Dobrí gazdovia nezaháľajú so založenými

ž jedenásť rodín,“ začína hodnotiť život obce a jej občanov starosta Plevníka - Drienové Jozef Štens. Podľa jeho slov si nemôžu príliš vyskakovať a pracovať iba s tým málom, čo majú. Podľa jeho slov sú však dobrí gazdovia.
Výstavba a rekonštrukcie by v obci nemali skončiť ani v blízkej budúcnosti.
Z Phare sme dostali miliónovú dotáciu na spracovanie projektovej dokumentácie rekonštrukcie centra obce. Na základe konkurzu bol vypracovaný projekt, ktorý zahŕňa rekonštrukciu hasičskej zbrojnice, Jurišovho domu, nové chodníky v centre obce, opravu ciest, odvodnenie, detské ihrisko, tržnicu, zastávku, lávku cez potok Drienovka a rekonštrukciu parku D. Tatarku. K poslednému júlu tohto roku sme požiadali o stavebné povolenie a taktiež o finančné prostriedky, ktoré potrebujeme na realizáciu. Bolo by predsa na škodu, ak by takto vynaložené finančné prostriedky zostali ľadom. Spracoval sa projekt nadkrytia miest na sedenie na futbalovom ihrisku. Chceme začať prestavbu a prístavbu kultúrneho domu, rekonštrukciu MŠ. Do programu rekonštrukcie školy chceme zaradiť výstavbu telocvične. Žiadali sme finančné prostriedky, ale zatiaľ sme úspešní neboli. Mám pocit, že finančné prostriedky z eurofondov smerovali inde – na juh a východ Slovenska. Považie je podľa mňa podhodnotené. Máme ďalší projekt, ktorý by sme chceli realizovať – rekonštrukciu Zentalovej kúrie, ktorú chcem využiť na osvetovú činnosť. Mala by v nej byť knižnica, info kancelária, múzeum obce, internet pre každého.
Nie každý projekt sa dá presadiť cez granty, ktorých limity často spravia obciam škrt cez rozpočet.
Dotácia cez granty nie je pre nás prípustná napríklad pri kanalizácii, pretože máme menej ako dvetisíc obyvateľov. SVS a.s. v zámeroch na najbližšie obdobie Plevník-Drienové nemá a ako budeme situáciu riešiť, je otázkou pre najbližšie volebné obdobie. Siete okrem kanalizácie v obci už vybudované sú a my vieme, že dôležitá je z tohto hľadiska aj hygienická ochrana vodných zdrojov, ale zatiaľ nie je asi až taká zaujímavá pre iných. Podzemné ložiská vážskej vody nie sú zatiaľ zaujímavé.
Problém bývajú jej priľahlé časti.
Je to tak aj u nás, na Doline. Problémom je vodovod, väčšina občanov čerpá vodu z vlastných zdrojov. Vybudovanie spádového vodovodu by bolo finančne náročné a kto by ho zaplatil? V Doline nie je ani plyn a kúria tu hlavne drevom. Otáznou je aj komunikácia, ktorá by porebovala na viacerých miestach odvodnenie a nový koberec.
Výstavba diaľnice sa dotkla aj Plevníka-Drienového.
Dotkla sa nášho katastra, a aj keď ide poza Váh, ide cez naše pozemky. Predpokladáme po jej dobudovaní záujem investorov, ktorí by sa mohli usadiť pri privádzači Vrtižer vo vytipovanej priemyselnej zóne. V obci je zatiaľ podnikateľských subjektov málo, čo sa odráža aj na daniach. Po zmene územného plánu a dostavaní diaľnice by mohli ďalší pribudnúť. Využiť by sa dalo aj jazero po ťažbe štrku. Chceme aby zostal aj sľúbený pomocný most cez Váh, ako nám ho zaručuje zmluva so SSC Bratislava. Údajne nie je postavený na storočnú vodu, ale mi ho chceme, veď na pozemky sme doteraz mohli prejsť len cez Bystricu alebo Bytču.. Takto by sa dalo prejsť napríklad do Papradna za pár minút. Zatiaľ sa môžem pochváliť dobrou spoluprácu s Doprastavom, a. s.
Hovorí sa, každý nový starosta sa poriadne v úrade ani nerozhliadne a príde povodeň.
Asi to tak má byť. (Smiech) Množstvo práce sa muselo urobiť aj po povodni v roku 2003, keď prívalová voda s bahnom zaliala veľkú časť obce Plevník. Po petíciach občanov, ktorí žiadali neodkladne problém riešiť, Okresná povodňová komisia rozdelila jednotlivým účastníkom úlohy a vďaka iniciatíve riaditeľa Okresnej správy ciest zabezpečili sa ešte v tom roku prostriedky a urobil sa väčší priepust na Jadlovníckom jarku.
V ďalšom roku zas Povodie Váhu zabezpečilo prostriedky a vyregulovalo časť koryta pred priepustom. Obec upravila terén a vybudovala záchyty nečistôt a ochrannú hrádzu. Dúfam, že veľké vody sa už do obce nedostanú a nový starosta sa bude môcť naplno venovať rozvoju obce. Potrebovali by sme ešte vyregulovať potok v obci, od ihriska až po pálenicu. V týchto úsekoch podmýva voda potoka Drienovka štátnu cestu do osady Dolina. Môže sa stať, že po dvoch väčších dažďoch alebo jarných vodách ju značne poškodí a bude neprejazdná.
Obec žije kultúrou, ktorú zabezpečujú najmä žiaci školy.
Nezabudli sme ani na nich. V škole sme odvodnili areál a pribudli v nej nové počítače, zásluhou štátu i obce. Pokračuje rekonštrukcia kúrenia a sociálnych zariadení, nadkryli sa terasy pri materskej škole i škole, postavili chodníky. Škola by potrebovala vymeniť okná a zatepliť, čo je v ďalšom pripravovanom projekte. Kultúrny dom sme zateplili, pribudlo vybavenie na rodinné oslavy.
Problémom obcí býva financovanie vývozu odpadu.
Jeho likvidácia nás stojí osemsto tisíc korún ročne. Separujeme síce v domácnostiach textil, sklo, papier, v škole sa zapojili do súťaže tetra paky. Bolesťou sú však čierne skládky, ktoré vytvára asi desatina našej populácie. Zneužívajú povolené miesto na stavebný odpad na znečistenie neporiadkom z domácností. Napríklad, objednali sme drvičku konárov, no pokiaľ ju doviezli, bol na mieste určenom na skladovanie tohto bioodpadu už neporiadok iný. Vrátime sa asi k pokutám, ktoré problém ale nevyriešia. Pomohla by možno dohoda obcí, ktoré by mali svoju drvičku a postupne by drvila v jednotlivých obciach. Voziť takýto odpad až na Trojicu bude drahé.
Musíme gazdovať s tým, čo máme. Oproti iným obciam na daniach toho veľa nezískame a nemôžeme sa spoliehať iba na granty. Dúfam, že občania pochopia, že keď škodia obci, robia zlo najmä sami sebe.