Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Výborný muzikant s veľkým srdcom

Ako je to, keď zomrie známy hudobník? Cintorín je vtedy plný priateľov a muziky. Nevyhráva jedna dychovka, ale hneď štyri.

Kamaráti odprevádzajú zosnulého za tónov jeho obľúbených piesní a na poslednú cestu mu dávajú nevyhnutnú výbavu – noty, dirigentskú taktovku a náhubok z obľúbeného fúkacieho nástroja. To preto, aby aj po smrti mohol do sýtosti trilkovať. A všetkým je veľmi smutno, že odišiel niekto, koho bude ťažké nahradiť. Takto to vyzeralo aj pri poslednej rozlúčke s Jozefom Barošom, hlavným kapelníkom dychovej hudby Lieskovanka z Horného Lieskova, ktorý okrem toho, že bol dušou miestnej dychovky, tridsať rokov umelecky viedol mladých chlapcov z dychovej hudby v strojárskom učilišti v Považskej Bystrici.
Keď pobadal talent, robil všetko preto, aby donútil toho, kto ním disponoval, rozvíjať ho. Stačilo, ak dotyčný čo i len trochu chcel. Vedel, že mladých ľudí treba zamestnať, pre niečo nadchnúť, aby sa formovali správnym spôsobom. On to robil prostredníctvom hudby. „Býva 0,00 percentný predpoklad, aby z chalana – muzikanta vyrástol grázel,“ hovorieval presvedčivo. Vedel, že mnohí z jeho zverencov si nie veľmi radi sadali ku knihám, neboli to študijné typy. Aj im pre to dohováral, no v príhodnej chvíli sa ich vždy zastal. „Ak chalanovi - muzikantovi nešla škola, vedel sa za neho prihovoriť veľmi svojským spôsobom. Všetko obrátil na žart a zároveň pevne trval na svojich požiadavkách. Málokto mu dokázal odmietnuť. Vždy chlapcom pomohol. Zastal sa však len tých, čo boli dobrí,“ hovorí o vzťahu k učňom, ktorých viedol otec jeho dcéra Marta Oráviková.
A ako si dokázal udržať prirodzenú autoritu, ktorá sa medzi nimi presadzovala ťažko? Mal v sebe akési fluidum, pomocou ktorého dokázal v dobrom zmysle slova ovládať svoje dcéry rovnako ako aj zverencov. „Nikdy nekričal. Ani na chlapcov z kapely, ani na nás doma. Bol nesmierne pokojný a vyrovnaný. Vždy iba dohováral. Ale dlho, veľmi dlho a neprestával. Dookola to isté. Hanbili ste sa nakoniec, že ste ho sklamali a tak ste sa snažili urobiť všetko preto, aby ste sa pred ním hanbiť nemuseli. Bol to zaujímavý spôsob výchovy, ktorý bol veľmi účinný,“ spomína na otcove výchovné metódy dcéra.
Život s muzikantom nie je ľahký
Hudba bola súčasťou rodinného života Barošovcov. Otec doma býval len veľmi málo, celý život obetoval práci pre dychovku. Antónia Barošová, manželka kapelníka Lieskovanky, vedela už od začiatku, že to nebude ľahké. Zmierila sa s tým, že domácnosť bola výhradne na jej pleciach. Dnes má 85 rokov a na manželove neskoré návraty zo zábav a rozličných podujatí si spomína takto: „Nikdy som sa nehnevala. Vedela som do čoho idem. A keď môj muž cítil, že je zle, že naozaj prestrelil, snažil sa udobriť si ma zas len hudbou. Hrával mi moju obľúbenú pieseň –Ide potok lúčinou ... a popri tom ešte trilkoval na klarinet. Niekedy som len tak, zo žartu, poznamenala, že u nás to niekedy vyzerá ako na stanici alebo autobusovom nástupišti. Stále sme vďaka známostiam môjho muža mali chalupu plnú ľudí. Zvlášť živo u nás bolo, keď sa chodilo do pálenice. U koho sa vždy každý zastavil? Nuž, u Barošov.“
Vždy mali dom plný ľudí
Dcéra Marta dodáva, že otec mal naozaj široké srdce a spomína si na chvíle, keď aj so sestrami chystali pre otcových muzikantov občerstvenie. V duchu si vybaví vaňu v kúpeľni poobkladanú doskami na vaľkanie cesta a táckami, ktoré boli plné chlebíčkov. „ Otec do nás naočkoval vzťah k hudbe, vďaka čomu máme život pestrý a veselší. Vždy sme mali dom plný cudzích ľudí, zvykli sme si žiť spoločenským spôsobom života, stali sa z nás komunikatívni ľudia Dokážeme sa zo všetkého tešiť. Dodnes, keď sa naša rodina stretne, veľa spievame. Aj otcovi, i keď už medzi nami nie je, tú jeho obľúbenú - Starý náš, starý náš, šedivú hlavu máš,“ spomína.
Štyri sestry Barošové sú naozaj „veselé kopy“. Ako ich otec. Na rodinných stretnutiach či posedeniach s priateľmi je v ich spoločnosti vždy veselo. Spieva sa, aj tancuje. Tieto ženy nemusíte nahovárať na to, aby vymysleli niečo ako zabaviť spoločnosť. Majú barošovské gény a to je predpoklad, že sa s nimi človek nikdy nenudí. Často pri vystúpeniach, ktorými zabávajú spoločnosť, improvizujú. Najviac talentu zdedila dcéra Ľubka, ktorá s otcom chodila aj na súťaže. Rada si zaspomína hlavne na prvomájové sprievody. „Otec bol schopný na prvého mája vstať aj o tretej ráno, ísť dva kilometre pešo do Dolného Lieskova na zastávku. Potom vyhrávali celý deň a u nás doma až do noci.“
Muzikant si hubu môže rozbiť, ale trúbu nikdy
Kvôli dychovke niekedy vôbec nespal. Tak to bolo, aj keď mala prísť nejaká významná stranícka delegácia. Týždne a týždne sa nacvičovalo do noci a to len kvôli pár minútam muziky na železničnej stanici, keď páni straníci bleskurýchle prefrčali vlakom okolo. Všetky takéto podujatia nakoniec končili u Barošov. To bývali veselice! Tešila sa na ne celá dedina. Nikdy sa nikto nesťažoval, že rušia nočný pokoj. Raz, keď sa vracala kapela v noci z Kmochovho Kolína, pochodovali po dedine a cestou vyhrávali. Postupne sa v jednotlivých domoch rozsvecovali svetlá. No nie preto, že by ľudia chceli nadávať. Práve naopak. Povybiehali na ulicu a zabávali sa s nimi.
Práca kapelníka však vyžaduje nie len človeka veselého, dobrého hudobníka, ale aj zodpovedného, so zmyslom pre poriadok, aby dokázal všetko spoľahlivo zorganizovať. Jozef Baroš bol pedant. Dychovka, to neboli len nácviky, ale aj disciplína. Chlapci sa museli poctivo starať o hudobné nástroje. Ich leštenie so sidolom bol doslova obrad, na ktorý si Jozef Baroš potrpel. V skrini na hudobné nástroje malo všetko svoje presne určené miesto a musel tam byť stopercentný poriadok. Často opakoval: „Keď pôjdete podgurážení, trúbu držte vždy hore. Keď si aj hubu rozbijete, tá sa zahojí, ale trúbu nedá nikto do poriadku.“
Bol puntičkár, miloval hudobné
nástroje a myslel aj
na budúcnosť kapely
„Otec miloval hudobné nástroje. Po druhej svetovej vojne si doniesol z Ruska balalajku a pikolu. Doma sme mali harmónium na mechy. Strašne radi sme naň vyhrávali, a keď ho dal preč, bolo nám za ním naozaj ľúto. Nikdy však na nástrojoch nezarábal. Mama sa raz hnevala, keď predal basu za osemsto korún. On však tvrdil, že muzikantovi nemohol dať draho. Mnoho nástrojov požičal a dnes už ani netušíme komu. Napriek tomu bol na svoje veci veľký puntičkár. Mohol byť akokoľvek veľmi unavený, vždy si po návrate z akcie krásne poskladal nohavice, vzorne uložil topánky a ponožky. V stolárskej dielni malo všetko svoje presne určené miesto,“ charakterizuje otca dcéra Marta.
Deti Jozefa Baroša si nezobrali muzikantov. Ani jeden jeho zať nemohol prebrať po ňom vedenie dychovky. Na túto tému vždy so žartom poznamenal: „Akých synov mám, takých som si naučil hrať.“ Vychoval si však nasledovníkov a jeden z nich. Ladislav Košút, prebral po ňom vedenie dychovky. Na svojho učiteľa si spomína s úctou a hovorí: „ Bol to výborný učiteľ a dobrý človek. Naviac, prirodzený talent so zmyslom pre dokonale odvedenú prácu. Aj keď mal pred sebou obrovský zbor, ktorý nacvičoval, keď niečo nesedelo, okamžite to zaregistroval. Všetkých zastavil a potom označil jedného konkrétneho človeka, ktorý hral falošne.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 18 567
  2. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 15 303
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 141
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 587
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 362
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 8 017
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 7 015
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 862
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 763
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 554
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Jantar team v cieli Dakaru 2021

