Článok pokračuje pod video reklamou
Tohtoročná úroda zemiakov je najnižšia za posledné desaťročia
Bolešov/Beluša – Aj keď sú zemiaky pre Slovákov druhý chlieb, nepestujeme ich na veľkoplošných výmerách ako v minulosti. Podľa dostupných informácií z poľnohospodárskych družstiev sadili v regióne zemiaky iba v Bolešove, a to na piatich hektároch. Teraz ich vyorávajú. Aká je úroda? „Slabá. Veľa je drobných, nenarástli, nemajú hmotnosť, keď na ne dva mesiace slnko pieklo. Takúto malú úrodu sme ešte nikdy nemali. Rozmýšľame, že ich prestaneme sadiť, lebo to nemá význam. Počasie? To je hrôza,“ vyjadril sa Pavol Daško. Zber zemiakov ešte nedokončili, no odhadujú, že úroda bude 30 percent z toho, čo mali vlani alebo predvlani. Sami hovoria, že majú hlavu v smútku, no proti počasiu nezmôžu nič. Na 0,65 hektárovom hone skúšobnej stanice Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Beluši je tiež oproti minulému roku úroda zemiakov nižšia. Dôvody objasnil jej vedúci Ing. Ivo Pagáč. „Porovnajme počet tropických dní nameraných na našej stanici - v júni 2004 – 0, 2005 – 3, 2006 – 9, v júli 2004 – 5, 2005 – 5, 2006 - 21.
V júli bolo veľké sucho, a to je rozhodujúci mesiac na vytváranie úrody. Zemiaky pri týchto teplotách predčasne dozrievali. To, že prišli zrážky v auguste, nespôsobilo nič iné, len zmladzovanie zemiakov a výskyt chorôb.“
V niektorých lokalitách boli lepšie vlahové podmienky a menej tepla, najmä vo vyšších polohách. Na juhu Slovenska boli dobré, lebo majú závlahy. Naša oblasť bola postihnutá obrovskými teplotami. „Konkrétne v našej stanici, kde máme štrkové pôdy, vlaha rýchlo odišla a za tých teplôt dozrievali predčasne. Veľa bolo drobných a výnosy konzumných zemiakov nižšie až o 30 percent,“ upresnil I. Pagáč. Sucho spôsobilo nielen nízku úrodu zemiakov, ale prejavilo sa i na ich kvalite. Podľa I. Pagáča hľuzy niektorých odrôd majú na priereze sklovitú a vodnatú dužinu. Navonok to nie je vidno, až keď zemiak rozrežeme. Najčastejšie to býva u odrôd náchylných na zmladzovanie. Rastlina nestačí novonarastené hľuzy vyživovať, tie čerpajú živiny z dozretých hľúz a vo vnútri zemiaka vzniká tvrdá dreň. Pri varení sa okraje „rozsypú“ a vnútrajšok zostáva tvrdší. V tomto roku sa to prejavilo najviac. Fyziologická choroba nie je spôsobená žiadnou vírusovou ani bakteriálnou nákazou. Zmladené hľuzy bývajú nedozreté a podliehajú skaze. Naklíčené hľuzy sa oslabujú, pri zbere olamujú, je vyššia náchylnosť na infekciu, horšie sa skladujú, a tým je horšia aj kvalita sadby, konzumná hodnota je nižšia.
Sklovitosť podľa rastlinolekárky Ing. Viery Kubišovej z ÚKSÚP sa vyskytuje takmer všade. Menej je primárnej plesne priamo na hľuziach pri zbere, tá sa začína viacej prejavovať až pri uskladnení. Stačí, ak je jeden zemiak napadnutý plesňou, pri manipulácii sa obtiera o ostatné, čo sa prejaví po určitom čase pri uskladnení. Taktiež sa u zemiakov prejavujú trhliny hľúz, ktoré praskajú a zarastajú korkovým pletivom. Ide o fyziologickú poruchu, ktorá nie je nebezpečná pri skladovaní.
I. Pagáč upozornil na nitkovitosť klíčkov, ktoré vyrastajú zo zvädnutých, zaparených alebo zle uskladnených hľúz alebo napadnutých chorobou stolbur. Začala sa šíriť z juhu a je veľmi nebezpečná. Hľuzy sa nehodia na výsadbu, buď nevzídu vôbec, lebo stonky sú slabé a zakrslé, nevytvárajú úrodu ako by mali. Zemiak sa začína „prebúdzať“ na jar, zdravý klíček by mal byť hrubý pol centimetra, farebný, nie biely a nitkovitý.
Zemiaky potrebujú pri skladovaní 3 – 4 stupne Celzia pri 80 až 90-percentnej vlhkosti.
Priemerne sa na hektári urodí okolo 20 ton konzumných zemiakov. Cena sa v obchode pohybuje od 12 do 17 korún za kilogram a zrejme dolu nepôjde. Odhaduje sa, že na trhu bude chýbať 20 percent konzumných zemiakov v celej strednej Európe.
