Považská Bystrica – Na rozvoj každého mesta i obce má veľký vplyv podnikateľské prostredie. Ak nie je záujem o podnikanie, klesá kúpna sila obyvateľstva, ľudia odchádzajú za prácou do iných regiónov, je menší prílev financií do obecnej pokladne... V oblasti podnikania veľmi dôležitú úlohu zohrávajú malí a strední podnikatelia. Aké majú podmienky v našom regióne? Čo komplikuje, resp. brzdí, podnikateľskú činnosť? Aj o týchto otázkach sme sa porozprávali s Ing. Stanislavom Haviarom, predsedom okresnej organizácie Združenia podnikateľov Slovenska.
Podnikateľské prostredie v našom regióne má, rovnako ako aj na Slovensku, zlepšujúci trend, aj keď ešte stále nie sme na tom tak, ako napríklad v Púchove, Žiline, o Trenčíne ani nehovoriac. Tieto mestá sa geometrickým rádom rozvíjajú progresívnejšie, čo hovorí o tom, aké podnikateľské prostredie je u nich vytvorené. Na druhej strane musím povedať, že v posledných mesiacoch sa konečne situácia zlepšila, začína sa pracovať koncepčnejšie, lebo posledných 8-10 rokov to bola tragédia. Poviem to ľudovo – v Považskej Bystrici akoby „skapal pes“. Nevytvárali sa rovnaké podmienky pre podnikateľov, pri výberových konaniach sa zvýhodňovali len niektoré firmy. Vždy tie isté, čo malo politické pozadie. Všetci o tom vedia, ale, bohužiaľ, trend bol taký a dúfam, že svitne na lepšie časy. Dobrou správou je, že v tomto období už spolupracujeme s územnými orgánmi na tvorbe plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2007 – 2013. Tie sú veľmi dôležité, pretože mestá a obce, ktoré ich nebudú mať po 1. januári 2007, nemajú šancu získať z európskych fondov ani korunu. V podstate v rámci Slovenska bude z fondov rozdelených vyše 420 mld. korún. Priamo pre mesto Považská Bystrica alikvotná čiastka 4 miliardy. Dôležité je, aby tento balík bol spravodlivo rozdelený s rovnými podmienkami pre všetkých.
Väčšinou sa ľudia boja podnikania, napríklad kvôli rôznych legislatívnym prekážkam...
Je to pravda, aj keď dnes už je situácia lepšia. Banky sú ústretovejšie, ale stále vyžadujú ručenie nehnuteľnosťou, financiami alebo treťou osobou, čo nie je pre živnostníka, ktorý chce založiť právnickú osobu, jednoduché. Prekážkou sú aj administratívne začiatky. Dnes na Slovensku trvá vybavovanie začiatku podnikania 25 dní, pričom v Austrálii len dva dni. Pokiaľ ide o regionálne podmienky, vzťahy so živnostenským a obvodným úradom sú veľmi dobré, pozitívom je, že vybavovacie lehoty sa skracujú. Dobrým základom pre podnikateľa je, že Považská Bystrica i okolité obce už niekoľko rokov držia dane z nehnuteľnosti na rovnakej úrovni. Zlepšila sa i spolupráca s daňovým úradom, ktorý malým a stredným podnikateľom vychádza viac v ústrety, už nie je iba sankčným, ale v rámci možností aj poradným orgánom, má k tomu skúsených odborníkov.
V minulosti dosť zlé meno podnikaniu robili tzv. špekulanti...
Našťastie sa podnikateľské prostredie už pomaly čistí. Dobré meno firmy začína mať svoju váhu, takže ich šance sú čoraz menšie. Dnes sú pri rozhodovaní dôležité dobré referencie o firme, ako aj jej vzťah k zamestnancom.
V regióne sa začínajú etablovať veľké firmy. Neohrozujú malých a stredných podnikateľov?
