Pondelok, 19. október, 2020 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

Výborný muzikant s veľkým srdcom

Ako je to, keď zomrie známy hudobník? Cintorín je vtedy plný priateľov a muziky. Nevyhráva jedna dychovka, ale hneď štyri.

Kamaráti odprevádzajú zosnulého za tónov jeho obľúbených piesní a na poslednú cestu mu dávajú nevyhnutnú výbavu – noty, dirigentskú taktovku a náhubok z obľúbeného fúkacieho nástroja. To preto, aby aj po smrti mohol do sýtosti trilkovať. A všetkým je veľmi smutno, že odišiel niekto, koho bude ťažké nahradiť. Takto to vyzeralo aj pri poslednej rozlúčke s Jozefom Barošom, hlavným kapelníkom dychovej hudby Lieskovanka z Horného Lieskova, ktorý okrem toho, že bol dušou miestnej dychovky, tridsať rokov umelecky viedol mladých chlapcov z dychovej hudby v strojárskom učilišti v Považskej Bystrici.
Keď pobadal talent, robil všetko preto, aby donútil toho, kto ním disponoval, rozvíjať ho. Stačilo, ak dotyčný čo i len trochu chcel. Vedel, že mladých ľudí treba zamestnať, pre niečo nadchnúť, aby sa formovali správnym spôsobom. On to robil prostredníctvom hudby. „Býva 0,00 percentný predpoklad, aby z chalana – muzikanta vyrástol grázel,“ hovorieval presvedčivo. Vedel, že mnohí z jeho zverencov si nie veľmi radi sadali ku knihám, neboli to študijné typy. Aj im pre to dohováral, no v príhodnej chvíli sa ich vždy zastal. „Ak chalanovi - muzikantovi nešla škola, vedel sa za neho prihovoriť veľmi svojským spôsobom. Všetko obrátil na žart a zároveň pevne trval na svojich požiadavkách. Málokto mu dokázal odmietnuť. Vždy chlapcom pomohol. Zastal sa však len tých, čo boli dobrí,“ hovorí o vzťahu k učňom, ktorých viedol otec jeho dcéra Marta Oráviková.
A ako si dokázal udržať prirodzenú autoritu, ktorá sa medzi nimi presadzovala ťažko? Mal v sebe akési fluidum, pomocou ktorého dokázal v dobrom zmysle slova ovládať svoje dcéry rovnako ako aj zverencov. „Nikdy nekričal. Ani na chlapcov z kapely, ani na nás doma. Bol nesmierne pokojný a vyrovnaný. Vždy iba dohováral. Ale dlho, veľmi dlho a neprestával. Dookola to isté. Hanbili ste sa nakoniec, že ste ho sklamali a tak ste sa snažili urobiť všetko preto, aby ste sa pred ním hanbiť nemuseli. Bol to zaujímavý spôsob výchovy, ktorý bol veľmi účinný,“ spomína na otcove výchovné metódy dcéra.
Život s muzikantom nie je ľahký
Hudba bola súčasťou rodinného života Barošovcov. Otec doma býval len veľmi málo, celý život obetoval práci pre dychovku. Antónia Barošová, manželka kapelníka Lieskovanky, vedela už od začiatku, že to nebude ľahké. Zmierila sa s tým, že domácnosť bola výhradne na jej pleciach. Dnes má 85 rokov a na manželove neskoré návraty zo zábav a rozličných podujatí si spomína takto: „Nikdy som sa nehnevala. Vedela som do čoho idem. A keď môj muž cítil, že je zle, že naozaj prestrelil, snažil sa udobriť si ma zas len hudbou. Hrával mi moju obľúbenú pieseň –Ide potok lúčinou ... a popri tom ešte trilkoval na klarinet. Niekedy som len tak, zo žartu, poznamenala, že u nás to niekedy vyzerá ako na stanici alebo autobusovom nástupišti. Stále sme vďaka známostiam môjho muža mali chalupu plnú ľudí. Zvlášť živo u nás bolo, keď sa chodilo do pálenice. U koho sa vždy každý zastavil? Nuž, u Barošov.“
Vždy mali dom plný ľudí
Dcéra Marta dodáva, že otec mal naozaj široké srdce a spomína si na chvíle, keď aj so sestrami chystali pre otcových muzikantov občerstvenie. V duchu si vybaví vaňu v kúpeľni poobkladanú doskami na vaľkanie cesta a táckami, ktoré boli plné chlebíčkov. „ Otec do nás naočkoval vzťah k hudbe, vďaka čomu máme život pestrý a veselší. Vždy sme mali dom plný cudzích ľudí, zvykli sme si žiť spoločenským spôsobom života, stali sa z nás komunikatívni ľudia Dokážeme sa zo všetkého tešiť. Dodnes, keď sa naša rodina stretne, veľa spievame. Aj otcovi, i keď už medzi nami nie je, tú jeho obľúbenú - Starý náš, starý náš, šedivú hlavu máš,“ spomína.
Štyri sestry Barošové sú naozaj „veselé kopy“. Ako ich otec. Na rodinných stretnutiach či posedeniach s priateľmi je v ich spoločnosti vždy veselo. Spieva sa, aj tancuje. Tieto ženy nemusíte nahovárať na to, aby vymysleli niečo ako zabaviť spoločnosť. Majú barošovské gény a to je predpoklad, že sa s nimi človek nikdy nenudí. Často pri vystúpeniach, ktorými zabávajú spoločnosť, improvizujú. Najviac talentu zdedila dcéra Ľubka, ktorá s otcom chodila aj na súťaže. Rada si zaspomína hlavne na prvomájové sprievody. „Otec bol schopný na prvého mája vstať aj o tretej ráno, ísť dva kilometre pešo do Dolného Lieskova na zastávku. Potom vyhrávali celý deň a u nás doma až do noci.“
Muzikant si hubu môže rozbiť, ale trúbu nikdy
Kvôli dychovke niekedy vôbec nespal. Tak to bolo, aj keď mala prísť nejaká významná stranícka delegácia. Týždne a týždne sa nacvičovalo do noci a to len kvôli pár minútam muziky na železničnej stanici, keď páni straníci bleskurýchle prefrčali vlakom okolo. Všetky takéto podujatia nakoniec končili u Barošov. To bývali veselice! Tešila sa na ne celá dedina. Nikdy sa nikto nesťažoval, že rušia nočný pokoj. Raz, keď sa vracala kapela v noci z Kmochovho Kolína, pochodovali po dedine a cestou vyhrávali. Postupne sa v jednotlivých domoch rozsvecovali svetlá. No nie preto, že by ľudia chceli nadávať. Práve naopak. Povybiehali na ulicu a zabávali sa s nimi.
Práca kapelníka však vyžaduje nie len človeka veselého, dobrého hudobníka, ale aj zodpovedného, so zmyslom pre poriadok, aby dokázal všetko spoľahlivo zorganizovať. Jozef Baroš bol pedant. Dychovka, to neboli len nácviky, ale aj disciplína. Chlapci sa museli poctivo starať o hudobné nástroje. Ich leštenie so sidolom bol doslova obrad, na ktorý si Jozef Baroš potrpel. V skrini na hudobné nástroje malo všetko svoje presne určené miesto a musel tam byť stopercentný poriadok. Často opakoval: „Keď pôjdete podgurážení, trúbu držte vždy hore. Keď si aj hubu rozbijete, tá sa zahojí, ale trúbu nedá nikto do poriadku.“
Bol puntičkár, miloval hudobné
nástroje a myslel aj
na budúcnosť kapely
„Otec miloval hudobné nástroje. Po druhej svetovej vojne si doniesol z Ruska balalajku a pikolu. Doma sme mali harmónium na mechy. Strašne radi sme naň vyhrávali, a keď ho dal preč, bolo nám za ním naozaj ľúto. Nikdy však na nástrojoch nezarábal. Mama sa raz hnevala, keď predal basu za osemsto korún. On však tvrdil, že muzikantovi nemohol dať draho. Mnoho nástrojov požičal a dnes už ani netušíme komu. Napriek tomu bol na svoje veci veľký puntičkár. Mohol byť akokoľvek veľmi unavený, vždy si po návrate z akcie krásne poskladal nohavice, vzorne uložil topánky a ponožky. V stolárskej dielni malo všetko svoje presne určené miesto,“ charakterizuje otca dcéra Marta.
Deti Jozefa Baroša si nezobrali muzikantov. Ani jeden jeho zať nemohol prebrať po ňom vedenie dychovky. Na túto tému vždy so žartom poznamenal: „Akých synov mám, takých som si naučil hrať.“ Vychoval si však nasledovníkov a jeden z nich. Ladislav Košút, prebral po ňom vedenie dychovky. Na svojho učiteľa si spomína s úctou a hovorí: „ Bol to výborný učiteľ a dobrý človek. Naviac, prirodzený talent so zmyslom pre dokonale odvedenú prácu. Aj keď mal pred sebou obrovský zbor, ktorý nacvičoval, keď niečo nesedelo, okamžite to zaregistroval. Všetkých zastavil a potom označil jedného konkrétneho človeka, ktorý hral falošne.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čím môže Slovensko pomôcť vo svete? Ukážkovou nemocnicou
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  6. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  8. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  9. Prieskum: Prázdnu peňaženku už zažilo sedem z desiatich Slovákov
  10. Stretne sa minister, bankár a analytik. Zhodnú sa na niečom?
  1. Úpravy automobilov pre ZŤP
  2. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  3. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Tovar vám vynesú na miesto, ktoré ukážete prstom
  9. Slováci sú pri výbere investičných produktov čoraz náročnejší
  10. Humenčanov čakajú extra zľavy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 532
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 405
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 177
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 856
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 559
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 270
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 773
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 114
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 907
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 598
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Bude FK Dubnica prepúšťať? Švec: Prišli sme o vyše 150-tisíc

