Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

S deťmi to Igor naozaj vie

Keď bol celkom malý, mal klasické sny všetkých chlapcov. Chcel byť tankistom alebo smetiarom. Jeho voľbu ovplyvnila mohutnosť vozidla, veľké stroje sa mu páčili. Smetiarom zároveň závidel, že sa môžu voziť na aute zvonka a za jazdy naň naskakovať. Keď bol

starší, jeho túžby z raného detstva sa celkom zmenili, aj keď on sám zostal celý život tak trochu dieťaťom, čo v prípade jeho zamestnania rozhodne nie je na škodu. Nakoniec Igor Steiner vyštudoval Fakultu detského lekárstva, pracuje v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici ako detský lekár a alergológ, a keď si odmyslíme celkom rané sny v súvislosti s voľbou zamestnania, má na túto otázku celkom vyhranený názor. „Odjakživa som chcel byť lekárom, detským lekárom.“
„Ahóóój! Tak čo, ako sa máš?“ ozve sa, keď mamička s malým chlapcom vstúpi do ambulancie. Na prvý pohľad jasné, že pozornosť lekára sa od prvej chvíle upriamuje na dieťa. Správa sa k nemu ako k seberovnému, ako ku kamošovi z ihriska, ktorý za ním prišiel na kus reči a ešte aj porozprávať sa popri tom o zdravotných problémoch. Nevadí, že mu chalan tyká a berie ho ako kamaráta. Takýto prístup volí Igora Steiner k mladším deťom zámerne a ony ho za to majú rady. Rozumie im, vie ako na to, aby ho brali. No nielen tí mladší. Zveria sa mu aj -násťroční, aj keď tam je postup trochu iný. „Je to príjemné a úplne prirodzené, že si s deckami tykáme. Pre mňa je pri určovaní diagnózy veľmi dôležité, čo mi povie dieťa, a preto musím mať predovšetkým s ním dobrý vzťah. Potom počúvam rodiča a nakoniec nastupujú vyšetrenia. V prípade deciek v puberte je to samozrejme oveľa ťažšie. Tí už mi vykajú, sú oveľa zdržanlivejší. Malí sú úprimní a majú tendenciu skôr si pridať, aj keď nikdy nepodceňujem to, s čím sa mi zdôveria. Tí starší? Teda hlavne chalani? To sú tvrdšie oriešky, niekedy doslova orechy. Zvyknú určité veci zamlčovať, podceňovať. Nepovažujú za dôležité, aby niekto vedel napríklad o tom, že sa im ťažko dýcha, keď letia do schodov. To je pre nich nepodstatná somarina. Keď sa ich spýtam, kedy sa im dýcha ťažko, povedia najprv, že len občas. Keď vyzvedám ďalej, čo je to občas, dozviem sa, že je to včera, predvčerom a ešte aj predtým. Nakoniec dospejeme po dlhšom výsluchu k tomu, že je to skoro stále. No aj tak je to podľa nich nepodstatná hlúposť,“ s úsmevom na perách opisuje svoju prácu s deťmi mladý lekár.
Basketbal na ambulancii a iné bláznivé aktivity
Je rád, ak nie je na ambulancii taký nával a on má viac času. Smeje sa, keď opisuje, že prvá cesta detí po tom, čo vstúpia dnu, poväčšinou vedie k hračkám. „Decká sú bohovské. Často ma hrešia, ak si medzi nimi nenájdu svoj obľúbený tank, bager alebo maca,“ dodáva.
Keď má menej pacientov a viac času, čo sa, žiaľ, stáva málokedy, a tak „krásne detsky mu šibe“ podľa jeho slov, vtedy sa v ambulancii aj súťaží. Miestnosť sa zmení na basketbalové ihrisko a do minibasketbalového koša, ktorý je umiestnený na skrinke, padá jedna lopta za druhou. „Mám fantastickú sestričku, ktorá všetko toto chápe a podporuje moje bláznivé aktivity, lebo rovnako ako ja považuje dobrý vzťah s malými pacientmi za veľmi dôležitý,“ chváli prístup svojej sestry na ambulancii.
Je otcom troch detí. Dievča z prvého manželstva Soňa je už veľká devätnásťročná slečna. Má ešte sedemročnú Stellu a trojročného Simona. Dobrý, kamarátsky vzťah, aspoň on to tak vidí, má aj so svojimi deťmi. Možno preto, že ich vychovával trochu inak. Odmalička v nich budoval vzťah k prírode. U človeka, ktorého obrovskou vášňou je jaskyniarstvo, sa ani nič iného nedalo čakať. Aj jeho kolegovia, detskí lekári vedia o tejto záľube, o čom svedčí príhoda kolegyne – detskej lekárky z Domaniže. „Šla som raz autom z práce alebo z návštev u pacientov, to si už presne nepamätám. Príšerne lialo. Mala som problém vidieť poriadne na cestu kvôli hustému dažďu. A zrazu som zbadala na krajnici kráčať skrčenú postavu. Bolo to medzi Sádočným a Domanižou. Chudák, pomyslela som si, musí byť premoknutý do nitky. Zabrzdila som, zacúvala, otvorila dvere a skoro som odpadla. Bol to Igor, mokrý ako myš. Po tvári mu stekala voda, spočiatku som ho nepoznala, ale keď odhrnul kapucňu, prezradil ho nos. Chcela som ho vziať, ale nechcel. A nezdal sa mi ani nejaký zničený alebo utrmácaný. Oči mu svietili, bol vysmiaty a šťastný. Drmolil niečo o nejakej nádhernej jaskyni. Pomyslela som, že je to blázon, ale krásny blázon, ktorý má zaujímavú záľubu, náplň, ktorá mu pomáha prežívať život plnšie.“
