Aká forma opatery starých ľudí je podľa vás najvhodnejšia? Myslíte si, že denný stacionár, „škôlka pre starších“, by bol vhodným riešením pre občanov, ktorí sú zamestnaní a nemajú kam starších členov rodiny počas dňa dať?
Dušan Polák: Ťažko povedať. Denný stacionár by mohol byť tiež jednou z foriem starostlivosti. Záleží to od ochoty kompetentných riešiť problém. Zariadení pre starých ľudí je podľa mňa v meste málo. Riešenie vzájomných vzťahov v dennom stacionári medzi ľuďmi, ktorí ho navštevujú, by mohlo byť problémom. Myslím si, že domovy dôchodcov sú na slovenské pomery tým lepším riešením.
Jozef Kapusta: Stacionár by bol užitočný. Hlavne zamestnaní ľudia, ktorí sa musia starať o svojich rodičov či starých rodičov, by určite uvítali takúto možnosť. Vyriešili by si svoj problém a aj problém starkých, ktorým môže byť doma smutno. Myslím však, že rozšíriť by sa mali aj opatrovateľské služby. Teraz nedokážu celkom uspokojiť dopyt.
Veronika Knopková: Nie, nie. Náš dedo by do stacionáru určite chodiť nechcel. V penzióne je to pre neho lepšie. Tam sa dodržiava určitý režim a on to potrebuje. V jeho veku už nie je spokojný, keď sa niečo mení. Len umiestniť ľudí v týchto zariadeniach je stále problém. Je ich málo, to nie je dobré.
Danuta Cingelová: Bola by som za stacionár. Už aj preto, že spoločnosť starne. Bol by to aj určitý spôsob riešenia ich osamelosti. Psychika starých ľudí, ktorí sú osamelí, je narušená, a toto by im pomohlo. Keby boli na tom psychicky dobre, nemali by ani toľko zdravotných problémov. Len by to muselo byť finančne dostupné. Času je dnes stále menej a menej, ľuďom, ktorí majú problém so staršími členmi rodiny, by to pomohlo.