Exkluzívny pohľad do vnútra dubnického futbalu.

Peter Švec pózuje s Marekom Kuzmom, jedným z lídrov Dubnice, ktorí ostali aj po minulej sezóne.
Rodák z Považskej o historických tituloch aj korone, ktorú prekonal.

Tomáš Frolo, poctivý robotník, ktorý sa nehral na hviezdu

Poctivý robotník v obrane. Rodák z Považskej Bystrice TOMÁŠ FROLO (38) sa nikdy nehral na hviezdu, napriek tomu dokázal to, o čom môže väčšina hokejistov iba snívať. Dva finálové štarty v Plzni a Litvínove pretavil v historické tituly pre svoje tímy.

Tomáš Frolo v drese bratislavského Slovana.

Považská Bystrica uvažuje o štátnej bezúročnej pôžičke, rozhodne zastupiteľstvo

Považskobystrická radnica zvažuje požiadať o bezúročnú návratnú štátnu pomoc. Pôžičky poskytuje štát maximálne do výšky výpadkov dane z príjmov fyzických osôb za rok 2020.

Trenčianska župa vyhlási o rok verejnú súťaž na autobusového dopravcu

Aktuálne TSK zabezpečuje prímestskú autobusovú dopravu prostredníctvom SAD Trenčín a SAD Prievidza.

SAD Prievidza má šesť nových prímestských autobusov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?