Horúce školské dni však gymnazisti trávili celkom iným, spočiatku každý svojským, spôsobom. Známky mala väčšina z nás takmer isté a málokomu zostalo ešte dostatok entuziazmu na oboznamovanie sa s učivom nasledujúceho ročníka. Našťastie nám posledné školské dni gymnázium spríjemnilo hneď niekoľkými zaujímavými akciami všakorakého druhu.
Pri príležitosti slávnostného predstavenia reprodukcií Salvatora Dalího verejnosti sa dňa 16. 6. 2006 konala vo vynovených priestoroch budovy A Vernisáž 2006. Autorkou nástenných reprodukcií tohto najslávnejšieho umelca surrealistických dejín je naša bývalá študentka Katarína Bendová. Nie je to po prvý raz, čo so štetcom v ruke spríjemnila priestory školy, spolu s Naďou Fecaninovou pred pár rokmi maľovala na chodbách gymnázia diela Imra Weinera Kráľa. Aby bola akcia ešte príťažlivejšia, spestrila sa o výstavu prác mladých fotografov z nášho gymnázia: Márie Babušovej, Lucie Pajgerovej, Ľuboša Šanobu, Fera Drojáka a svojimi prácami prispeli i traja hostia - Pavol Hradinský, Tomáš Hullman a Kamil Toman. Žáner výstavy bol teda iný ako po minulé roky. Zúčastnení sa ocitli vo svete večných okamihov a fotografia sa stala najskloňovanejším pojmom. Organizátorka, pani profesorka Iva Posluchová, prepracovala program, krátke divadelné predstavenie v podaní študentov prvého ročníka i záverečnú recepciu, naozaj bravúrne. Myslím, že každý s kúskom umeleckej duše vychutnával vznášajúcu sa magickú atmosféru plnými dúškami.
Posledný školský týždeň, počas odovzdávania a preberania kníh, dalo vedenie školy priestor umelcom - hudobníkom, ktorí to na školskom dvore riadne odpálili. Členovia skupiny Made By sa nám v celej svojej kráse predstavili už po druhýkrát. Silné chvenie okenných rámov bolo dôkazom toho, že spevák a gitarista Tomáš Zdurienčík z 3. B, basgitarista Pavol Kozák, gitarista Peter Kozák a Stano Říčka, ktorý si sadol za bicie, to s hudbou myslia naozaj vážne. Skalní fanúšikovia „tvrdej“ hudby zaplnili prvé rady a oduševnene podporovali svojím tancom a spevom začínajúce hudobné talenty.
Pani profesorka Silvia Závadská a študenti kvinty spolu so študentskou firmou mysleli i na tých, ktorým dva dni pred začiatkom prázdnin začali chýbať krásy matematiky a riadne potrápili všetkých vyznávačov logických japonských hlavolamov. Študenti, ale i niektorí učitelia, si bez rozdielu veku či pohlavia počas 90 minút pootvárali všetky mozgové závity a zmerali si svoje sily v čoraz populárnejšom SUDOKU. Víťazka Evka Bošková z prímy všetkých presvedčila, že vek v tejto súťaži nehral najdôležitejšiu rolu.
Slnečné dni priam lákali k fyzickým aktivitám, a preto posledná akcia bola organizovaná v športovom duchu. Futbalový turnaj medzi profesormi a študentami prilákal nemálo divákov.
Teplé lúče ohrievali naše líčka i v posledný školský deň. Záverečný príhovor pani riaditeľky RNDr. Márie Vydrovej vyčaril v oku slzy radosti, sklamania, spomienok... Mnohí si uvedomili, že ich výpovedná lehota v podnájme gymnázia sa rýchlo kráti. Riaditeľské pochvaly, vyhodnotenie olympiád, ocenenia pre najlepších hercov, študentská hymna, kvietok triednemu profesorovi a bol koniec.
Presne o 65 dní sme sa však všetci opäť stretli. Niektorí zmenili účes, iní farbu pleti po dovolenke a niekoľko tried dostalo nový šat v podobe čerstvej maľovky. Tak ako vždy, pribudli i úplne nové tváre - naši prváci a jedna nová pani profesorka - Janka Kardošová. Tento začiatok školského roka bol však trochu nezvyčajný. Pýtate sa prečo? Privítanie prebehlo neuveriteľne rýchlo, až ho mnohí z nás vôbec nezaregistrovali. Oficiálny príhovor sa pre hustý dážď odložil. Stihli sme si vypočuť len niekoľko základných informácií do budúceho roku a zhromaždenie školopovinných sa rýchlo rozpustilo. Prvákov sme ale riadne privítali v suchých priestoroch telocvične, kde sa mohli bez obmedzenia dáždnikov predstaviť aj noví triedni profesori. Pani profesorkám: Soni Belokostolskej, Anne Hegedušovej, Lívii Andovej, Ľubici Kukučkovej i pánom profesorom Dobroslavovi Kortmanovi a Karolovi Procházkovi želám veľa trpezlivosti a pevné nervy s našimi nováčikmi a nováčikom prajem do štvorročného, príme osemročného, maratónskeho behu dobrú kondičku a vytrvalé nohy. Ja len dúfam, že nie všetky školské rána si zoberú príklad z prvého zamračeného a uplakaného. Aj keď dní chaotických a plných prekvapení bude určite veľa, najmä pre nás maturantov.