Na slávnostiach rezko i smutne

Praznov - Rozbitou cestou-necestou sa minulú nedeľu popoludní aj napriek tomu, že počasie neveštilo nič dobré, vybralo do Praznova množstvo ľudí, ktorým buď učaroval folklór alebo zatúžili po kultúre. V letnom amfiteátri sa totiž konal už siedmy ročník folklórneho festivalu. Vystúpili na ňom tri folklórne súbory a folkové trio z Bratislavy. Samé sedmičky a trojky, čísla magické. Takým mal byť aj deň pre hudobné dieťa, ktoré sa tu slávnostne uvádzalo do života – nový CD nosič Praznovanky. O tom, že ženičky z tohto súboru sú poriadne „rendešnice“, sme sa presvedčili hneď na začiatku. Okrem toho, že spoločne im to krásne spieva i s mužskou časťou súboru, aj veľa ďalších vecí robia spoločne. Spoločne podirigujú chlapov, zabavia sa a pred slávnosťami všetky spolu piekli. Každého, kto prišiel, potom núkali tradičným ľudovým pečivom - tvarohovými buchtami s hrozienkami, slanými posúchmi a šiškami. „My sme také dievčence pre všetko. Veľa toho musíme zvládnuť. Okoštujte, čo sme včera napiekli,“ vynukovala nás speváčka Terézia Šaradínová a hneď nám aj tisla do rúk voňavé buchty.
Súbor sa predstavil hneď na začiatku a priblížil divákom atmosféru dedinských driapačiek peria, kde bol spev okorenený aj tancom a divadelnými prvkami. Rezko potom na scénu nastúpil detský folklórny súbor Mladosť z Považskej Bystrice s čardášovými tancami z Kostolca a Štiavnika. Hudobná zložka súboru ešte pridala zopár ľudových piesní v rezkom rytme. No ľudová tvorba, tak ako aj život Slovákov, je nielen zábava a smiech, ale tiež drina, trápenie, ba až tragédia. Pásmo balád v podaní bratislavskej folkovej speváčky Zuzany Homolovej bolo práve o tom. Pochmúrne, ba až strašidelne ladená hudba s rôznymi hudobnými efektami, plná poltónov a disharmónie, či najrôznejších rytmických podfarbení približujúcich napríklad atmosféru „čívskeho cintera“, kde končí týrané dieťa v jednej z ľudových balád, možno podaktorých poslucháčov trochu zaskočila. Nuž, ale aj o tom je ľudová hudba a samotný život. Aj obloha sa odrazu akosi zatiahla, schyľovalo sa na dážď. A pretože Samo Smetana a Miloš Železňák sú výborní muzikanti, vycítili spolu so speváčkou, že treba rýchlo zmeniť tému. V ostatných baladách bolo cítiť iróniu a poučenie. Chlapom radili, ako sa dostať z väzenia a ženám, ako sa šikovne vyhovoriť, ak sú svojim mužom neverné. Samo Smetana sa hlavne v poslednej predstavil majstrovskou hrou na husle. Žartovne poznamenal, že si nosia vždy dvoje pre prípad zlého počasia: jedny dážďovky a druhé slnečnice. Tentokrát hrali na oboje. Bolo smutno, i veselšie. So slovami „teraz dáme zas priestor skutočnému folklóru“, prenechali javisko trenčianskemu súboru Senior Družba. A aj keď jeho umelecký vedúci a duša telesa Štefan Sádovský poznamenal po prvom kole tancov pred obecenstvom, že sanitku nikto volať nemusí, ešte hádam niečo vydržia, aj keď v ich veku im tanec už občas berie dych a v prípade núdze je nachystaná geriatria v Trenčíne, zábava sa po vystúpení týchto tanečníkov poriadne rozprúdila. Pásmo sviežich tancov s množstvom humorne ladených prvkov bolo prepletené spevom. Trávnice zaspievala Jarka Kohútová a Štefan Sádovský skutočne nádherne zas baladu a čardáš.
Škoda len, že naše dospelé obecenstvo nie je také spontánne ako to detské. Dvom malým diváčkam sa tance tak páčili, že vybehli na minitanečný parket pred pódiom a vyskakovali spolu s tanečníkmi. Záver folkloristov z Trenčína bol tak trochu kabaretno-operetný. Pri speve Praznovanky ku koncu tanečníci zo Senior Družby vytiahli na parket aj zopár ľudí z publika. Slávnosti mohli ďalej pokračovať ľudovou veselicou, na ktorej vyhrávala kapela Junior.