Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

S deťmi to Igor naozaj vie

Keď bol celkom malý, mal klasické sny všetkých chlapcov. Chcel byť tankistom alebo smetiarom. Jeho voľbu ovplyvnila mohutnosť vozidla, veľké stroje sa mu páčili. Smetiarom zároveň závidel, že sa môžu voziť na aute zvonka a za jazdy naň naskakovať. Keď bol

starší, jeho túžby z raného detstva sa celkom zmenili, aj keď on sám zostal celý život tak trochu dieťaťom, čo v prípade jeho zamestnania rozhodne nie je na škodu. Nakoniec Igor Steiner vyštudoval Fakultu detského lekárstva, pracuje v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici ako detský lekár a alergológ, a keď si odmyslíme celkom rané sny v súvislosti s voľbou zamestnania, má na túto otázku celkom vyhranený názor. „Odjakživa som chcel byť lekárom, detským lekárom.“
„Ahóóój! Tak čo, ako sa máš?“ ozve sa, keď mamička s malým chlapcom vstúpi do ambulancie. Na prvý pohľad jasné, že pozornosť lekára sa od prvej chvíle upriamuje na dieťa. Správa sa k nemu ako k seberovnému, ako ku kamošovi z ihriska, ktorý za ním prišiel na kus reči a ešte aj porozprávať sa popri tom o zdravotných problémoch. Nevadí, že mu chalan tyká a berie ho ako kamaráta. Takýto prístup volí Igora Steiner k mladším deťom zámerne a ony ho za to majú rady. Rozumie im, vie ako na to, aby ho brali. No nielen tí mladší. Zveria sa mu aj -násťroční, aj keď tam je postup trochu iný. „Je to príjemné a úplne prirodzené, že si s deckami tykáme. Pre mňa je pri určovaní diagnózy veľmi dôležité, čo mi povie dieťa, a preto musím mať predovšetkým s ním dobrý vzťah. Potom počúvam rodiča a nakoniec nastupujú vyšetrenia. V prípade deciek v puberte je to samozrejme oveľa ťažšie. Tí už mi vykajú, sú oveľa zdržanlivejší. Malí sú úprimní a majú tendenciu skôr si pridať, aj keď nikdy nepodceňujem to, s čím sa mi zdôveria. Tí starší? Teda hlavne chalani? To sú tvrdšie oriešky, niekedy doslova orechy. Zvyknú určité veci zamlčovať, podceňovať. Nepovažujú za dôležité, aby niekto vedel napríklad o tom, že sa im ťažko dýcha, keď letia do schodov. To je pre nich nepodstatná somarina. Keď sa ich spýtam, kedy sa im dýcha ťažko, povedia najprv, že len občas. Keď vyzvedám ďalej, čo je to občas, dozviem sa, že je to včera, predvčerom a ešte aj predtým. Nakoniec dospejeme po dlhšom výsluchu k tomu, že je to skoro stále. No aj tak je to podľa nich nepodstatná hlúposť,“ s úsmevom na perách opisuje svoju prácu s deťmi mladý lekár.
Basketbal na ambulancii a iné bláznivé aktivity
Je rád, ak nie je na ambulancii taký nával a on má viac času. Smeje sa, keď opisuje, že prvá cesta detí po tom, čo vstúpia dnu, poväčšinou vedie k hračkám. „Decká sú bohovské. Často ma hrešia, ak si medzi nimi nenájdu svoj obľúbený tank, bager alebo maca,“ dodáva.
Keď má menej pacientov a viac času, čo sa, žiaľ, stáva málokedy, a tak „krásne detsky mu šibe“ podľa jeho slov, vtedy sa v ambulancii aj súťaží. Miestnosť sa zmení na basketbalové ihrisko a do minibasketbalového koša, ktorý je umiestnený na skrinke, padá jedna lopta za druhou. „Mám fantastickú sestričku, ktorá všetko toto chápe a podporuje moje bláznivé aktivity, lebo rovnako ako ja považuje dobrý vzťah s malými pacientmi za veľmi dôležitý,“ chváli prístup svojej sestry na ambulancii.
Je otcom troch detí. Dievča z prvého manželstva Soňa je už veľká devätnásťročná slečna. Má ešte sedemročnú Stellu a trojročného Simona. Dobrý, kamarátsky vzťah, aspoň on to tak vidí, má aj so svojimi deťmi. Možno preto, že ich vychovával trochu inak. Odmalička v nich budoval vzťah k prírode. U človeka, ktorého obrovskou vášňou je jaskyniarstvo, sa ani nič iného nedalo čakať. Aj jeho kolegovia, detskí lekári vedia o tejto záľube, o čom svedčí príhoda kolegyne – detskej lekárky z Domaniže. „Šla som raz autom z práce alebo z návštev u pacientov, to si už presne nepamätám. Príšerne lialo. Mala som problém vidieť poriadne na cestu kvôli hustému