Určite nie! V našom regióne sa síce etablujú veľké firmy, ale popri nich sa profilujú ďalšie menšie ako subdodávatelia. Trh vlastne upratuje samotný život, firmy sa začínajú špecializovať, čím rastie ich odbornosť. Podstatné je, aby všetci mali pri výberových konaniach rovnaké a spravodlivé podmienky, pretože len tak majú šancu uplatniť sa a poskytnúť ľuďom prácu, aby nezamestnanosť klesala, čo je aj cieľom nášho združenia. Avšak musím sa vrátiť ešte k začiatkom podnikania právnických osôb. Čím ďalej, tým viac pociťujú podnikatelia jeden nedostatok, a to koordinátora na prípravu odborných pracovníkov. Dnes je napríklad boom stavebníctva. Je všeobecne známe, že v budúcom roku budú chýbať tisícky zamestnancov v tomto rezorte, avšak školy reagujú veľmi pomaly. Pritom na rekvalifikačné programy idú doslova milióny, čo v niektorých prípadoch sú zbytočne vyhodené peniaze, pretože trh práce potrebuje iné profesie.
V čom vidíte východisko, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie v regióne?
Rovnosť podmienok, koordináciu činností, vytváranie priemyselných a technologických parkov. Dlhé roky sme o tom so zástupcami mesta hovorili, avšak vždy bez väčšej odozvy. Hoci formálne prísľuby sme mali, nič sa nedialo. Zakaždým sme počuli argument - mesto nemá prostriedky na to, aby investovalo do infraštruktúry parkov, lebo diaľnica nie je jasne trasovaná. Tá sa stala už akýmsi zaklínadlom, pretože na jednej strane sa ňou argumentovalo, prečo sa v Bystrici nedá nič robiť, na druhej strane zas odznieval argument, že diaľnica nebola preto, lebo sa v meste nerobilo všetko tak, ako sa malo!? No konečne sa ľady pohli, aj keď... V rámci územného plánu rozvoja mesta sú stanovené štyri lokality na priemyselný, prípadne technologický park, ale chýba v nich infraštruktúra. Zrejme jedinou cestou, ako ju vybudovať, sú prostriedky z európskych fondov, pretože samotné mesto na to nemá financie. Lokality na priemyselné parky majú však ešte jeden háčik, a to nevysporiadané vlastnícke vzťahy.
V regióne sa začína objavovať nový nepriaznivý faktor, a to nedostatok odborníkov...
A tých ani nepritiahneme, ak nebudeme mať vytvorené podmienky, nielen pracovné, ale aj kultúrno-spoločenské. Zatiaľ ich nič neláka. Dnes človek potrebuje prostredie, kde všetko nakúpi pod jednou strechou, kde by mal možnosť kultúrne či spoločensky sa vyžiť – veľký projekt obchodno – kultúrneho centra, a tu je zatiaľ mŕtvo, nielen zo strany mesta, ale aj podnikateľov. Tu by určite pomohli spoločné projekty. Veľa ľudí odchádza z mesta aj kvôli bývaniu, pretože nemajú podmienky, aby si postavili dom. Chýba projektová a stavebná príprava nejakého sídliska pre individuálnu bytovú výstavbu, stále pretrváva len tendencia obytných domov, kde sú byty drahé. Potom sa nečudujme, že vysokoškolákom je Bystrica malá a utekajú so skepsou preč. Ideálne by bolo, keby mesto spolupracovalo s nejakou spoločnosťou, aby sa vytvorili podmienky na individuálnu bytovú výstavbu. A tie sa dajú zabezpečiť tak, že informácia o pripravovanej lokalite bude vopred známa, potom sa môžu združiť prostriedky, urobiť makroštúdia sídliska... Nehovorím žiadne sci-fi, len skúsenosti z iných regiónov. No u nás, žiaľ, zatiaľ prevládajú skôr opačné tendencie – kúpi sa tajne nejaký pozemok, budova, potom sa zmení bonita pôdy na stavebný pozemok a až následne sa začne hovoriť o lokalite pre IBV. Za akých podmienok je možné potom získať pozemok, snáď hovoriť nemusím. A to mnohých odrádza. Skúsme to zmeniť. Keď to ide inde, prečo nie aj u nás? Len tak budeme mať šancu pritiahnuť odborníkov, ktorých nedostatok čím ďalej, tým viac pociťujeme.
Autor: vž
