Čo si všímať u prváka?

atkom nového roka aj my. Na naše otázky odpovedala Dagmar Martinková, ktorá vyštudovala špeciálnu pedagogiku a ako učiteľka, ktorá viedla sedem rokov triedy pre deti so špecifickými poruchami učenia na prvom stupni, má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Sama má dve deti, ktoré už majú prvý ročník dávno za sebou, a tak sa vie na tento problém pozrieť aj očami rodičov.
Písanie, to je neznáma činnosť, ktorej sa malý človiečik odrazu musí venovať a ktorú musí zvládnuť. Pomoc rodičov je u prváka nevyhnutná. Čo si treba všímať?
Už v útlom veku si treba všímať lateralitu dieťaťa. Ak zistíme, že naše dieťa je ľavák, nesmieme ho nútiť brať veci do pravej ruky. Ak by sme tak urobili, musíme počítať s množstvom problémov od nechuti písať až po úplné odmietanie brať do ruky ceruzku či pero. Takže „prerábanie“ ľavákov na pravákov je úplne neprípustné.
Mali by sme si všímať chuť dieťaťa čmárať, kresliť. Rodič by ho mal usmerniť ako držať ceruzku. Ceruzka sa drží palcom a prostredníkom, ukazovák je len jemne priložený na ceruzku. Ďalej by sme si mali všímať tlak, ktorý je vyvíjaný na podložku. Dieťa nesmie tlačiť! Malo by len jemne kĺzať po papieri. Je dôležité všímať si aj štýl sedenia – nohy by nemali byť vo vzduchu, trup v miernom predklone a lakeť druhej ruky by mal byť položený v pravom uhle na lavici či stole. Ak naše dieťa od malička rado kreslí, pravdepodobne nebude mať s písaním veľké problémy. Na trhu je veľa pomôcok na rozvoj grafomotoriky, kde rodič môže hravou formou dieťa pripravovať na písanie.
Ďalšie problémy môžu nastať s čítaním. Ako postupovať tu?
Medzi rodičmi často prevláda názor, že dieťa si môže slabiku alebo slovo prečítať najprv potichu, potom nahlas. Je to veľmi nesprávne. Pri takomto nácviku čítania dochádza k tomu, že dieťa sa nenaučí čítať plynulo a s porozumením, potom môže mať problémy aj vo vyšších ročníkoch, pri učení, lebo nebude schopné pochopiť prečítaný text. Dôležité je pri nácviku čítania nahlas slabikovať. Len hlasným slabikovaním si dieťa osvojí správnu techniku čítania. Toto môže žiačik pokojne robiť až do konca prvého ročníka, vôbec nie je potrebné, aby dieťa už v prvom ročníku čítalo absolútne plynulo. Chcela by som zdôrazniť, že čítanie je jedna z najdôležitejších zručností, ktoré dieťa v škole využíva, a preto by sme mali dbať na hygienu čítania – čítať v pokojnom prostredí, najprv veľmi pomaly, neskôr postupne zrýchľovať. To vyžaduje veľkú trpezlivosť zo strany rodičov. Nemenej dôležité je správne vyslovovanie jednotlivých hlások, aby sa dieťa v škole nehanbilo čítať kvôli rečovej chybe.
Ako sa dá rozpoznať nejaká porucha?
Na začiatku prvého ročníka sa bezpečne dá rozoznať len nezrelosť dieťaťa. V takom prípade je pre dieťa aj pre rodičov lepšie riešenie dať ho späť do materskej školy. V inom prípade sa bude v škole trápiť a s ním aj rodičia.
Poruchy učenia sa dajú bezpečne rozoznať až od druhého ročníka ZŠ. Ak sa naše dieťa trápi s písmenkami, zamieňa si ich, nerozoznáva, nezvláda syntézu a analýzu slova, môže sa jednať o poruchu čítania – dyslexiu. Ak je písmo nášho školáka kostrbaté, vyskakuje nad alebo pod linajku, mení sklon, veľkosť alebo je nečitateľné, pravdepodobne ide o dysgrafiu. Poslednou, veľmi častou, je porucha pravopisu – dysortografia. Pri tejto poruche má dieťa obrovské problémy s pravopisom, nerozlišuje mäkké i a tvrdé y, zabúda písať bodky, mäkčene, čiarky. Nerozoznáva pri písaní veľké a malé písmená.