dažďu. A zrazu som zbadala na krajnici kráčať skrčenú postavu. Bolo to medzi Sádočným a Domanižou. Chudák, pomyslela som si, musí byť premoknutý do nitky. Zabrzdila som, zacúvala, otvorila dvere a skoro som odpadla. Bol to Igor, mokrý ako myš. Po tvári mu stekala voda, spočiatku som ho nepoznala, ale keď odhrnul kapucňu, prezradil ho nos. Chcela som ho vziať, ale nechcel. A nezdal sa mi ani nejaký zničený alebo utrmácaný. Oči mu svietili, bol vysmiaty a šťastný. Drmolil niečo o nejakej nádhernej jaskyni. Pomyslela som, že je to blázon, ale krásny blázon, ktorý má zaujímavú záľubu, náplň, ktorá mu pomáha prežívať život plnšie.“
Keby ich niekto videl, putovali by na psychiatriu
Je to naozaj tak. Keď nadhodíte pred doktorom Steinerom tému – jaskyne, chvíľu možno otáľa, no nakoniec sa rozhovorí a je cítiť, že hovorí o niečom, čo je hlboko prežité. „Šťastie má ten, čo je na špici. Ten to nové, čo nasleduje za škárou, uvidí ako prvý. Krásnu jaskyňu sme objavili s kamarátom za Rajcom. Dnu sme sa dostali úzkou štrbinou, ktorá padala dole. Potrebovali sme lano. Potom sme sa plazili a zas to padalo. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Zvláštne, taká jaskynná húsenková dráha. Až na to, že človek leží v blate a vode. Ale to nevníma. Jaskyniarstvo je fantastický relax. Keby nás v tých tmavých dierach niekto videl, asi by sme všetci rovno putovali na psychiatriu,“ priznáva sa Igor Steiner.
Nakoniec ešte dodáva, že občas prírodu aj prosia, predsa len je to ženská, a tej sa treba políškať. Dozvedáme sa, že „srdcovkou“ je Dúpna, so svojím pokladom – kosťami z jaskynných medveďov a levov. Štyridsať metrov ide plazivka a za ňou je obrovský prievan. Igor verí, že skrýva svoje veľké tajomstvo, ktoré keď vydá, bude to niečo fantastické.
Ako jaskyniar a milovník prírody je rád, že aj deti zdieľajú nadšenie pre dobrodružstvo a tajomstvá. „Keď som prvýkrát išiel so Stellou do jaskyne, mohla mať vtedy päť rokov, bál som sa, ako zareaguje, keď ju nechám vo väčšom tmavom priestore samú. Ja som sa šiel na desať minút plaziť. Dostala baterku, všetko som jej vysvetlil, povedal som jej, že sa nemá čoho báť a že sa hneď vrátim. V živote som sa však naspäť tak neponáhľal. Bol to bleskurýchly pohyb hodný plaza. Keď som celý udychčaný z diery vyliezol, pochopil som, že moje obavy boli zbytočné. Čakal som, že dcérka zostane zapichnutá na jednom mieste a strach jej nedovolí pohnúť sa. No ona ma ťahala za ruku a mal som pocit, že si ani neuvedomila, že zostala sama. Vliekla ma raz do jedného kúta, potom do druhého, bolo toho naozaj strašne veľa, čo mi potrebovala poukazovať. Všetko to pre ňu boli nádherné, zaujímavé tajomstvá, ktoré sama objavila a zdalo sa jej to úžasné. Bol som šťastný. Jej reakcia bola nádherná. Dojala ma.“
Deti sú občas ako žraloci. Horšie sú tie opité.
V rodine Steinerovcov má každý jej člen svoj spacák. Výlety do prírody sú samozrejmosťou, a keď sa ide na dovolenku, ide sa objavovať svet. Aj manželka doktora Steinera si zvykla, i keď takýto hektický život dá občas zabrať. Všetko robia aj kvôli deťom. Možno preto ho ako lekára, ale aj ako rodiča, ktorý vie, že detská duša je krehká a nesprávny prístup či nezáujem jej môže ublížiť, veľmi mrzí to, s čím sa v poslednej dobe ako lekár stretáva.
„Je to hrozné, ale veľa času v poslednej dobe trávim v práci s opitými. Nie však dospelákmi, ale s deťmi. Za posledný piatok a sobotu sme ratovali tri decká. Z roka na rok to stúpa a veková hranica sa posúva smerom nadol. Kedysi sme riešili prevažne sedemnásťročných, teraz sú to trinásťroční. Na každý týždeň v priemere pripadá jedno opité dieťa. Ono je to občas aj sranda, keď človek počúva, čo všetko stave eufórie decká natrepú, ale nie je to v poriadku. V tejto spoločnosti začína byť niečo nezdravé a doplácajú na to deti,“ hodnotí kriticky stav spoločnosti mladý lekár.
