Článok pokračuje pod video reklamou
u a intenzifikáciu čistiarne odpadových vôd a vybudovanie hlavného kanalizačného zberača v deviatich mestských častiach, v niektorých i bočné vetvy a v obci Prečín, kde kanalizáciu vôbec nemali, hlavný zberač. Značné náklady vyžaduje preklenutie jednej lokality s druhou, kde sa na kanalizačný zberač nikto nepripája.
„Pôvodne bola zmluva na práce vo výške 11,216 mil. eur a počítala s 388-tis. eur na stavebný dozor. Tým, že vznikla úspora, sa po viacerých rokovaniach a dohodách a uzavretí dodatku k zmluvám využije na dobudovanie ďalších kanalizačných vetiev v lokalitách Považské Podhradie, Orlové, Jelšové a Šebešťanová. Ide približne o tri kilometre kanalizácie naviac oproti pôvodnému návrhu,“ povedala Jana Kvaššayová, projektová manažérka zo žilinskej akciovej spoločnosti SVS inžiniering.
„Účelom je napojenie ďalších domácností na verejnú kanalizáciu v lokalite Považská Bystrica. V okresnom meste je pripojených zo 45-tisíc obyvateľov približne 79 percent. Po vybudovaní stavby to bude ďalších päťtisíc obyvateľov,“ upresnil Jaroslav Lagíň, výrobno-technický námestník Považskej vodárenskej spoločnosti. Dobudovanie stovky metrov, dvoch či troch, v budúcnosti môže finančne zvládnuť i obec alebo vodárenská spoločnosť.
Podľa J. Lagíňa je 90 percent kanalizácie hotovej a robia už iba úpravy komunikácií. Na prvú asfaltovanú vrstvu využívajú recyklovaný asfalt, potom nastupuje firma na frézovanie a úpravu ciest do konečného stavu.
Odovzdaná a skolaudovaná je časť stavby Jelšové, Zemiansky Kvašov, priechod cez štátne a miestne komunikácie v Prečíne. Momentálne naplno pracujú v Praznove, Podmaníne, Orlovom, Podvaží, Šebešťanovej, kde vzápätí začnú ďalšie firmy robiť povrchové úpravy vozoviek. Ostatné aktivity sú na kolaudáciu pripravené postupne na október, november a december 2006. Nasledovať budú preberacie a kolaudačné konania, ktoré vykonáva obvodný úrad životného prostredia a potom môže byť každá kanalizácia odovzdaná do užívania. Po kolaudácii je možné pripájať nehnuteľnosti a jej producentov na spustenú kanalizáciu.
Termín ukončenia stavby je z pôvodného októbra 2006 posunutý na december aj vzhľadom na doplnok zmluvy o rozšírení stavby o tri kilometre, ako i dlhé nepriaznivé zimné obdobie a jarné povodne, kedy vznikli na stavbách škody. Nasledovať bude ročná skúšobná doba kanalizácie a ČOV a po vyhodnotí účinnosti ČOV a spoľahlivosti kanalizácie urobia záverečné správy a hodnotenia.
„Je škoda, že sa v zimnom období nemôžu robiť prípojky. Predpokladáme, že v marci 2007 naplno začne pripájanie. Toto obdobie považujeme za dôležité, aby ľudia pochopili význam stavby a čím skôr prepojili žumpy alebo trativody na kanalizáciu,“ vyjadril sa J. Lagíň.
Pre občanov spracovali metodickú príručku, v ktorej sú zásady a technické podklady pre zriaďovanie domových prípojok na kanalizačný systém, ako sa má občan orientovať a čo spraviť. U nehnuteľností s vodovodom platí zásada, koľko vody spotrebujú, toľko vypustia. Dňom „D“, kedy začne fungovať kanalizačná prípojka, sa odčíta stav vodomeru, do tohto dňa platia vodné, od tohto dňa aj stočné. U tých producentov, ktorí nie sú napojení na verejný vodovod, sú štyri metódy v zmysle platnej legislatívy určovania množstva vypúšťania vody. J. Lagíň upozorňuje, že prepájanie musí rešpektovať platné slovenské normy, zásady spájania materiálov, dodržané sklony a veľmi dôležité je, aby nikto nezasahoval žiadnym vŕtaním ani iným napojením do revíznej šachty.
