Druhá slovenská SuperStar Peter Cmorík má za sebou prvé samostatné koncerty. Jeho album Nádherný deň dosiahol úspech aj v predajniach, aj u poslucháčov a fanúšikov. Ako vníma svoju polaritu a čo si myslí o svojom manažérovi?
Máš za sebou niekoľko samostatných koncertov. Čím sa líšia od toho, ktoré si absolvoval s finalistami SuperStar?
Predovšetkým tým, že teraz chodia ľudia na mňa. Vydali sme album a robíme koncerty k pesničkám, ktoré sú z našej autorskej dielne, ktoré sme napísali, nahrali a za ktorými si stojíme. Takže teraz chodia ľudia na výsledok tejto práce.
Určite je rozdiel spievať veci, ktoré sú známe, a spievať to, čo si napísal sám, čo ti to sedí úplne na milimeter. Vyskytla sa počas tvojho pôsobenia v súťaži nejaká skladba, ktorú ti vybrali, a ty si sa s ňou nedokázal až tak stotožniť? Napriek tomu, že si musel...
Boli rôzne situácie. Odvíjalo sa to od viacerých záležitostí. Dosah na výber mal okrem mňa režisér, hudobný dramaturg, čiže tam to bolo ovplyvňované z viacerých strán, ale ja som celkom spokojný s tým, čo som si vyberal.
Ako prebieha toto turné z tvojho pohľadu? Tvoj manažér Jožko Šebo je v branži legenda a pôsobí v nej už viac ako dvadsať rokov.
Ja to síce nemám s čím porovnávať, ale som spokojný, všetko beží tak, ako má, nie sú žiadne „prúsery“. Funguje to.
Ako ste sa dali dohromady? Jožko objavil Janu Kirschner a pracuje s ňou dodnes, a určite mal medzitým ponuky na spoluprácu od mnohých interpretov, ktoré odmietal, nakoniec sa rozhodol pre teba. Prečo?
Za to môže producent albumu a môj gitarista Ďuro Kupec, ktorý ma stretol na jednom festivale. Dali sme sa dohromady s tým, že má pesničky, ktoré chcel, aby som ich naspieval. Potom som sa rozhodol, že idem do súťaže a nechali sme to zatiaľ ležať. Ďuro písal ďalšie skladby a potom volal s Jožkom, že má speváka. Ten si to vypočul a išiel do toho.
Ovplyvňoval nejako vznik albumu?
Áno, aj ho produkoval. Sú na ňom napísaní dvaja producenti – Juraj Kupec a Jozef Šebo. Ďuro to riešil z muzikantskej stránky, a Jožko z tej ľudskej, z poslucháčskeho hľadiska.
Viacero ľudí hovorí, že texty piesní mohli byť lepšie. Keď sa teraz pozrieš dozadu, aký je tvoj názor?
Ja to beriem tak, že v tej dobe vznikli takéto texty, mal som také myšlienky a hlavne som to chcel písať na rovinu. My sme zvyknutí na opisnejšie texty, kvázi také básnické obrazy a metafory, a ja som to práve chcel robiť opačne, jednoducho, holými vetami, žiadnymi opismi, rovno. U kritiky sa to nestretlo s nejakým nadšením, ale keď pozerám na ľudí, tak mám pocit, ich to oslovilo. Samozrejme, je to individuálne, čo sa komu páči a čo nie. Texty si chcem i naďalej písať sám, ale chcem sa v tom zdokonaľovať.
Ľudia na Slovensku odrástli na textoch Borisa Filana, písaných pre Elán, či tých, ktoré robil pre Žbirku Kamil Peteraj. Nie je náhodou aj toto podvedomé či vedomé porovnávanie príčinou kritiky?
Ja mám na to jeden krásny príklad. Skupina ZVA 12-28 Band urobila album Hrubá múka, a je tam pesnička, ktorá sa volá Iba. Je to bluesová hudba a texty preložili z pôvodných anglických skladieb. No a v pesničke je v refréne iba slovíčko “iba”, ktoré frázujú na všetky možné spôsoby. Každý text by mal o niečom hovoriť, a ja nemám rád také, ktoré, keď sa skončí pesnička, tak neviem, o čom bol. Verím, že každý jeden z mojich má nejakú výpoveď. A ešte k tým kritikom: SuperStar bola súťaž, kde ťa všetci rozobrali do poslednej noty. A teraz, keď vyšiel album, tak majú stále pocit, že súťaž pokračuje ďalej. A aj o tom to je.
Tvoju kapelu tvoria ostrieľaní hudobníci Juraj Kupec, Marcel Buntaj, Juraj Tatár a Martin Gašpar, ktorí sú dokonca o generáciu či dve od teba starší. Za ich čias sa tradovali takzvané hotelové historky. Je váš pokoncertný život rovnako búrlivý, ako ten, na ktorý občas spomínajú v rozprávaní o ich začiatkoch?
Dobre si začal o tom, že spomínajú... Oni už počítajú kalórie, zdravá strava a zeleninový šalát sú pravidelne na programe dňa, takže na takéto veci nie je priestor. Priniesla to asi doba, aj vo svete je trend žiť zdravo a nejako sa uchovať. A ak sa aj po koncertoch niečo deje, tak o tom neviem, lebo chodím do postele prvý. Moje hlasivky potrebujú odpočinok a musím veľa spávať, aby som na druhý deň mohol podať opäť výkon. Keby som zostal do rána hore, tak to by bolo veľmi zlé...
Čo plánuješ po skončení turné?
Určite dovolenku. Aspoň dúfam. A potom ďalšie vystúpenia, ale o tom má skôr prehľad Jožko Šebo.
