Článok pokračuje pod video reklamou
edného z najpovolanejších, člena organizačného štábu a reprezentačného trénera Martina Gabka, aby nám podujatie i samotný šport priblížil trochu z iného uhla pohľadu, než iba rečou strohých čísiel a výsledkov.
Pravidlá boccie väčšina ľudí nepozná, mohli by ste ich v skratke priblížiť?
Boccia je šport pre telesne postihnutých športovcov, pohybujúcich sa prostredníctvom invalidného vozíka. Je veľmi blízky petangu, francúzskej hre, ktorá taktiež používa obdobné náčinie ako boccia, s tým rozdielom, že v boccii sa namiesto kovových gúľ používajú loptičky, ktoré sú ušité z kože. Loptička má určitú váhu a je mäkká, čím sa telesne postihnutému hráčovi lepšie drží. Hrá sa na parketovej palubovke o rozmeroch 12,5 m x 6 m, so sadou 13 loptičiek, z čoho 6 je modrých, 6 červených a jedna loptička – jackball – je biela. Tá sa vhadzuje do hry ako prvá a úlohou každého z hráčov je, aby sa mu svojou farbou loptičiek priblížil čo najbližšie.
Ako je to so súťažnými kategóriami?
V boccii poznáme štyri súťažné kategórie BC1, BC2, BC3, BC4. Pretekári sa do nich zaraďujú podľa klasifikačného systému zohľadňujúceho charakter a závažnosť telesného postihnutia. Loptičky sa môžu hádzať rukou alebo kopať nohou. Tí, ktorý neudržia loptičku v ruke, používajú špeciálne upravenú rúru podľa individuálnych potrieb, ku ktorej majú asistenta pomáhajúceho im s jej manipuláciou. Hráči s takýmto telesným postihnutím, ktorí neudržia loptičku v ruke sú zaradení do kategórie BC3.
Obľuba s akou sa boccia u vozíčkarov stretáva dáva tušiť, že konštituované sú i ďalšie súťaže ...
Prínosom hry je skutočnosť, že aj ťažko telesne postihnutý človek môže športovať ako ktokoľvek iný. Hrou sa trénuje úchop ruky a zároveň sa posiluje ramenný kĺb, čím táto hra prispieva k väčšej sebestačnosti. Hra sa hráva v športových halách a v školských telocvičniach, umožňuje športovcom stretávať sa počas celého roka. Boccii sa na Slovensku venuje osem športových klubov. Počas jednej sezóny sa odohrá približne desať turnajov, po ktorých nasledujú majstrovstvá Slovenska. Vyvrcholením sezóny je Boccia Masters, ktorého sa zúčastňuje šesť najlepších hráčov podľa rankingového rebríčka z každej kategórie. Tí absolútne najlepší sa stretávajú na paralympiádach a majstrovstvách sveta.
Vráťme sa však k domácemu šampionátu ...
Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov, pričom organizáciou podujatia bol poverený Športový klub telesne postihnutých ALTIUS v Bratislave. Na šampionát bolo pozvaných 40 najlepších športovcov v troch zo štyroch kategórií (BC1, BC2 a BC4), kvôli náhlemu ochoreniu sa traja športovci odhlásili z podujatia, jedna súťažiaca z Košíc sa nezúčastnila bez bližšieho udania dôvodu. Hralo sa na veľmi kvalitnom parketovom podklade v Mestskej športovej hale, ktorú bezplatne poskytol primátor mesta Dubnica nad Váhom Juraj Červinka. Veľmi dobre, v neďaleko situovanej reštaurácii, bolo zabezpečené stravovanie pretekárov ubytovaných v dobre dostupnej ubytovni, ktorá síce nebola bezbariérová, športovci však mali k dispozícii celé prízemie a prvé poschodie. Čo sa týka samotných pretekov, po prvýkrát sa hralo podľa platných pravidiel CP ISRA, použili sa tiež tzv. Call Room (zahrievacia prípravná miestnosť) a počítačová časomiera, ktorú na základe súkromnej objednávky vyrobila firma CREEO v Bratislave. Počas podujatia rozhodovalo 16 oficiálnych slovenských rozhodcov na ôsmich hracích kurtoch a celý priebeh podujatia, aj vďaka Cool Room-u bol absolútne bezproblémový. Rád by som preto touto cestou poďakoval všetkým organizátorom a zainteresovaným činovníkom, ktorí sa o úspech šampionátu nemalou mierou zaslúžili, najmä celej dubnickej rodine Hudečkovcov, ktorá veľkou mierou prispela k hladkému priebehu podujatia a veľmi dobre fungujúcemu organizačnému zázemiu celého šampionátu.
