Pavol Kurek študoval po maturite na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave fyziku a po skončení vysokej školy pracoval v Hydrometeorologickom ústave v Košiciach a neskôr v Bratislave. V roku 1984 emigroval do Nemecka, kde žije doteraz. Základy maliarsta v získal na Ľudovej škole umenia v Žiline u akademického maliara Ladislava Beráka. Intenzívnejšie sa začal venovať maľbe počas vysokoškolského štúdia. „Z maliarských techník uprednostňuje najmä kresbu suchým pastelom a kresbu hlinkou, zriedkavo uplatňuje vo svojej tvorbe maľbu olejom,“ povedala kurátorka výstavy.
Softvér a maľba, to akosi nejde dohromady.
Veru, nepasuje to k sebe. Moje zamestnanie je racionálnou drinou, preto potrebujem relax. Stalo sa ním maľovanie. Nie som „profík“, hoci som ako chlapec chodil do školy umenia a kreslil som aj na „výške“. Intenzívnejšie som začal maľovať až po nešťastnom páde z rebríka. Počas práceneschopnosti som namaľoval asi tridsať obrázkov. Noha bola zlomená, nemohol som chodiť. Čo iné mi zostávalo? Teraz, keď môžem chodiť, už toľko času nemám.
Sám ste povedal, že vaše obrázky často pôsobia na ľudí ako pohľadnice.
Je to tak. Tí, ktorí sa na ne pozerajú, si musia všimnúť aj ich druhú stránku, pozrieť sa na ne reálne, niekedy s patričnou symbolikou. Napríklad na obraze, kde je namaľovaná silueta kostola - znamenajúca vieru, krúžia dva havrany, predstavujúce možné nebezpečenstvo - ohrozenie. Slnko v pozadí pripomína hostiu. Vždy treba hľadať súvislosti.
Ako vnímate rozdiely medzi Slovákmi a Nemcami na „poli maliarskom“?
Nemci sú konzervatívnejší a majú viac galérií. Na Slovensku sa v tomto smere veľa zlepšilo a musím povedať, že Slováci majú hlbší vzťah ku kultúre. Pre Nemcov je umenie niečo nadstavbové, čo nepotrebuje človek k životu, skôr je to biznis a dobrá investícia. Naši ľudia nemusia mať originál, stačí im, ak je obrázok pekný, čo ich dokáže potešiť.
Zdedila maliarske gény niektorá z vašich dcér?
Kreslí Lucia aj Sofia, no tá druhá je podľa mňa talentovanejšia. Je detailistka, dá sa povedať, že je filigrantka. Neovplyvnil som ju, dáva prednosť portrétom známych osobností a získala za svoje práce viacero uznaní. Jedným z nich bola aj Európska cena za projekt, s ktorým sa poriadne pohrala.
A ako vníma otca dcéra Sofia?
Otec je podľa mňa veľmi dobrý maliar. Jeho obrazy sa mi páčia, nemyslím si, že by mal maľovať viac abstraktne. Veľmi rád fotografuje a neviem o jeho žiadnych nerestiach.
Rodák zo Žiliny sa na Slovensko vracia rád. Navštívi rodičov, nezabúda na súrodencov, žijúcich v Považskej Bystrici. Rád navštevuje Súľovské skaly, kde si rád odpočinie na dovolenke. Jeho výstavu si môžete pozrieť v jasenickom kaštieli do 21. septembra.
Autor: mk