Keby ich niekto videl, putovali by na psychiatriu
Je to naozaj tak. Keď nadhodíte pred doktorom Steinerom tému – jaskyne, chvíľu možno otáľa, no nakoniec sa rozhovorí a je cítiť, že hovorí o niečom, čo je hlboko prežité. „Šťastie má ten, čo je na špici. Ten to nové, čo nasleduje za škárou, uvidí ako prvý. Krásnu jaskyňu sme objavili s kamarátom za Rajcom. Dnu sme sa dostali úzkou štrbinou, ktorá padala dole. Potrebovali sme lano. Potom sme sa plazili a zas to padalo. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Zvláštne, taká jaskynná húsenková dráha. Až na to, že človek leží v blate a vode. Ale to nevníma. Jaskyniarstvo je fantastický relax. Keby nás v tých tmavých dierach niekto videl, asi by sme všetci rovno putovali na psychiatriu,“ priznáva sa Igor Steiner.
Nakoniec ešte dodáva, že občas prírodu aj prosia, predsa len je to ženská, a tej sa treba políškať. Dozvedáme sa, že „srdcovkou“ je Dúpna, so svojím pokladom – kosťami z jaskynných medveďov a levov. Štyridsať metrov ide plazivka a za ňou je obrovský prievan. Igor verí, že skrýva svoje veľké tajomstvo, ktoré keď vydá, bude to niečo fantastické.
Ako jaskyniar a milovník prírody je rád, že aj deti zdieľajú nadšenie pre dobrodružstvo a tajomstvá. „Keď som prvýkrát išiel so Stellou do jaskyne, mohla mať vtedy päť rokov, bál som sa, ako zareaguje, keď ju nechám vo väčšom tmavom priestore samú. Ja som sa šiel na desať minút plaziť. Dostala baterku, všetko som jej vysvetlil, povedal som jej, že sa nemá čoho báť a že sa hneď vrátim. V živote som sa však naspäť tak neponáhľal. Bol to bleskurýchly pohyb hodný plaza. Keď som celý udychčaný z diery vyliezol, pochopil som, že moje obavy boli zbytočné. Čakal som, že dcérka zostane zapichnutá na jednom mieste a strach jej nedovolí pohnúť sa. No ona ma ťahala za ruku a mal som pocit, že si ani neuvedomila, že zostala sama. Vliekla ma raz do jedného kúta, potom do druhého, bolo toho naozaj strašne veľa, čo mi potrebovala poukazovať. Všetko to pre ňu boli nádherné, zaujímavé tajomstvá, ktoré sama objavila a zdalo sa jej to úžasné. Bol som šťastný. Jej reakcia bola nádherná. Dojala ma.“
Deti sú občas ako žraloci. Horšie sú tie opité.
V rodine Steinerovcov má každý jej člen svoj spacák. Výlety do prírody sú samozrejmosťou, a keď sa ide na dovolenku, ide sa objavovať svet. Aj manželka doktora Steinera si zvykla, i keď takýto hektický život dá občas zabrať. Všetko robia aj kvôli deťom. Možno preto ho ako lekára, ale aj ako rodiča, ktorý vie, že detská duša je krehká a nesprávny prístup či nezáujem jej môže ublížiť, veľmi mrzí to, s čím sa v poslednej dobe ako lekár stretáva.
„Je to hrozné, ale veľa času v poslednej dobe trávim v práci s opitými. Nie však dospelákmi, ale s deťmi. Za posledný piatok a sobotu sme ratovali tri decká. Z roka na rok to stúpa a veková hranica sa posúva smerom nadol. Kedysi sme riešili prevažne sedemnásťročných, teraz sú to trinásťroční. Na každý týždeň v priemere pripadá jedno opité dieťa. Ono je to občas aj sranda, keď človek počúva, čo všetko stave eufórie decká natrepú, ale nie je to v poriadku. V tejto spoločnosti začína byť niečo nezdravé a doplácajú na to deti,“ hodnotí kriticky stav spoločnosti mladý lekár.
