j obce. Preto ste tu vy, preto sme tu my. Práve teraz, tu v miestnosti, ktorá pamätá prijatia mnohých vzácnych ľudí, ale ani raz toho, kto sa dožíva magickej stovky.“ Vyjadril potešenie, že jubilantka prijala pozvanie obecného úradu na stretnutie a zaspomínať si na celý život v rodnom Zliechove.
Do Pamätnej knihy obce pribudol zápis jubilantky. Mária Kozíková sa narodila 17. septembra 1906 v rodine roľníka Štefana Haliana a manželky Jozefíny Patákovej. Popri tvrdej práci dávala vyniknúť láske k ľudovému spevu, vyšívaniu a k okolitej prírode. Vydala sa za lesníka Emila Kozíka, zo dvadsať rokov prežila v horárni Pod jedličím a pracovala v lese. Na kolená ju nezrazili ani smrť dcéry, vnučky a v opatere jej zostal pravnuk Róbert. Starala sa o bezvládneho manžela... Syn, vnuci a pravnuci sú jej oporou, potešením a ľudským šťastím. V každodennej práci, v neustálom pohybe, s veselou mysľou, dobrou náladou, priehrštím žičlivosti, prajnosti a lásky, tak ju poznali pri stretnutiach a posedeniach Zliechovčania.
Škôlkari, žiaci, Bumbrláci, folklórna skupina Zliechovčanka, vyobliekaní v miestnom kroji a Jednota dôchodcov pozdravili jubilantku scénkami a krásnymi ľudovými piesňami, ktoré aj ona rada donedávna spievala. Zliechovčanky zaspievali i viaceré originálne pesničky, ktoré pre jubilantku zložila 84-ročná Mária Pejková-Škultétka. V jednej z nich zaspievali: „A nakoniec všetci folkloristi vaši, želáme vám zdravie, šťastie a tiež lásky, by ste ešte s nami na takto rok bola a s nami si pekné pesničky spievala.“
Autor: zum