V každom človeku drieme umelec

Ilava – Centrum voľného času pripravuje viaceré aktivity väčšinou pre deti a mládež, ale v poslednom čase šancu dostávajú aj dospelí. Jedným z príkladov je krúžok olejomaľby, ktorý vedie Alenka Teicherová. Po úvodnom zoznamovacom týždni počas minuloročných prázdnin sa nadšenci tejto zaujímavej a náročnej výtvarnej techniky stretávajú raz do mesiaca v sobotu, aby kládli na plátno farby, z ktorých po hodinách a hodinách postupne vznikne obraz. „Po založení klubu výtvarníkov ma viacerí oslovili, či by sa nedal urobiť kurz alebo krúžok olejomaľby, o ktorý bol značný záujem. Keďže sa prihlásilo asi pätnásť záujemcov, krúžok mohol začať,“ spomína na začiatky A. Teicherová.
Po mužoch ani stopa
Je sobotné ráno, vonku nie je vľúdne počasie, no v „ateliéri“ vládne predpracovný ruch. Ešte rýchla výmena noviniek od posledného stretnutia, štartovacia kávička a účastníčky si sadajú k svojim plátnam, aby pokračovali v načatom diele. Nevidno ani jedného muža, na čo dostávame odpoveď. „ Skúšal to s nami známy Guru, ale ostatní cestu nenašli. Asi je to tým, že muži sú neradi vedení a kritizovaní ženami a čo sa týka umenia, sú uzavretejší. Stačí sa pozrieť na známych maliarov, ktorí boli väčšinou čudáci,“ dostaneme vysvetlenie.
Ľudia dokážu obdivovať krásne maliarske výtvory a väčšina tvrdí, že by niečo podobné nedokázala. Do krúžku olejomaľby sa prihlásili takí, ktorí chcú dokázať nielen sebe, ale aj okoliu, že dá sa všetko, len treba chcieť.
Sny sa majú plniť
Hneď na kraji sedí Jana Vaľková, profesorka chémie a angličtiny z Novej Dubnice. „Vždy ma tiahlo k umeniu, skúšala som paličkovanie, bola vo mne túžba maľovať. Vždy som chcela ísť do hory a tam maľovať olejom, čo považujem za vrchol umenia. Keďže sme s Alenkou bývalé kolegyne, nahovorila ma s tým, že ak sa niečo nepodarí, dá sa premaľovať. Najradšej maľujem kvety, prvý obraz bol tulipán. Rozmaľovaný obraz ostáva tu, medzi sedeniami doma často rozmýšľam, ako by som ho dokončila a čo vylepšila. Spočiatku som myslela, že maľovanie mi nepôjde, ale bolo mojím snom a sny sa majú plniť.“
Obrazy rodinu pozitívne šokovali
Erika Várošová pracuje ako sekretárka v ladeckej cementárni. „Z mladosti si nepamätám vlastné výtvarné aktivity, až neskôr som siahla po moderných technikách, ako je servítkovanie. Keď tu mama absolvovala počítačové školenie, povedala mi o krúžku, a tak som to skúsila. Najprv som si pripadala ako Alenka v ríši divov, lebo spočiatku nebolo výsledky vidieť. Ako „totálny“ nováčik som netušila, čo je tieň, čo svetlo, postupne som sa naučila pozerať inými očami. Prvé diela uviedli moje okolie do pozitívneho šoku, prekvapilo ich, čo sa mi podarilo namaľovať. Prvý obraz bol všelijaký, no ďalšie už „ušli“. Chcem aj ďalej pokračovať a znova sa prihlásim. Keď človek niečo začne a darí sa mu, ťažko to nechá len tak. Myslím, že sa učíme podľa správneho receptu, kde záleží na pedagógovi, aby z každého vydoloval kus talentu. Alenke sa to s nami asi darí.“
Maľovanie je hrou
S prácou A. Teicherovej je spokojná aj riaditeľka Anna Bajzová, ktorá sa raz za mesiac stáva jej dobrou žiačkou, o čom svedčí viacero krajiniek a zátiší. „Kto tvrdí, že maľovanie sa nedá naučiť, mýli sa. Kto má estetické cítenie, vie zladiť farby a má dobrý vkus, má dobrý predpoklad. Je to len hra tieňov, aj tí, čo dokážu iba kresliť podľa predlohy a vidia čierno – bielo, časom pochopia, ako sa dá s farbami pohrať. Odrazu je potom niečo matné, iné lesklé, stačí primiešať trocha inej farby a získame ilúziu diaľky. Máme dobrú učiteľku, ktorá nás učí, ako to máme vidieť a samozrejme, miešať farby, lebo bez toho by obraz nebol dokonalý. Ak chcem lesk na liste, musím zmiešať bielu a okrovú farbu a odrazu list ožije. Niekedy stačí nechať farbu trochu viac zaschnúť, aby po domaľovaní vznikla priestorová ilúzia. Keď som maľovala vodu a chcela docieliť paru, poriadne som sa narobila. Stačilo nechať farbu prischnúť, trochu rozmazať štetcom odraz oblakov a opar bol hotový.“
Mama má (takmer) vždy pravdu
Lenka Teicherová to má jednoduchšie i zložitejšie naraz, pretože krúžok vedie jej mama.
