Článok pokračuje pod video reklamou
lympijská víťazka si vzala za manžela športovca, ktorý musel zo zdravotných dôvodov svoju kariéru ukončiť. Škoda. Bolo to vo chvíli, keď sa Milan Augustín dostal medzi svetovú špičku a ona sa medzi najlepšími iba rozhliadala.
Začiatky boli rôzne
„Robil som všetky športy. Atletiku, futbal, dokonca som hrával na trúbku v dychovke,“ spomína si Milan. Na biatlon ma prehovoril jeden z profesorov na vysokej škole. Išlo o letný biatlon. Vyskúšal som, skončil som tretí, čo sa podpísalo aj na mojej láske a zanietení k tomuto športu. Neskôr som presedlal aj na zimný.“
U Oľgy to bolo podobné, len trošku inak. „V tretej triede som behávala na lyžiach. Prišiel do triedy tréner biatlonu, ktorý pozval viacero dievčat na tréning. Zapáčilo sa mi to a keď ma vybrali, bolo to jasné. Dostala som sa na preteky, kde sa mi darilo. Dostala som sa do juniorskej reprezentácie a už to išlo.“
Pristavme sa pri reprezentácii
Dostať sa do reprezentácie v hocijakom športe nie je jednoduché. „Ako rodáčka z Moskvy môžem hovoriť najmä o ťažkých podmienkach pri trénovaní. V Moskve nebolo kde, takže musela som inam. Aký je recept udržať sa v reprezentácii tak silnej krajiny ako Rusko? Jednoduchý. Trénovať, trénovať, trénovať a zas len trénovať,“ hovorí skromná Oľga. Milan sa dostal taktiež do mužskej reprezentácie a jeho najlepšími umiestneniami boli štvrtá, piata a šiesta priečka na majstrovstvách sveta v Osrblí a Minsku. Operácia chrbta však sľubnú kariéru ukončila. Hviezda Oľgy začala v tej dobe ešte len vychádzať.
V švédskom Ostersunde 2002 prišlo jej prvé víťazstvo vo svetovom pohári, v ktorom zvíťazila zatiaľ päťkrát. Viackrát skončila druhá i tretia. Získala zlato v štafete v Hochfilzene 2005, kde získala v šprinte striebro a v stíhacích pretekoch bronz. V tom istom roku získala v Chanty Mansijsk striebro v zmiešanej štafete. O jej zlate z olympiády 2006 sme už písali.
Aké máme momentálne
zamestnanie?
Hoci Oľgu na internete predstavujú ako colníčku, je členom CSKA a za úspechy v talianskom Turíne ju povýšili na majora. Milan skončil vojnu ako čatár, a tak by sa dalo polemizovať, kto bude veliť v spoločnej domácnosti. „Momentálne pracujem v Belgicku pre FISU. Je to medzinárodná športová univerzitná organizácia, ktorá pripravuje každé dva roky zimné či letné univerziády pre študentov. Okrem toho sa každý párny rok organizujú majstrovstvá sveta pre športy, ktoré nie sú zaradené na univerziádach. V Bruseli pôsobím trinásť mesiacov.
Športové manželstvá sú náročné pre oboch partnerov
„Bývať budeme v Bruseli. Čo bude neskôr nie je pre nás zatiaľ podstatné. Momentálne sa sústreďujem na preteky, preto nie je na nič iné čas. Všetko sa uvidí až po olympiáde v roku 2010. Na život, aký žijeme teraz, sme si už zvykli. Športový život je o niečom inom, najmä o tolerancii a osobne v tom nevidíme problém. Budeme hľadať možnosť byť viac spolu, samozrejme v rámci možností. Športovať sa donekonečna nedá. Keď nastúpia iné priority, ako deti, musí sa prispôsobiť šport rodine, nie naopak.“ Vie si Oľga predstaviť seba ako trénerku? „Nie, možno ani nie ako matku. Momentálne treba behať a strieľať, teda súťažiť.
Keď sa bude treba vrátiť, budeme mať dva domovy. Na Slovensku i v Rusku. V našej domácnosti sa nebude dať povedať, že dnes robím toto ja, a zajtra ty. Viacero vecí bude na Milanovi.“
Ako sa spoznali?
„Na pretekoch svetového pohára v Salt Lake City,“ upresňujú si miesto manželia. „Oľga bola u nás na návšteve viackrát, napríklad na zabíjačke,“ hovorí Milan. „Mám fantastických rodičov, otec vie dobre po rusky, tolerovali mi to a pomáhali mi vytvorením dobrého zázemia, aby sme sa zblížili viac. Oľga potrebovala taktiež oporu vo mne pri príchode k nám. Rodičia nám pomohli obom.“ Ako vnímala a vníma ich zoznámenie Oľga? „Jednoducho. Budem s ním žiť ja, nie moja rodina. Vybrala som si ho sama.“ Dvojica si pomáhala už dávnejšie, počas pretekov.
Voľný čas
„Voľného času mať príliš nebudeme, no ak sa to bude dať, chceme pri jeho trávení zvoliť kompromis. Raz môžeme navštíviť rodičov v Moskve, raz v Domaniži. Sme im vďační za výchovu, nechcem sa im obracať chrbtom a srdce káže byť s nimi, keď sa to bude dať. Voľný čas si vieme predstaviť aj na bežkách v krásnej prírode okolo Domaniže.“
Nielen Slováci nesú ťažko
úspechy svojich manželiek
„Som spokojný a šťastný, viem sa vžiť do Oľginej kože, držím jej palce. Nie, nie je to žiarlivosť. Skôr som na ňu pyšný!“ skonštatoval Milan. Oľga mu dala za pravdu, čo potvrdila i slovami: „Nevzal si žiadnu hviezdu, ale mňa!“
Kto príde na rad?
Po Oľge sa čaká na ďalšiu potenciálnu nevestu v ruskej reprezentácii. Kto ňou bude? „Asi Achatovová, ale kedy a s kým bude mať svadbu, to ešte netušíme,“ tvrdila dvojica. „My sme veľkú svadbu nechceli, a tí, ktorí nám na ňu chceli prísť z Ruska, z reprezentácie, sa na ňu všetci nedostali. Po mojom príchode na reprezentačný zraz ju ešte oslávime, určite prinesiem „butyľku“,“ tvrdila Oľga.
Podľa rozprávania Milana
Augustína a Oľgy Zajcevovej
pripravil Milan Kováčik
