jednoznačne vyhráva. Na počítači sa nehrávam, moja najobľúbenejšia hra je FIFA 2006 na Playstation, ale niekedy skúsim aj NHL. Z hudby je to Metallica a U2, speváčky nemusím. Na Slovensku jazdím požičaným Mercedesom, v Kanade vlastním silný Jeep, pretože je vhodný najmä v zime. Hoci nemám zviera, mám rad psy a mačky. Neskôr by som vo vlastnom dome chcel mať bieleho labradora.“
Gáborík zo mňa nebude
„Marián Gáborík dokázal v Trenčíne vybudovať ďalšiu ľadovú plochu, kde si zahrajú nielen deti, ale aj dospelí, je dostatočne využitá a zarába. Ak by som mal toľko peňazí, v Považskej Bystrici by som sa k podobnému kroku neodhodlal. Zimný štadión v meste je a druhý by bol luxusom. Mám obavy, aby sa o niekoľko rokov v mojom rodnom mieste nestal hokej zaniknutým športom. Záujem detí nie je taký ako za mojich čias, stavať preto niečo iba pre parádu by nemalo zmysel. Za morom je to inak, haly sú väčšinou viacúčelové, aj v Ottawe nie je výnimkou, že niekoľko hodín po hokeji je tam koncert a opačne.“
V lete leňošenie nebude
„Počas leta zaháľať rozhodne nebudem. Pravidelne budem hrávať tenis, pretože nechcem podceniť prípravu. Kemp síce začína až v septembri, ale plánujem odísť už v auguste a individuálne sa pripravovať. Podmienky sú výborné, pretože päť minút jazdy autom od haly je komplex so štyrmi ľadovými plochami, kde môžeme dosýta trénovať. Verím, že na novú sezónu sa pripravím dobre a budem platným členom mužstva. Veľké zmeny v kádri sa neočakávajú, väčšina ostáva, chytať by mal Hašek, čo by mala byť veľká opora. Ak pôjde všetko dobre, mohli by sme v play off pomýšľať ešte vyššie. Či sa objavím na MS v Rusku, ťažko povedať. Ak sa bude dariť klubu a budeme hrať Stanley Cup, neprídem. V opačnom prípade rozhodne forma.“
