Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

V New Yorku zažila noc plnú strachu

„ Aj napriek tomu, že to v cudzom svete nie je ľahké a zažila som veru všeličo, občas sa mi za USA zacnie. Ľudia tu žijú oveľa slobodnejšie a mne táto sloboda na Slovensku občas chýba,“ vyjadrila sa Gabika Špániková, mladá učiteľka, ktorá vyštudovala info

rmatiku a matematiku a spolu s manželom sa predtým, než sa rozhodli založiť si rodinu, vybrali do USA, kde prežili dva roky. Dnes učí v základnej škole v Domaniži. Keď nám rozprávala o tom, čo zažila počas jednej noci v New Yorku, pochopili sme, že ak niekto, kto pozná mentalitu týchto ľudí a spôsob života v krajine a tvrdí, že ich občas ovláda zvláštny druh nezmyselného strachu, ktorý umelo živí mediálna propaganda, má pravdu.
Dozvedeli sme sa, že v čase tragédie, ktorá sa stala pred niekoľkými rokmi v septembri v New Yorku a pri ktorej sa zrútili dva najznámejšie mrakodrapy tzv. „Dvojičky“, ste boli na brigáde v USA neďaleko tohto mesta...
Áno, je to naozaj tak. V tom čase som pracovala ako čašníčka v reštaurácii. V Amerike som mala byť už len krátko, preto som sa s kamarátmi chystala na výlet do Washingtonu. Plánovali sme ho práve na 11. septembra. Márne sme sa však snažili zohnať lístky na autobus. Nič nepremávalo. Ale hrozné bolo, že nikto nevedel prečo. Nikto netušil, čo sa vlastne stalo. Je to ťažké, keď ste v cudzej krajine, neovládate poriadne jazyk, nepoznáte miestne pomery, odrazu sa niečo stane a vy ani neviete, čo sa deje. Ľudia okolo vás sú nejakí čudní, zo správ sa dozviete, že niekde pár kilometrov od vás sa stala strašná tragédia. Ešte k tomu vám povedia, že máte zatelefonovať domov, aby vaša rodina vedela, že žijete. To je hrozný strach a neistota, ktoré vás prenasledujú na každom kroku.
Takže vy ste New York po teroristickom útoku vôbec nevideli?
Tesne po ňom nie, ale neskôr. Až po dvoch týždňoch. Aj tak to vyzeralo hrozivo. Ako keby tam bola vojna. Všade samý prach, zaschnuté zvyšky krvi, postrácané topánky a rôzne iné veci, zvyšky skla, rozbitých áut ... jednoducho hrôza. Bol to pohľad na zaplakanie, ale to nebola tá najstrašnejšia skúsenosť z Ameriky.
A čo teda?
Najstrašnejšiu som prežila o rok, keď som sa po čase strávenom doma opäť vrátila do Ameriky. Tentokrát som pracovala vo veľkej firme v centre Manhatanu V jeden deň (noviny na Slovensku vtedy priniesli len krátku správu o výpade elektrického prúdu v USA - poznámka redakcie) som šla domov z práce. Už sa pomaly stmievalo. Dorazila som na zastávku, sadla som si na lavičku a chcela som si konečne prečítať esemesku od Ferka, môjho vtedajšieho priateľa, teraz už manžela. Celý deň som na to pri tradičnom zhone nemala čas. A zrazu blik, blik a úplná tma. Celá ulica plná blikajúcich neónov a svetiel sa odrazu ponorila do úplnej tmy. Nevidela som absolútne nič, len veľké biele vypúlené očiská. To na mňa vydesene hľadel veľký silný černoch, z ktorého bolo cítiť alkohol. Bála som sa ho aj predtým, keď som ho videla a bolo svetlo. A odrazu stál nado mnou v úplnej tme. Ale to ešte nebolo nič. O chvíľu bolo už bolo svetlejšie, lebo ľudia si začali svietiť, čím sa dalo. V šere som rozoznávala, ako sa húfy valia z mrakodrapov a bežia dolu ulicami. Všetci naokolo boli nervózni a vykrikovali: „Bin Ládin, Ládin. Ládin sa vrátil.“
A čo ste urobili vy?
Vlastne vôbec nič. Spočiatku. Len som stála, akoby som vrástla do zeme. Neskôr som zaliezla ako taká vyplašená myš do výklenku na neďalekej budove. Tam som sa chytila kovového zábradlia a úplne kŕčovito som ho držala. Mala som obrovský strach. Dolu ulicou sa valil jeden človek za druhým. Videla som starú krivkajúci ženu, ktorá si v obrovskom zhone nestihla zapnúť kabát a vliekla ho za sebou po zemi, mladú ženu s dieťaťom na rukách. To veľmi plakalo, ale ona akoby ho vôbec nevnímala. Cítila som sa ako ihla v kope sena. Okolo mňa bol zhon a zmätok. A ja som vôbec netušila, prečo sú tí ľudia takí strašne vystrašení. Ich reakcia sa mi zdala neprimeraná.
Nepridali ste sa k tým utekajúcim ľuďom?
Nevedela som, kam idú, lebo som im poriadne nerozumela. Prekrikovali sa a každý mlel po anglicky. A hrozne rýchlo. Zachytila som len slová „war, Ladin, terorism, attac, death (vojna, terorizmus, útok, smrť - poznámka redakcie). Tvrdla som tam tri hodiny. Potom som sa konečne precitla a odhodlala som sa pustiť s ostatnými dolu ulicou. Hneď som to oľutovala.
