Dnes si už málokto spomenie, že Štefan začínal v obrane. „Futbal hrám od deviatich rokov stále za Plevník, ale najprv som bol obrancom. Rád som si aj zaútočil a dával góly, ale tréner D. Ďurkech ma „brzdil“, aby som sa nenechával strhnúť útočením a zabúdal na obranu. V doraste pod vedením J. Kamasa som hrával najskôr v zálohe a neskôr v útoku, kde pôsobím aj teraz.“
Meno Tamáši je v Plevníku rozšírené a jeho nositeľmi sú dobrí strelci. „Bratranec Martin bol pred časom ocenený ako najlepší strelec žiackej súťaže, nejaké góly som dal aj ja, ale na titul najlepšieho kanoniera to bolo málo.“
Futbalisti mávajú svoje vzory, ktorým sa chcú podobať či nezameniteľné prezývky. „Mojím vzorom je Ronaldinho, i keď nedávne majstrovstvá sveta sa mu nevydarili. Rád skúšam podobné fintičky ako on. Rád by som mal takú techniku, myslím si, že hrám zdravo agresívnejšie než on. Neulakomím sa na každú šancu, ale dokážem prihrať lepšie postavenému spoluhráčovi, pretože aj dobrá prihrávka a ak je naviac zakončená gólom, poteší. K prezývke Joe som prišiel asi v piatej triede, kde mi prischla podľa postavy zo seriálu Beverly Hills.“
Útočníka robia góly, hovorí sa a práve góly utešene narastajúce na konte sú najväčším lákadlom pre ostatné kluby, ktorým by sa takýto hráč hodil do koncepcie. „Ako som povedal, gól si cením rovnako ako prihrávku, nie som zatiaľ žiadny kanonier. V zápase sa mi najviac podarilo dať dva góly, tri si ani nespomínam, možno niekedy za žiakov. Pokiaľ ide o prestupovú ponuku, zatiaľ neprišla, ale to ma nemrzí. Som mladý, mám čas, pomaly dozrievam. Ak si udržím dlhodobo stabilnú výkonnosť, verím, že dobrá ponuka príde, ale zatiaľ mi je v Plevníku dobre.“
Dôležité pre každého hráča je dobré vychádzanie so spoluhráčmi. „S chalanmi problémy nie sú, v zápase sú niekedy situácie, že si môžem vybrať, komu prihrám. Ale musia si uvedomiť, že mám iba jednu loptu, tak nemôžem prihrať všetkým (smiech). Najdôležitejšie pre mňa je, aby som sa rozhodol správne. Tak je to aj pri štandardných situáciách, keby som si neveril, nešiel by som ju zahrávať.“
Štefan „Joe“ Tamáši má za sebou úspešnú sezónu, v ktorej mal okrem dobrej hry aj viac dôvodov po gólovej akcii zdvihnúť ruku s dvoma vystretými prstami k nebu. „Týmto gestom ďakujem Bohu za každý strelený gól,“ dodáva skromne. Najmä Plevníčania veria, že takýchto pozdravov vyšle k nebesiam v budúcej sezóne čo najviac.
Autor: jš