y. Realita je však iná. Porozprávali sme sa o nej so starostom Vladimírom Ondreičkom, ktorý nám prezradil, že špecifikom starostovskej funkcie v takejto malej obci je, že človek musí byť veľmi flexibilný. Chvíľu m robí opravára elektrických poistkiek, ak chce, aby boli občania spokojní a hneď na to reprezentuje. Potom sa prehŕňa v rôznych písomnostiach a zákonoch, podieľa sa na organizovaní kultúrno.spoločenských akcií, prípadne získava cenné informácie. Pri poslednej činnosti je nevyhnutne potrebný počítač a internet. Problematiku ich nainštalovania na obecnom úrade začal starosta rozoberať ako prvú.
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) vypracovalo projekt, aby si aj menšie obce do 500 obyvateľov mohli vytvoriť svoje webové stránky, a aby boli vybavené potrebnou technikou. Obec na ňom bude participovať10 percentami, čo je 6 až 8-tisíc korún.
Za 60 až 80-tisíc by sme mali získať kompletnú počítačovú zostavu aj s tlačiarňou a internetom, ako aj programami, ktoré potrebujeme na to, aby sme mohli s počítačmi pracovať. Teraz prebieha výberové konanie a realizovať by sa to malo v septembri.
Mohli by ste charakterizovať život obce v posledných rokoch? Čo sa vybudovalo, ako sa darilo jednotlivé predsavzatia realizovať?
Na začiatku nebolo možné veľa budovať. Keď som nastúpil do funkcie, bol doriešený plyn, voda, dostavaný bol dom smútku. Zostali dlhy a nevyplatené faktúry, hlavne z výstavby domu smútku. Prvý rok sme nemali financie, šetrili sme každú tisícku. V druhom roku sa nám podarilo vybaviť dotáciu 40-tisíc z ministerstva financií na podporu malých obcí a mohli sme zrekonštruovať rozhlas a doviesť ho aj na koniec obce. Vybudovali sme aj vodovodnú prípojku k domu smútku a na cintorín.
Horný Lieskov patrí medzi menšie obce. Nájde sa tu toľko detí, aby ste mohli prevádzkovať školské zariadenie?
Áno, máme materskú školu, ktorú navštevuje 24 detí. Zamestnaných máme piatich ľudí, štyroch na plný pracovný úväzok a jedného na polovičný. Veľké problémy sme mali po spustení školskej reformy. Kritický bol rok 2004. Mali sme dostať na prevádzku škôlky 710-tisíc, z ministerstva školstva však prišlo len 532-tisíc. Avizovali sme, že zariadenie sa ďalej nedá prevádzkovať. Poradili nám, aby sme pristúpili k úsporným opatreniam. Tým by sa nič nevyriešilo. Začali sme uvažovať o tom, že škôlku zavrieme. Učiteľky však boli trpezlivé, aj keď im mesiac meškala výplata. Obec išla do debetu a škôlku sme nezavreli. Keby sme rezignovali a pristúpili k tomu, už by sa nikomu nepodarilo znovu ju otvoriť. Problémy sa nakoniec vyriešili v roku 2005, lebo sa zmenil zákon a financie na školy sa prerozdeľovali inak, išli cez obecný úrad, a nie cez krajský školský úrad. Tento rok sme dali na jar opraviť na budove materskej školy odkvapové rúry, lebo boli odtrhnuté. Obec na to vyčlenila 20-tisíc. Cez prázdniny škôlka nefunguje.
Čo pripravujete v obci do budúcnosti? Ktoré veci považujete za naliehavé a chcete ich riešiť čo najskôr?
Chystáme sa dokončiť rekonštrukciu kultúrneho domu. Dali sme už novú dlažbu na podlahu a akumulačné elektrické kúrenie by sme chceli zmeniť na plynové, lebo v zime býva v miestnosti chladno a musíme prikurovať kachľami. Ak pripravujeme nejakú akciu, treba kúrenie zapnúť aj dva dni vopred. Dali sme si vypracovať projekt a v máji sme ho poslali do plynární. Pôjde o 50-tisícovú investíciu. Prerábky kúrenia nebudú trvať dlho, len dva dni. Boli by sme radi, keby sa to podarilo. Stáva sa nám, že máme problém s usporiadaním vystúpenia na Deň matiek. Máme síce pekný areál, ktorý sme vybudovali vďaka dychovke, ale začiatkom mája býva ešte zima, učiteľky sa boja, aby deti neochoreli, a tak nechcú vystupovať vonku. Pre kultúrny život v obci je rekonštrukcia kultúrneho domu nevyhnutná.
Mohli by ste nám v nadväznosti na vekový priemer obce povedať, ako je to v Lieskove s výstavbou a ako sa staráte o starších občanov?
Mladých zostáva v obci málo. Neplánujeme preto hromadnú bytovú výstavbu, zameriavame sa skôr na individuálnu, rozostavaných je šesť nových chalúp. Na starých občanov sa v obci nezabúda. Máme jednu opatrovateľku a jednu opatrovanú pani. Organizujeme spoločenské podujatie pre matky v areáli dychovky. Vždy je pre nich pripravený kultúrny program, zahrá im naša dychovka, pohostíme ich. Pred tromi rokmi sme si však uvedomili, že je aj veľa takých žien, ktoré nevládzu a nemôžu sa tohto podujatia zúčastniť. Na nich sa akosi zabúdalo.
Teraz ich navštevuje starosta aj s poslancom doma, donesie im kvety, chvíľu s nimi posedí a podebatuje. Ľudia si to veľmi cenia a tešia sa na návštevu. Nebolo by správne odsunúť ich na okraj spoločenského života len preto, že sú starí a majú zdravotné problémy.
