„Hlavná hubárska sezóna je od polovice augusta až do októbra. Počasie hubárom praje, prišla, ako sa hovorí, jesenná vlna, rast húb bude pokračovať,“ hovorí člen Slovenskej mykologickej spoločnosti Jozef Buček.
„Momentálne rastie v prírode najviac druhov. Hríbovité, medzi ktoré radíme dubáky, kozáky, suchohríby, masliaky, potom lupenaté huby, kde sú muchotrávky, plávky, pavučinovce, rýdziky, nájdu sa aj michálky... Pri zbere treba byť opatrný,“ upozorňuje. Podľa jeho slov si môžu laici zameniť bedle vysoké, s muchotrávkou tigrovanou, smrteľne jedovatou hubou. Hubári sa môžu nebezpečne pomýliť aj pri plávkach, ktorých je asi tridsaťpäť druhov. Ak si pomýlia plávku trávozelenú s muchotrávkou zelenou, môže sa im stať zámena osudnou. Podobne môžu skončiť tí, ktorí si myslia, že dokonale poznajú rýdziky. Aj tých je viac druhov, no do koša sa môže dostať popri nich aj pavučinovec plyšový, ktorý rastie na vrchu Javorníkov, Kysuciach a Orave. V Poľsku sa ním smrteľne otrávila už stovka ľudí a je známy prípad, keď sa podával ako lahôdka aj na svadobnej hostine. „Treba si dávať pozor na viaceré huby, ktoré sú jedovaté, alebo inak nebezpečné. Napríklad podhríb žlčový sa dá pomýliť s dubákom. Nie je jedovatý, ale pokazí sa s ním celá „vára“. Stačí, ak sa vám zamieša jeden medzi dubáky pri sušení. Ak sa dostane napríklad do vianočnej kapustnice, tá sa potom nedá zjesť. Je horká, a tak nezostane kuchárovi nič iné, iba ju vyliať,“ dodáva skúsený mykológ.
Neistí hubári či tí, ktorí si myslia, že našli vzácnu hubu, vedia pána Jozefa navštíviť.
„Býva to dva - trikrát za týždeň. Chcú určiť, aké huby našli, nevedia, či sú jedlé. Z Besného volal kvôli muchotrávke červenkastej hubár, ktorý sa prišiel presvedčiť, či má pravdu. Našťastie ju mal a niekoľko chutných húb mi aj nechal.
Občas nález prekvapí aj mňa, ako naposledy veľmi vzácne uško oslie, ktoré našiel hubár pod Veľkým Manínom. Ak však chce niekto hubu určiť, musí priniesť celé plodnice, aj stopky, ktoré majú taktiež určujúce znaky,“ konštatuje J. Buček.
Minulý rok sa uskutočnili v Podskalí Medzinárodné mykologické dni v Strážovských vrchoch, v ktorých mykológovia zbierali huby štyri dni a jeden v Javorníkoch. Našli unikátnu hubu, ktorá sa nenašla na Slovensku dlhé roky, a ako povedal jeden z prednášajúcich, dotyčný druh sa nachádza iba na Východnom Slovensku. „Slavomír Hagara, ktorý vydal viacero kníh o hubách, si veľmi želal nájsť kvetovec archerov, ktorý sa dostal k nám pomocou výtrusov z Austrálie. Poradil som mu lokality v Kátlinskej doline, kde ho pravidelne nachádzam. Ešte ho nevidel a nefotil, tak som mu držal palce. Vrátil sa spokojný, veď ich našiel dvadsaťtri!“ dodáva s úsmevom pán Jozef. Keď sa mapovala neskôr oblasť Podskalského Roháča, smerom na Ďurďové sa našla plodnica, ktorá sa podľa predsedu mykológov Pavla Lizoňa nenašla na Slovensku asi stopätnásť rokov.
„Stále platí, zbieraj len to, čo poznáš, čo nie, nechaj v prírode, zoberie si ich ten, kto ich vie určiť. Ak nie sú jedlé, nechajte ich ako ozdobu, lebo huby majú svoje poslanie. Rozkladajú drevnú hmotu, suchú trávu, ihličie... Príklad môžete vidieť na hlive ústricovitej, ktorá keď sa naočkuje na kmeň, po čase ho rozloží. To isté sa deje v prírode. Mnohé jedlé huby sú maličké, ak si ich chce gurmán a znalec nabrať, má čo robiť.
Napríklad, kuriatka lievikovitého či lievika trúbkovitého musíte do plného košíka nazbierať niekoľko tisíc plodníc,“ hovorí Jozef Buček. Podľa jeho slov však pre hubárov sezóna nekončí ani v neskorú jeseň či zimu. Vtedy prídu na rad hríb sosnový, hlivy, uchovec bazový, huba vianočná, plamienka zamatovohlúbiková. Treba si pre čerstvé huby na Vianoce odskočiť do lokalít, kde sa vyskytujú. Skúsený hubár ich nájde aj pod snehom.
Autor: mk
