Nebyť hasičov zvládali by situáciu len ťažko, obec získala ako jediná v regióne ocenenie ministra
„V obci Stupné, medzi kopcami Bukovina a Žeravica, tam kde je papradnianska dolina najviac zúžená, tam v minulosti tejto úžiny nebolo, lebo oba kopce boli spojené tvrdou skalou. Krajina bola pokrytá hlbokými starými horami, v ktorých žilo množstvo všelijakej zveriny a vtáctva ...“ takto sa opisuje dedina v jednej z miestnych povestí. A skutočne je položená medzi strmými zalesnenými kopcami, cez ktoré si prehrýzla svoju cestu rieka Papradnianka a vytvorila úzku dolinu. Práve ona zvykne spolu s horskými potokmi narobiť skoro na jar obyvateľom obce veľké starosti. O tých tohtoročných sme sa porozprávali so starostkou Jozefou Bajzíkovou.
Tohtoročné záplavy vám na jar narobili v obci veľké starosti. Je to bežné alebo bola situácia tento rok výnimočná?
Obec je uložená v úzkej dolinke obkolesenej svahovitými pozemkami. Pokiaľ existovalo družstvo, nebolo toľko starostí. Na jar pribudlo vody s topiacim sa snehom a výdatnými dažďami, pozemky sa rozorávali, voda mohla lepšie vsakovať dnu, nestekala do doliny. Teraz sú tieto miesta väčšinou zatrávnené, čo nie je dobré. V jarných mesiacoch, keď sa začne topiť sneh, a teraz sa roztopil veľmi rýchlo, pribudnú výdatné dažde, Papradnianka nestíha pobrať všetku vodu, ktorá sa tu zlieva z okolitých svahov ako do lievika a vznikajú záplavy. Tento rok nás „voda trápila“ tri týždne. Niektorí ľudia mali pivnice zaplavené vodu skoro dva mesiace. Neustále museli odčerpávať. Najhoršie to bolo v úseku od potravín Jednoty až po dolný koniec – Jarek. V obci sme mali pohotovosť. Našťastie máme veľmi dobrý hasičský zbor, zvlášť mladých hasičov by som chcela v tejto súvislosti vyzdvihnúť. V tomto období sa ukázalo, komu z občanov naozaj na obci záleží a kto stále iba hundre a nadáva, ale keď treba pomôcť, nie je schopný pomôcť s ničím.
Ako ste si nakoniec s touto zlou situáciou v dedine poradili?
Hasiči mali stále nočné služby dva týždne, čistili provizórny rigol, ktorý ide cez materskú školu, aby mohla voda odtekať popod cestu do Papradnianky. Bez nich by sme situáciu zvládli len ťažko. Celé toto snaženie hasičov aj povodňovej komisie ocenil minister životného prostredia, dostali sme v rámci považsko-bystrického regiónu ako jediná obec ocenenie ministra za obetavú prácu pri týchto povodňových situáciách. Na úhradu nákladov spojených s povodňami a na preventívne odvodňovacie kanály sme dostali čiastku milión osemstotisíc korún z ministerstva životného prostredia. Tento týždeň sa dokončuje projektová dokumentácia na odvodňovacie rigoly a v septembri začneme s realizáciou výstavby, aby sme zabránili v jarných mesiacoch zaplavovaniu obecných pozemkov. Nový odvodňovací kanál sa bude robiť cez dvor a ihrisko MŠ s tým, že sa vytvorí aj zberná šachta na začiatku oplotenia, ktorá bude vyúsťovať popod cestu odvodňovacím potrubím až do rieky Papradnianky. Pri potravinách Jednota existuje síce odvodňovací rigol, ale ten je nefunkčný po tom, ako sa upravovala cesta. Budeme ho musieť vyčistiť, prehĺbiť, nanovo vyložiť, spraviť novú šachtu. Nepodarí sa nám stiahnuť všetku vodu. To by sme museli odmeliorovať i súkromné pozemky, s čím je trochu problém.
Podpísala sa „zlá voda“ aj na stave komunikácií?
Dážď a povodne zničili tento rok aj dve miestne obecné komunikácie v lokalitách Jarek a Horekončie. Projekt na úpravu cesty v lokalite Jarek je súčasťou odvodňovacieho projektu, ale finančné prostriedky zatiaľ na to ešte nemáme. Ďalšou úlohou bude zohnať peniaze a dať ich do poriadku. Bez poriadnych ciest sa v obci funguje ťažko.