Prečo? Stalo sa niečo?
Áno. Nebežala som veľmi dlho. A odrazu som začula čudný hluk, ktorý sa stále približoval. Zrazu bol rovno nad mojou hlavou. Keď som sa ju pokúsila zodvihnúť, oslepili ma ostré svetlá. Svetlá sa točili stále dookola a ja som si pripadala ako v nejakom americkom akčnom filme. Ten hluk nad našimi hlavami bol z vrtuľníkov, ktoré tam krúžili a vyzeralo to, akoby niekoho hľadali. Vtedy ma napadlo, že možno hľadajú teroristov, ktorí môžu bežať niekde kúsok za mnou. Premkol ma ešte väčší strach, tentokrát však celkom iný. Taký, ktorý ovládal všetkých okolo mňa. Celkom ma to pohltilo. Začala som podvedome očakávať, že sa ide stať niečo hrozné. Myslela som, že čoskoro bude koniec, že sa začala vojna.
A ako reagovali statní na vrtuľníky?
Stále bezhlavo bežali dolu ulicou a hľadeli hore. A potom sa stalo to, na čo spomínam veľmi nerada. Tesne vedľa mňa bežala stará pani. A zrazu jej nebolo. Otočila som sa. Zbadala som ju ležať na zemi. Asi spadla, lebo v tom zmätku niekto do nej vrazil. Nikto jej nepomohol. Kričala. Dav sa valil ďalej a ťahal aj mňa. Nemohla som jej pomôcť. Neskôr som čítala v novinách, že niektorí ľudia boli udupaní. Dodnes myslievam na tú pani.
Kam ste vlastne bežali?
V tej chvíli som ani sama nevedela. Ale neskôr som si začala uvedomovať, že musím ísť domov. Veď ma tam čakal môj priateľ.
Dostali ste sa tam v poriadku?
Chvalabohu áno, aj napriek tomu, že som prechádzala cez najnebezpečnejšie štvrte, kde sa to hmýri vrahmi, narkomanmi, zlodejmi, drogovými dílerrmi. Ako napríklad čínskou štvrťou neďaleko Manhatanu alebo cez Flashing road, nebezpečnú černošskú štvrť. Cestou som videla aj dokrvavených a zablatených ľudí, ktorých vyťahovali zo zaseknutého metra. Ani sama neviem, ako som dokázala prísť domov. Veď som vyrazila o piatej ráno a prišla som o tretej poobede. A ešte mám nepríjemnú spomienku na Brooklynský most, ktorý sa pod náporom tisícok dupajúcich, utekajúcich nôh čudne knísal, akoby sa mal každú chvíľu zrútiť do mora.
A čo bolo, keď ste prišli domov?
Otvorila som dvere a a prežila som ďalší šok. Všade boli porozhadzované zdrapy papierov, ako keby nás niekto vykradol. Volala som na Ferka. On sa neozýval. Bola som zúfalá. Rozplakala som sa ako malé dieťa. Bála som sa, že ho už nikdy neuvidím. Vtom som zbadala na lístočku napísaný odkaz: „ Gabika, išiel som ťa hľadať na Kings Highway...“ Na druhom zas: „Gabika, išiel som ťa hľadať k Márii ...“ Mária bola moja kamoška. Bolo ich tam strašne veľa. Pochopila som, že ho musím počkať.
A prišiel?
Jasne. Inak by som to fakt asi neprežila. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi potrebuje mať človek niekoho, kto ho má rád. Jednoducho žiť v cudzej krajine nie je vždy super. V ten deň som poznala, ako to je v USA so strachom z terorizmu.
Podľa rozprávania
Gabriely Špánikovej pripravila
B. Pitoňáková

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 503
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 366
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 13 064
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 437
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 283
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 820
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 901
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 802
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 712
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 830
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Jantar team v cieli Dakaru 2021

Posledná, krátka, 202 kilometrov dlhá etapa uzavrela kruh po Saudskej Arábii a priviedla jazdcov späť do Jeddahu. Obaja jazdci Jantar teamu úspešne absolvovali cez 8000 kilometrov trati a dorazili do cieľa Rely Dakar 2021.

Na pokračovanie Vážskej cyklomagistrály chce krajská samospráva využiť eurofondy

Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v tomto roku vybudovať štvrtý z ôsmich úsekov Vážskej cyklomagistrály.

M. Kulkovský: Očkovanie je účinná a bezpečná zbraň

Pripomenul, že nový koronavírus za rok usmrtil viac ako dva milióny ľudí vo svete a viac ako 91 miliónov ľudí bolo nakazených, a to aj napriek prijatým opatreniam.

Pribudlo vyše sto úmrtí

Vo štvrtok potvrdili 2 729 pozitívne testovaných osôb na koronavírus, v Trenčianskom kraji 275.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?