Aristoteles vymyslel minciar a Leonardova sklonová váha čakala do 20. storočia
Na snímke vpravo je kamenný gotický reliéf s vyobrazením váženia tovaru na rovnoramennej váhe - na jednej strane sú závažia, na druhej vážený predmet. Takéto jednoduché váhy, ktoré boli dôležitým pracovným prostriedkom obchodníkov a stali sa v priebehu tisícročí symbolom ich činnosti, poznali už v 5. tisícročí Babylónčania. Sú vyobrazené na mnohých nástenných maľbách, ktoré dnes obdivujeme v Egypte a vidíme, z čoho ich vyhotovili. Váhy používali aj kupci v Mezopotámii. Najstaršie váhy boli z dreva a pásov kože. Donedávna používali a niekde u nás ešte aj používajú váhy (pozostávajúce z dvoch plechových misiek na ramenách, závaží a držadla pre vážiaceho), ktoré volajú „mincier“. Je zaujímavé, kam až siaha tento názov. Ktorému človeku, predávajúceho trebárs kilo jabĺk alebo zemiakov by napadlo, že názov pochádza od Aristotela. V 4. storočí pred n. l. vo svojom traktáte Mechanika vytvoril tento grécky učenec teóriu minciara a na jej základe skonštruoval váhy s rovnakými ramenami. Na kraje zavesil vážený predmet a po dlhšom ramene posúval bežec so závažím, kým nedosiahol rovnováhu. Stupnica na dlhšom ramene ukázala hmotnosť váženého predmetu. Bolo to zlepšenie vo vážení minciarom (u nás sa „a“ zmenilo na „e“, teda mincier), lebo postačilo iba jedno závažie a minciare sa vybrali do sveta ako veľmi užitočné, jednoduché a nevyhnutné pracovné prostriedky obchodníkov a trhovcov. Volajú sa u nás „rímske váhy“ - podľa Rimanov, ktorí ich priniesli na naše územie, čo je doložené vykopávkami.
Až do 20. storočia zostali v zabudnutí váhy skonštruované geniálnym Leonardom da Vinci. Boli to sklonové váhy, ktorých podstatou bolo rameno so stálym závažím, vychyľujúcim zo zvislej polohy hmotnosť váženého predmetu. Tejto váhe nedôverovali, lebo na ňu sa iba položil tovar a ručička na stupnici ukázala jeho hmotnosť bez toho, aby sa manipulovalo so závažím alebo bežcom, a to bolo podozrivé, nedôveryhodné. Leonardo v tomto predbehol svoju dobu, aj myslenie svojich súčasníkov.
Základné - rovnoramenné váhy boli na svete a potom nastalo už iba ich vylepšovanie. Prvý ich vylepšil v roku 1669 francúzsky profesor Gilles Person. Vahadlo v prostriedku podoprel stojanom a na konci boli misky. Vodorovne ich udržiavalo ďalšie vahadlo spojené s miskami kĺbmi. Aj tento vynález, rovnako ako Leonardov čakal, kedy príde jeho čas. Leonardove váhy sa objavili ako prvé sklonové váhy začiatkom 20. storočia. Používali sa v rôznych kombináciách s inými konštrukciami asi od roku 1930 a pre svoju presnosť boli najpoužívanejšie. Po nich už prišli elektronické digitálne váhy. Pre úplnosť spomenieme ešte decimálne váhy. Prvú takúto váhu zostrojil v roku 1818 výrobca a obchodník s váhami Quintez v Štrasburgu a v roku 1848 francúzsky váhar Béranger zdokonalil balančné váhy. Tieto váhy, ktoré boli v rôznych podobách dlho používané v domácnostiach ako kuchynské váhy, sú dnes spolu so závažiami od 100 do 1 000 gramov už starožitnosťou. Nuž a naostatok ešte azda to, že váhy sa stali aj symbolom spravodlivosti.