Nakoniec sa rozhovorí aj o komických prípadoch, s ktorými sa stretol. Deti mu pripadajú občas ako žraloky, v ich žalúdkoch sa podľa jeho slov, okrem alkoholu, ktorý tam nepatrí, objaví aj všeličo iné. Spomína si napríklad na chlapca, ktorý prehltol petardu. Vraj ju držal v ústach a nechtiac ju zjedol, keď sa zľakol. „Kto vie, ako to však bolo naozaj. Chalani všeličo povymýšťajú,“ dodáva nakoniec. Ďalej s ľahkým úsmevom na perách, aj keď pri tom upozorňuje, že mu nebolo všetko jedno, hovorí, že raz s obavami čakali aj na to, či tráviacim traktom jedného detského eskamotéra prejde monočlánok. Bežné sú hrachy, korálky, kocky z lega v ušiach či v nose. Vynaliezavosť detí na umiestňovanie najrozličnejších predmetov v ich tele naozaj podľa neho nepozná hraníc.
Kamarátov má veľa. Nasmiali sa spolu na lane, prežili hlad v kukurici
Na našu otázku, či je pravda, že si zarábal pomimo tým, že vykonával výškové práce, sa doktor Steiner len chvíľu usmieva a potom prezrádza: „Áno, je to tak. Viete, ako sú u nás lekári ohodnotení. Ale nebolo to len kvôli peniazom. Keby ma to nebavilo, nerobím to. Tie reči, ktoré sme visiac na lane s chalanmi viedli, to nemôžem hovoriť. Bolo by to neuverejniteľné a naviac, išlo o situačný humor, ktoré vyznel len vtedy a tam. Ale narehotali sme sa ako kone. Na jednu akciu však nezabudnem. Boli sme niekde na južnom Slovensku natierať stožiare, už neviem presne kde. Trápili sme sa celý deň, v horúčavách sme viseli niekde sa stĺpe, potili sa ako blázni, o hlade a smäde. Kamaráta sme nechali variť. Vymyslel recept. Zmiešal všetky sáčkové polievky, ktoré sme zobrali, dohromady, dal ich do hrnca a vraj, aby to bolo poriadne sýte, aby sme sa dobre najedli, zahustil to ešte vreckom ovsených vločiek. Áno, bolo to husté, to je pravda, ale, žiaľ, aj prudko nejedlé, lebo to nebola polievka, ale guma. A tak sme noc strávili v kukuričnom poli a dlávili sme sa nezrelými malými kukuričkami. Tak to bol hlad,“ smeje sa teraz už nahlas Igor.
Dnes už výškové práce chodiť nerobí, vďaka jaskyniarstvu, rôznym akciám v prírode a určite aj kvôli svojej povahe má však veľa kamarátov medzi horolezcami, jaskyniarmi, hasičmi, policajtmi... Tí mu často pomôžu aj vtedy, keď chce niečo vybaviť pre decká v tomto meste, prípadne v považskobystrickej nemocnici. Sníva aj o táboroch pre mladých, kde sa budú môcť vyšantiť hlavne chlapci, o rekonštrukcii na detskom oddelení, akciách, vďaka ktorým by sa znížila detská úrazovosť ... Tvrdí, že mesto robí pre svoje deti veľmi málo a chváli všetky organizácie a firmy, ktoré robia niečo pre mladých. Súhlasíme s ním a želáme mu, aby ho entuziazmus a snaha meniť niečo neopúšťali.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 210
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 847
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 036
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 020
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 878
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 10 975
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 431
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 693
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 593
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 560
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Považskobystrická nemocnica má akútny nedostatok krvi!

Darovať vzácnu červenú tekutinu môže každý, kto dovŕšil vek 18 rokov, má minimálnu hmotnosť 50 kg a v zahraničí bol naposledy pred mesiacom.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Mestský úrad bude celý budúci týždeň pre verejnosť zatvorený

Púchovský mestský úrad bude na budúci týždeň pre verejnosť zatvorený.

(ilustračné foto)

Mesto požiada o návratnú finančnú pomoc vo výške takmer 900-tisíc eur

Považskobystrická samospráva prejavila záujem o návratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Ľudia stoja v radoch pred odbernými miestami

Odberové miestnosti sa otvorili o ôsmej hodine ráno.

Už ste čítali?