Najviac ich majú s cestami a nezamestnanosťou. Vodovod, plyn, kanalizácia a čistička zostávajú stále v nedohľadne.
Druhá najväčšia obec v okrese Považská Bystrica sa môže pochváliť rozsiahlym katastrom. „Máme takmer päťdesiat kilometrov miestnych komunikácií, ktoré nám dávajú zabrať v lete i v zime. Využívame pomoc občanov, ktorých sme dostali na aktivačné práce. Okolo ciest sa musí vykosiť tráva, podobne ako na verejných priestranstvách, školskom dvore, v skanzene, cintoríne pri obecnom úrade či popod zvodidlá pri štátnej ceste,“ začína náš rozhovor so starostkou Oľgou Kušnierikovou.
„Všetko je náročné nielen na čas, ľudí, ale najmä na financie. Benzín, lanká do kosačiek či pracovné sily, všetko niečo stojí. Tohto roku sme zatiaľ kosili dvakrát.“ Starostka si pochvaľuje prácu trvale zamestnaných pracovníkov s nezamestnanými, ktorí odrobia v prospech obce niekoľko hodín mesačne. „Či je to oprava miestnych komunikácií, budov vo vlastníctve obce či v miestnej drobnej prevádzke. Momentálne pracujeme na Marikovských folklórnych slávnostiach, takže roboty je dosť.“
Pomôže náhoda či eurofondy
Jednou z ciest, ako sa dostať k finančným prostriedkom na dobudovanie infraštruktúry, sú pre obce často iba eurofondy. „Vodovod, plyn, kanalizácia, čistička odpadových vôd. To všetko je zatiaľ pre nás v nedohľadne. Zapájame sa do rôznych aktivít a spoločenstiev, nič zatiaľ nepomáha. Poslali sme vypracovaný projekt na využitie biomasy pri vykurovaní obecného úradu. Neprešiel, no nás to neodradilo. Zapojíme sa do ďalších kôl v budúcnosti. Rezignovať by bolo veľkou chybou,“ tvrdí O. Kušnieriková. Problém je najmä pitná voda. Mal sa riešiť pred tromi rokmi, no vodárenská spoločnosť, ktorá na vodovode pracovala, na Hornú Marikovú a Klieštinu zabudla. Neskôr sa dostala v projekte na nátlak starostky až po stred obce, ale horná, riedko obývaná, zostala bez vodovodu.
Ako ďalej s cestami?
Ten, kto prešiel až na koniec Marikovskej doliny autom vie, že cesty určite k najlepším nepatria. „Najmä miestne komunikácie sú v zlom stave a treba ich opraviť, na čo však nemáme finančné prostriedky. Podľa mňa je to najmä preťažovaním pri zvoze dreva,“ domnieva sa O. Kušnieriková, potvrdzujúc slová iných starostov.
Za robotou inde
Nezamestnanosť v Hornej Marikovej je vysoká. Miestnych prevádzok nie je veľa, spoločnosti, ktoré vznikli pre agroturistiku, zamestnávajú najmä rodinných príslušníkov. Domáci odchádzajú väčšinou za prácou inde, najmä do väčších miest a na týždňovky. Nádej pre dve až tri desiatky ľudí sa črtá otvorením novej prevádzky koncom tohto roka.
Čo so školou?
Klesajúca demgrafická krivka sa nevyhla ani tejto obci. Novorodencov je stále menej, z čoho vyvstáva problém aj pre miestnu školu. Tá je v spoločnej budove s materskou škôlkou, takže prevádzkovanie budovy, do ktorej nemá vlastne kto chodiť, je nákladné. „Treba zvážiť, či stojí za to prevádzkovať školu i škôlku pre pár detí. Pre škôlku by sme museli nájsť nové priestory, školáci by mohli navštevovať ZŠ v Dolnej Marikovej,“ konštatuje starostka.
Kapacita nestačí
Dom dôchodcov prevádzkuje Trenčiansky samosprávny kraj. Dnešná kapacita je nepostačujúca a obec by ju chcela rozšíriť. Vhodné priestory sú v podkroví, ale peniaze chýbajú. Možným riešením by sa mohli stať eurofondy.