Valáškovi chýbal kúsoček k svetovému striebru

n Marián Valášek. Už vlani sa v Trnave stal majstrom Slovenska v časovke a v pretekoch jednotlivcov pridal bronz. Úspešný rok zakončil prvenstvom v Slovenskom pohári. V roku 2006, kedy začal prvýkrát súťažiť v kategórii 40 – 44 ročných, prišli ďalšie úspechy, tentoraz už aj s medzinárodným puncom. „V Perneku som vyhral opäť časovku na majstrovstvách Slovenska časom 25:02,20 min s 22 sekundovým náskokom pred druhým oddielovým kolegom Lipovským a tretí bol o ďalších 27 sekúnd späť Brida. Túto disciplínu mám najradšej a dosiahol som v nej najväčšie úspechy. V svojej kategórii pravidelne vyhrávam a darí sa mi popreháňať aj oveľa mladších súperov,“ hovorí Marián, ktorý s cyklistikou začínal pomerne neskoro ako 18-ročný v Považskej Bystrici. „Pretože u nás neexistuje cyklistický oddiel na ceste, musel som ísť inde a pretekám za Trnavu, kde mám dobré podmienky.“
Okrem pretekov na slovenských cestách počas prázdnin prišli na rad preteky Európskeho pohára, ktoré sú považované za neoficiálne majstrovstvá Európy.“ V nemeckom Gros St. Florian na pretekoch s hromadným štartom zvíťazil môj veľký ruský súper Demanov, na ktorého som v cieli stratil iba šesť sekúnd, tretí so stratou dvanásť sekúnd na mňa prišiel Rakúšan Pöltl. Zaujímavosťou bolo, že od tretieho po sedemnáste miesto sa za sebou v celkovom poradí „naskladali“ samí Rakúšania. V časovke v Stainzi som dosiahol čas 23:42,82 min, čo znamenalo prvenstvo. Druhý bol Slovinec Premrn so stratou 28 sekúnd a bronz vybojoval Rus Demenov, ktorý zaostal o ďalších sedem sekúnd.“
Najväčší úspech čakal Mariána v polovici augusta v rakúskom St. Jakob. „Debut na MS v mojej vekovej kategórii mi vyšiel nad očakávanie. V časovke zvíťazil opäť Demenov – 25:30,62 min, druhý bol Adey z Juhoafrickej republiky – 25:40,05 min a tretí som skončil ja – 25:41,34 min. K striebru chýbalo 1,29 sekundy. Škoda. Ale aj tak je to môj najväčší úspech, verím, že nebude posledný,“ hľadí do budúcnosti pretekár, ktorý v príprave najazdí ročne asi 15 000 kilometrov. „Je to moja dávka, v tomto roku mám v nohách asi dve tretiny z plánovaného množstva, snažím sa trénovať aj v zime. Možností je viacero, vyraziť za teplom k Jadranu alebo potiť sa na brzdenom trenažéri. Len tak prídu ďalšie úspechy.“