Nakoniec sa rozhovorí aj o komických prípadoch, s ktorými sa stretol. Deti mu pripadajú občas ako žraloky, v ich žalúdkoch sa podľa jeho slov, okrem alkoholu, ktorý tam nepatrí, objaví aj všeličo iné. Spomína si napríklad na chlapca, ktorý prehltol petardu. Vraj ju držal v ústach a nechtiac ju zjedol, keď sa zľakol. „Kto vie, ako to však bolo naozaj. Chalani všeličo povymýšťajú,“ dodáva nakoniec. Ďalej s ľahkým úsmevom na perách, aj keď pri tom upozorňuje, že mu nebolo všetko jedno, hovorí, že raz s obavami čakali aj na to, či tráviacim traktom jedného detského eskamotéra prejde monočlánok. Bežné sú hrachy, korálky, kocky z lega v ušiach či v nose. Vynaliezavosť detí na umiestňovanie najrozličnejších predmetov v ich tele naozaj podľa neho nepozná hraníc.
Kamarátov má veľa. Nasmiali sa spolu na lane, prežili hlad v kukurici
Na našu otázku, či je pravda, že si zarábal pomimo tým, že vykonával výškové práce, sa doktor Steiner len chvíľu usmieva a potom prezrádza: „Áno, je to tak. Viete, ako sú u nás lekári ohodnotení. Ale nebolo to len kvôli peniazom. Keby ma to nebavilo, nerobím to. Tie reči, ktoré sme visiac na lane s chalanmi viedli, to nemôžem hovoriť. Bolo by to neuverejniteľné a naviac, išlo o situačný humor, ktoré vyznel len vtedy a tam. Ale narehotali sme sa ako kone. Na jednu akciu však nezabudnem. Boli sme niekde na južnom Slovensku natierať stožiare, už neviem presne kde. Trápili sme sa celý deň, v horúčavách sme viseli niekde sa stĺpe, potili sa ako blázni, o hlade a smäde. Kamaráta sme nechali variť. Vymyslel recept. Zmiešal všetky sáčkové polievky, ktoré sme zobrali, dohromady, dal ich do hrnca a vraj, aby to bolo poriadne sýte, aby sme sa dobre najedli, zahustil to ešte vreckom ovsených vločiek. Áno, bolo to husté, to je pravda, ale, žiaľ, aj prudko nejedlé, lebo to nebola polievka, ale guma. A tak sme noc strávili v kukuričnom poli a dlávili sme sa nezrelými malými kukuričkami. Tak to bol hlad,“ smeje sa teraz už nahlas Igor.
Dnes už výškové práce chodiť nerobí, vďaka jaskyniarstvu, rôznym akciám v prírode a určite aj kvôli svojej povahe má však veľa kamarátov medzi horolezcami, jaskyniarmi, hasičmi, policajtmi... Tí mu často pomôžu aj vtedy, keď chce niečo vybaviť pre decká v tomto meste, prípadne v považskobystrickej nemocnici. Sníva aj o táboroch pre mladých, kde sa budú môcť vyšantiť hlavne chlapci, o rekonštrukcii na detskom oddelení, akciách, vďaka ktorým by sa znížila detská úrazovosť ... Tvrdí, že mesto robí pre svoje deti veľmi málo a chváli všetky organizácie a firmy, ktoré robia niečo pre mladých. Súhlasíme s ním a želáme mu, aby ho entuziazmus a snaha meniť niečo neopúšťali.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 808
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 923
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 509
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 643
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 481
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 480
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 353
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 250
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 6 198
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 125
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

GALÉRIA: Novorodenci zo stredného Považia

Pozrite si milé zábery našich najmenších.

Vodič jazdil v Ilave pod vplyvom drog, policajti začali trestné stíhanie

Policajti Pohotovostnej motorizovanej jednotky z Trenčína odhalili v sobotu nadránom v Ilave vodiča, ktorý jazdil pod vplyvom drog. U seba mal i striekačku s drogou.

Snehové záveje a jazyky sa môžu vyskytnúť aj v našom regióne

Výstraha platí pre okres Banská Bystrica, Brezno, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Spišská Nová Ves a pre celý Prešovský a Košický kraj do nedele do 14.00 hodiny.

ilustračná foto

Pribudlo 2 045 pozitívnych osôb a 55 úmrtí

Vyliečilo sa ďalších 3 232 osôb. V nemocniciach je hospitalizovaných 3 286 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 3 055 ľudí.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?