Do kanalizácie sa nesmú dostať dažďové alebo iné vody. Kanalizácia a čistiareň sú dimenzované už podľa nových spôsobov len na splaškové vody. „Dažďové vody, ktoré sú doteraz zvádzané do kanalizácie, ostávajú v platnosti, nemôžeme si dovoliť zmeniť legislatívu a predpisy, že odpojíme dažďových producentov. Nové sa musia robiť deleným systémom, dažďová voda zvlášť do recipientu, kde patrí a splašková s napojením na čistiareň, aby bola kvalitne správne vyčistená,“ hovorí J. Lagíň.
Lepšie sa čistia husté vody zaťažené biologickým znečistením, ktoré sa odbúravajú mechanicky, biologicky, usadzovaním a dosadzovaním. Vtedy vidieť efekt čistiarne a jej využitie. Veľa čistých vôd zbytočne zaťažuje čistiareň a nedosahuje sa požadovaný efekt. Dažďové vody patria do prírody, a tá je tak zariadená, že steká cez jarky, rigoly do potôčikov, potokov, riek. Samozrejme i z parkovísk, avšak cez lapoly ropných látok.
Podľa J. Kvaššayovej druhú podstatnú časť projektu predstavuje rekonštrukcia a intenzifikácia čistiarne odpadových vôd v Považskej Bystrici, ktorá kapacitou a účinnosťou nespĺňala požiadavky kladené Európskou úniou, hlavne odstraňovanie dusíka a fosforu. Intenzifikácia ČOV tvorí polovicu nákladov celej výstavby kanalizácie. „Rekonštrukcia začala v časti stavebných a technologických objektov, mechanického stupňa, ktorý je funkčný a už po dobe skúšobnej prevádzky. Momentálne rekonštruujeme najdôležitejší biologický stupeň, vrátane úplne nového systému vnosu kyslíka jemnou bublinou a veľkými kompresormi. Dôležité je, že na čistiarni sme dostavali dve kruhové dosadzovacie nádrže, ktoré sú z pohľadu kvality čistenia najdôležitejšie pre účely dosadzovania posledných látok a voda vyteká už priamo do Váhu. ČOV s modernou progresívnou technológiou bude mať automatizovaný systém riadenia, merania a snímania všetkých veličín,“ hovorí J. Lagíň. Povodie Váhu a Slovenská inšpekcia životného prostredia kontrolujú odtokovú vodu z čistiarne. Tá i počas rekonštrukcie spĺňa požadované parametre, určené obvodným úradom životného prostredia.
Nezanedbateľným prvkom na ČOV je koncovka, kalové a plynové hospodárstvo. Zachytený kal pri určitých stupňoch čistenia sa dostáva do vyhnívajúcich nádrží, stabilizuje, pričom vzniká bioplyn. Využíva sa na výrobu elektrickej energie i na vykurovanie vlastného vyhnívania, čím proces prebieha rýchlejšie. Kal získaný z vyčistených vôd je použiteľný na spracovanie do kompostu, bude mať lepšiu kvalitu, stabilizáciu i väčšiu sušinu.
„Verejnosť vidí len rozkopané cesty... Treba si uvedomiť, že projekt zníži zaťaženie životného prostredia regiónu a zvýši kvalitu života, zlepší kvalitu povrchových vôd, Váhu a jeho prítokov,“ dodala J. Kvaššayová.
Finančné memorandum na vybudovanie kanalizácie a čističky predstavuje 12,3 mil. eur z prostriedkov ISPA Európskej únie, zo štátneho rozpočtu a Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti (SVS), a. s. Žilina.