Posledná, krátka, 202 kilometrov dlhá etapa uzavrela kruh po Saudskej Arábii a priviedla jazdcov späť do Jeddahu. Obaja jazdci Jantar teamu úspešne absolvovali cez 8000 kilometrov trati a dorazili do cieľa Rely Dakar 2021.

Na pokračovanie Vážskej cyklomagistrály chce krajská samospráva využiť eurofondy

Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v tomto roku vybudovať štvrtý z ôsmich úsekov Vážskej cyklomagistrály.

M. Kulkovský: Očkovanie je účinná a bezpečná zbraň

Pripomenul, že nový koronavírus za rok usmrtil viac ako dva milióny ľudí vo svete a viac ako 91 miliónov ľudí bolo nakazených, a to aj napriek prijatým opatreniam.

Pribudlo vyše sto úmrtí

Vo štvrtok potvrdili 2 729 pozitívne testovaných osôb na koronavírus, v Trenčianskom kraji 275.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Kotleba v Trenčíne: Prvý incident Lučanského nebol pokusom o samovraždu (+FOTO)

Previerka v trenčianskej väzenskej nemocnici trvala viac ako päť hodín.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

FOTO: Kysuce pod bielou pokrývkou

Zo snehu sa tešia najmä deti.

Už ste čítali?