rých nadmorská výška nezodpovedá stanovenej výške. „Cieľom predloženého návrhu je výraznejším spôsobom riešiť v rámci systému fiškálnej decentralizácie rozdiely pri financovaní základných potrieb obcí v súvislosti s rozdielnou geografickou polohou. Ide najmä o vyššiu energetickú náročnosť škôl a školských zariadení v samosprávnej pôsobnosti obcí, činnosť obecných úradov, prevádzku iných obecných zariadení (kultúrne, sociálne, telovýchovné a iné), náročnejšiu údržbu obecných komunikácií vyplývajúcej z geografických podmienok,“ povedal Mikuláš Gera, vedúci tlačového oddelenia ministerstva financí.
Vývoj za rok 2005 preukázal, že kompromisné riešenie premietnuté v platnej legislatíve dostatočne nezohľadňuje zvýšené náklady horských sídiel. Nárast cien palív a energií v porovnaní s východiskovou základňou fiškálnej decentralizácie, ako aj skutočná poveternostná situácie v decembri 2005 a zo začiatku januára 2006, ďalej akcentovali potrebu doladenia systému v tomto smere.
„Ministerstvo financií SR navrhlo riešiť uvedený problém v časti kritéria rozdelenia výnosu dane podľa počtu obyvateľov zmenou podielu upravovaného nadmorskou výškou zo 44 perc. na 57 perc. a v prílohe č. 1 zvýšením strmosti koeficientu nadmorskej výšky z rozsahu od 0,85 do 1,35 na hodnoty od 0,75 do 2,00,“ dozvedeli sme sa na ministerstve.
Návrh materiálu bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. V rámci pripomienkového konania k návrhu nariadenia vlády ministerstvo oslovilo republikové združenia obcí s cieľom dohody o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Únia miest Slovenska vo svojom stanovisku nevzniesla k samotnému predmetu návrhu novely nariadenia vlády žiadnu konkrétnu pripomienku. Nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. januára 2007.
„Zmena strmosti nastavenia koeficientu znamená priaznivý dopad pre obce a mestá s vyššou nadmorskou výškou v celkovej sume 219,9 mil. Sk, z toho horské sídla s nadmorskou výškou nad 600 m 90,3 mil. Sk. Hranica negatívneho a pozitívneho dopadu je 277 m n. m.
V okrese Považská Bystrica sú na tom obce i samotné okresné mesto najlepšie. Horšie sú na tom v okrese Púchov, kde sa samotné mesto medzi dvanásť šťastných nedostalo, spolu s ním aj ďalších osem obcí. V okrese Ilava je situácia ešte horšia. Tam sa do stanovenej kvóty dostalo iba päť obcí, šestnásť, vrátane Dubnice a Ilavy, si nepolepší. „Chýba nám niekoľko metrov, a tak nedostaneme viac, akoby sme mali. Balík finančných prostriedkov, ak sme to dobre pochopili, by mal byť rovnaký,“ povedal starosta Lednických Rovní (270 m. n. m.) Ľuboš Savara. V lepšej situácii je Sverepec (315 m. n. m.). „Každé polepšenie poteší. Najmä keď sú náklady na kúrenie omnoho vyššie, ako sa predpokladalo. Kúriť sa musí v škole, na úrade... Zvýšené náklady na kúrenie sa vedia prejaviť v rozpočte obce veľmi nepríjemne,“ povedal starosta Jaroslav Biel.
Autor: mk