„Doma sa učím, na maľovanie nie je čas, preto chodím sem, aby som si zamaľovala. Pedagóga mám priamo doma, niekedy výhoda, niekedy nie. Občas si obhájim svoje, ale väčšinou je mamina kritika opodstatnená. Najradšej mám kvety, maľovala som aj krajinu, ale to ma nebavilo.“
Keď maľujem, nič mi nechýba
Terézia Sárincová je klinická logopédka, ktorá desať rokov učila a 25 rokov robí klinickú logopédia. „Učila som výtvarnú výchovu a matematiku, pôvodne som sa chcela venovať výtvarnému umeniu. S deťmi sme robili výstavy, povyhrávali veľa súťaží. V ambulancii maľujem deťom, ale len narýchlo, nikdy som olejomaľbu nerobila. Prišla som sem, aby som sa to naučila. Niektorých pacientov som doviedla k maľovaniu ja, k olekomaľbe ma zasa doviedli druhí. Začala som tulipánmi, postupne chcem skúsiť krajinky, prírodu, zátišia, postavy a časom portréty. Chcem, aby to malo umeleckú hodnotu. V krúžku som spokojná, je to prirodzené, voľné. Každý si sadne, kde sa cíti najlepšie. Vyberiem si miesto, aby som mala svetlo sprava, tému, sústredím sa. Vtedy nepijem, nejem, iba maľujem. Doma by som taký pokoj nenašla, stále by boli „milióny“ telefonátov alebo by niekto búchal na dvere. Po maminej smrti som prežila stres, ktorý mi maľovanie pomáha prekonať. Lepšie je mi medzi ľuďmi, mám tu dobrý pocit. Ak sa niekomu nedarí, je tu Alenka, ktorá usmerní, poradí a posunie nás ďalej.“
Maľovanie je aj terapia
Za rok v krúžku vzniklo viacero pekných obrazov, z ktorých niektoré už majú nového majiteľa, iné čakajú na to, aby ich niekto videl. „Moje predstavy sa splnili, ukázalo sa, že ľudia, keď chcú, majú krásne výsledky. Každý má v sebe kúsok umelca, cíti, že je súčasťou prírody a závisí na ňom, ktorú časť bude rozvíjať. Odrazovým mostíkom je pochopenie farebnosti, existencia teplých a studených farieb, kompozície, hĺbky obrazu. Dôležité je vedieť nájsť si čas a mať niekoho, kto dokáže vysvetliť všetko potrebné. Potešilo ma, že veľa vecí dokázali odpozorovať. Maľovanie nie je iba o tom, vytvoriť niečo pekné, ale je to forma arteterapie, pri ktorej ľudia zabúdajú na všetko zlé a viacerí nájdu zmysel života. V závere prázdnin sa stretneme 21. augusta na týždňovom kurze a záujemcovia sa môžu prihlásiť na ďalší rok. Verím, že čoskoro pripravíme aj premiérovú výstavu,“ dodala Alenka Teicherová.