Obec sa spomína od roku 1430 ako Toppla, Tepla, Werchtepla, Felsew Tepla, Felsoheve, Vrchteplá. Rozprestiera sa na rozlohe 490 hektárov. Stred obce leží 320 metrov nad morom, ostatný chotár je vo výške 490 - 835 metrov nad morom.
Už druhé volebné obdobie je starostom obce Vrchteplá Jozef Fuček. Tak ako mnoho obcí v Považskobystrickom okrese, aj Vrchteplá má problémy s finančnými prostriedkami. „Máme čo robiť, aby sme udržiavali to, čo sme v minulosti vybudovali, najmä kultúrny dom. Dnes potrebujeme financie aj na vybudovanie celoobecného vodovodu. Tieto prostriedky žiadame od roku 1998 od ministerstva životného prostredia, tento rok aj z eurofondov, žiaľ, zatiaľ neúspešne,“ začína rozprávanie o živote v obci Jozef Fuček a pokračuje. „Chceme zrealizovať projekt cestovného ruchu, kde plánujem zviditeľniť nielen našu obec, ale celú dolinu - Záskalie, Vrchteplú a Kostolec.“
Vybudovanie obecného vodovodu je jeden z hlavných cieľov pre tento a budúci rok. Zatiaľ sú všetci obyvatelia Vrchteplej napojení na studne, ktoré v čase dlhotrvajúceho sucha nepostačujú a býva aj dva-tri mesiace nedostatok pitnej a úžitkovej vody. Nedostatok vody sa prejavuje väčšinou v auguste a v septembri. Problémom je aj kvalita vody, ktorá niekedy nie je vyhovujúca na pitie a dá sa na základe rozborov využiť len ako úžitková.
„Od vybudovania obecného vodovodu záleží aj ďalšia naša činnosť. Vrchteplá patrí do oblasti, ktorou prejde mnoho turistov navštevujúcich Manínsku tiesňavu či Súľovské skaly, vedie tadiaľto aj cyklotrasa. Chceli by sme sa týmto podmienkam prispôsobiť a prerobiť kultúrny dom na penzión pre turistov,“ pokračuje starosta. Kapacita lôžok pre turistov by tak spolu s lôžkami v miestnom hostinci mala postačovať na ubytovanie turistov z jedného autobusu. Medzi ďalšie dôležité činnosti v obci patrí dokončenie verejného osvetlenia, ďalej oprava mosta oproti autobusovej zastávke, ktorý sa začal prepadať, a to v spolupráci so správou ciest. Obec pripravuje aj rekonštrukciu domu smútku, ktorý bol postavený v roku 1972 a zub času sa na ňom prejavil.
Neodmysliteľnou súčasťou Vrchteplej je aj historická budova školy z roku 1929, kde je pamätná izba Slovenského národného povstania a v druhej časti modlitebňa evanjelikov augsburského vyznania, ktorých je väčšia časť v obci. Súčasťou školy je aj knižnica. Škola však potrebuje pravidelnú údržbu, tentokrát je nevyhnutné natrieť strechu a okná.
Aj Vrchteplá má problém so znižujúcim sa počtom obyvateľov. „V súčasnosti sú v obci rozostavané tri rodinné domy, ale ak by bol obecný vodovod, možno by ich bolo viac. Viac občanov odchádza ako sa rodí,“ hovorí Jozef Fuček. „Na obecnú bytovku nemáme pozemok ani finančné prostriedky.“
O spoločenský život v obci sa starajú tri ženy. Božena Kostelanská, Františka Bohušová a Viera Hotelová pamätajú na životné jubileá občanov, vyhlasujú sobáše či úmrtia a pripravujú tiež vítanie detí do života.
„Športový život obce má pod palcom a stará sa oň Miroslav Novosad, ktorý vedie futbalový oddiel. Futbalové ihrisko je na neprístupnom mieste a je potrebné k nemu vybudovať príslušnú komunikáciu. Cestu, ktorá má takmer kilometer, momentálne spevňujeme, budujeme pri nej rigoly na odvodnenie. Nie je v pozemkovom fonde, takže ju budeme musieť nejakým spôsobom odkúpiť. Chceme urobiť všetko preto, aby bol na futbalové ihrisko v časti Horekončie dobrý prístup.“
Obec má aj svoj hasičský zbor. Stará sa síce o pripravenosť zbrojnice, ale ťažšie sa hľadajú mladí do hasičského družstva. Dvanásť občanov dohliada na čistotu a separovanie odpadu. Súčasťou obce je aj záhradkárska osada s 55 záhradkami, na ktorých je 33 chatiek rozostavaných a päť už skolaudovaných.
Obecný úrad udržuje pamätník Slovenského národného povstania. „Aj tento rok sa v jeho blízkosti stretnú hvezdári, 29. augusta oslávime 62. výročie SNP. Mnohí občania a turisti robia pri pamätníku neporiadok, dokonca niekto odlúpil všetky mená z pamätníka, pričom náklady na jedno písmenko sú tritisíc korún,“ sťažuje sa starosta. (zum)
