Už druhá burza zberateľov

cich i návštevníkov. Chceme postupne dosiahnuť, aby sa konala každý mesiac a naplnila očakávania všetkých,“ vyjadril sa P. Hôrkový, zaujímajúci sa najmä o militárie a zbrane.
„Známky nejdú, tie skôr predám v Ilave, kde nemajú založený filatelistický klub. Preto som radšej zobral knihy, staré pohľadnice, hudobné kazety,“ hovorí predávajúci Jozef Kráľ z Považskej Bystrice a pochvaľoval si, že návštevnosť je lepšia ako na burze minule.
Jeden z návštevníkov, mladý muž, ako sa vyjadril, prišiel skôr zo zvedavosti. „Dá sa tu všeličo zaujímavého vidieť, aj keď nie som zberateľ,“ skonštatoval.
Výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny si myslel, že burza bude vyložene zameraná na starožitné predmety. „Kúpim si aspoň nejaký odznačik, možno vyznamenania či bankovky do zbierky. Nabudúce prídem však ako predávajúci,“ zastrájal sa.
Aj keď spisovateľ Štefan Meliš o sebe hovorí, že to ide s ním dole z kopca, pretože o pár dní bude mať 78 rokov, držia ho pri živote jeho knihy, mince, vyznamenania. „Mám zbierku ruských mincí od cárov po sovietske. Československé zbieram 40 rokov a nemám čo dopĺňať, lebo tie najvzácnejšie sú drahé, sú pre milionárov. Chýba mi ich asi dvadsať. Zbieral som ich po ročníkoch, všetky hodnoty. Kamarát ma „naviedol“ na numizmatiku a pri vtedajšom závodnom klube ROH sme založili prvý numizmatický krúžok na Slovensku. No numizmatika teraz upadá. To je človek stratený, keď nemá katalógy, nemá prehľad, čo všetko bolo. Každý zberateľ je niečím obmedzený – odtiaľ – potiaľ. Všetko sa nedá naraz,“ hovorí o svojej záľube. Zbiera však aj knihy, ktoré v detstve nemal možnosť prečítať. „Chodím po antikvariátoch a hľadám najmä detskú literatúru. Knižnicu Dobré slovo vydávala Matica slovenská, to boli najlepšie knihy pre deti. Začínali ich vydávať v roku 1930 a edícia skončila v roku 1952. Stoosem zväzkov vyšlo. Mne chýba päť – Čarodejná kapsa, Ruské rozprávky, Ježkovci od Martina Hranku, malá útla knižôčka Smrť Jánošíková od Jána Bottu, ale s krásnymi Ondrejičkovými farebnými ilustráciami a s ňou sa nemôžem nikde stretnúť,“ zasvätene hovorí.
Zberateľ Jozef Gračka z Bratislavy je na burze v kine Mier prvýkrát a sám o sebe prezrádza: „Som tichý neškodný blázon od malička. Zberateľstvo ma drží, je to mánia, s ktorou raz človek začne a už ho nepustí. Prišiel som s ponukou najmä literatúry, bankoviek, vyznamenaní, lebo nevedel som, čo mám na tejto burze očakávať.“
Vystavovateľ z Prievidze bol i na prvej burze, zapáčila sa mu a so svojím sortimentom prišiel opäť a ako tvrdí, príde aj nabudúce. „Treba burzu podporiť, keby sme tu neprišli, kto by tu bol? Ľudí sem chodí málo. Či sa niekto urazí alebo nie, propagácia je slabá. Usporiadatelia musia urobiť viac. Ja napríklad informujem dva mesiace dopredu o burze v Krásnej Hôrke, ktorá bude 17. septembra.“ Ako Prievidžan tvrdil, darmo vymenúvať veci, ktoré doniesol a najstaršie mali 150 rokov, treba ich vidieť.