Pri separácii plastov potrebovali medziskládky. „Keď ich pozvážame z osád, nie je ich kam dať. Len plastov do roka sa nazbiera desať ton. Iného odpadu je podstatne viac,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodli pre takýto spôsob riešenia.
Do tejto atraktívnej turistickej obce v letnom období prichádza podstatne viac návštevníkov, zostáva po nich zákonite aj viac odpadu. „Na jednej strane som rád, že je koncentrovaný, miesto toho, aby bol rozhádzaný všade. Na spomínanej medziskládke máme tri veľké kontajnery (na železo, sklo a iné), aby odchádzajúci chatári z kopaníc mali smeti kde dať,“ tvrdí. Ak obec žiada poplatok za domový odpad, treba si uvedomiť, že je technicky nemožné zvážať ho, mechanizmy sa všade nedostanú.
Rovnaký problém s voľne sa tvoriacou skládkou je i na Čertove. Chatári i miestni doslova všetko, i zvyšky z rekonštrukcií domov, chatiek, navezú na jedno miesto a obec odpad po dvoch týždňoch až mesiaci odváža na vlastné náklady. Ročné výdavky sú 320-tisíc korún. Dve tretiny obec vyberie v poplatkoch, tretinu dopláca. Tam, kde sa robí pravidelný vývoz, je za 110-litrové „smetné“ nádoby poplatok na osobu 150 Sk. Na odľahlých kopaniciach, kde sa mechanizmy nedostanú, je znížený na 50 Sk. Chatári platia 200 korún. „Najväčší problém je získať peniaze od chatárov. Školia nás, ako by sme mali robiť a tvrdia, že nevytvárajú odpad a vozia si ho do domácností. Tie množstvá, ktoré sú každý týždeň či každý mesiac na spomínaných dvoch skládkach, hovoria o niečom inom. Je to dlhodobý problém, nepomáha ani osveta. Žiaľ, všetko, čo do domácnosti príde, je balené v igelite...,“ hovorí o realite A. Panáček a pridáva: „Máme riešenie, no trvá dva mesiace. Od Podniku technických služieb mesta Púchov sme si chceli zapožičať dve „rakvičky“ na navíjací systém. Dokonca chceme odkúpiť aj malú Aviu, aby sme to vyriešili. Raz do mesiaca odvezieme jeden „kukavoz“ z tejto skládky. Je to katastrofálne množstvo. Za mesiac tam bude zas.“
Obec zareagovala na sťažnosť občanov a odpad odviezla.