á sčasti eliminovať pozitívnym myslením. O strese, jeho prejavoch a spôsoboch odbúrania sme sa porozprávali s klinickou psychologičkou Máriou Sopkovou.
Čo je to stres?
Jednoduchá definícia stresu hovorí, že stres sa vyskytne u ľudí (ale aj u zvierat), keď sa stretnú s udalosťami, ktoré vnímajú ako ohrozenie svojho telesného a duševného blaha.
Tieto udalosti alebo stresory môžu byť: mimoriadne nebezpečné situácie, živelné katastrofy, vojny, nehody, požiare, fyzické útoky atď. Ide väčšinou o udalosti neovplyvniteľné a neovládateľné. Bezprostredné reakcie na tieto udalosti u ľudí sa tiež rôznia, ale majú aj spoločné znaky. „Katastrofický syndróm“ sa prejavuje zmätenosťou, ohromením, zastretím vedomia. Človek si neuvedomuje zranenie ani ohrozenie, a tak sa môže vystavovať ešte ďalšiemu riziku. Nasleduje pasivita, neschopnosť samostatne konať a rozhodovať sa, človek ľahko nasleduje iných. Prichádza úzkosť, strach, poruchy koncentrácie a potreba hovoriť o udalosti. V takejto situácii sú ľudia, ktorí sú účastníkmi autonehody, leteckej nehody, obeťami násilia alebo svedkami takýchto udalostí. Mnohokrát sú mimo pozornosti zdravotníckeho ošetrenia, pokiaľ u nich nejde o viditeľné zranenie a sú v nebezpečí. V súčasnosti sa už aj u nás začína hovoriť a postupne aj praktizovať zvýšená pozornosť psychologickej prvej pomoci týmto ľuďom. Ale stále ešte nie dostatočne prepracovanou a zakomponovanou do bežnej zdravotníckej pomoci.
Stresom sú však aj udalosti bežne sa vyskytujúce, ktorých miera stresovosti pre každého jednotlivého človeka môže byť iná. Okrem našej možnosti ovplyvniť túto situáciu a očakávať ju, je tu aj miera našich možností daná hranicami našich schopností, vedomostí, pripravenosti a sebadôvery prijať túto situáciu ako výzvu k činom, ktoré nás posúvajú ďalej a podporujú našu odolnosť pri zvládaní stresov. Výzvou sú rôzne životné udalosti, ktoré odborníci zoradili podľa závažností životných zmien. Na prvých miestach sú smrť partnera, rozvod, rozchod partnerov, výkon trestu, zranenie, choroba a celú škálu ďalších udalostí uzatvárajú dovolenka, Vianoce, drobné porušenia zákona. Stresovo môžu pôsobiť, a často to tak býva, aj naše myšlienky a vnútorné konflikty, ktoré si môžeme, ale nemusíme úplne uvedomovať ako stresujúce. A to je potom práca pre psychoterapeutov. Psychické reakcie na stres sú úzkosť, zlosť, agresivita, apatia a depresia, oslabenie kognitívnych schopností. Úzkosť sa prejavuje starosťou, obavami, napätím, strachom. U ľudí, ktorí boli vystavení ťažkým katastrofickým a nevšedným traumám, sa môže rozvinúť do posttraumatickej stresovej poruchy. Tá sa prejavuje pocitmi otupenosti, nedostatku záujmu o činnosti, ktoré človek vykonával, odcudzeniu sa ľuďom, opakovanému vracaniu sa k traume a oživovaniu spomienok na ňu, objavuje sa v snoch. Úzkosť sa môže prejaviť poruchami spánku, ťažkosťami so sústredením sa a nadmernou ostražitosťou. Pocity viny, že som to prežil. Táto porucha je veľmi vážne psychické ochorenie. Vyžaduje si dlhodobú liečbu a psychoterapeutickú pomoc. Predchádzať jej možno tým, čo som už spomenula: poskytnutím prvej psychologickej pomoci trénovanými laikmi a odborníkmi na tieto udalosti z radov psychológov a psychiatrov.
Chodia do ambulancie klienti, ktorých ťažkosti spôsobuje stres?
Áno. U mnohých z našich pacientov je pôvodcom ich ťažkostí stres. A to nielen psychických, ale aj telesných ťažkostí. Z psychických ťažkostí to bývajú najčastejšie depresie, úzkostné stavy, strach, poruchy nálad, niekedy aj agresivita a pod. Telesnými ťažkosťami sa prejavujúca panická porucha. Stres je často v pozadí aj mnohých chorôb, ako sú ischemická choroba srdca, vysoký tlak krvi, poruchy trávenia, žalúdočné vredy, astma, bolesti chrbtice, ale aj časté zápalové ochorenia, napr. dýchacích ciest, prechladnutia poukazujú na oslabenie imunitného systému, k čomu dochádza pôsobením nezvládnuteľného stresu. Jedným z faktorov vedúcich k vzniku rakoviny je aj stres.
S akými prípadmi sa stretávate najčastejšie?
Chcela by som poukázať najmä na častý výskyt panickej poruchy. Prejavuje sa množstvom telesných príznakov sprevádzaných strachom z vážneho ochorenia. Sú to obyčajne náhle a nečakane sa objavujúce pocity nevoľnosti v oblasti žalúdka, závrate, búšenie srdca, pocity tepla stúpajúceho do hlavy, hučanie v ušiach, studený pot na čele, sucho v ústach, slabosť v nohách. Človek má pocit, že odpadne. Pacienti najprv prejdú množstvom odborných lekárskych vyšetrení od praktického lekára, internistu, kardiológa, neurológa, otolaringológa a až potom sa ocitnú buď v psychiatrickej ambulancii alebo v ambulancii klinických psychológov. Je to, samozrejme, dôležité, aby sa vylúčilo organické ochorenie, ale psychodiagnostické vyšetrenie môže tiež prispieť k skorému odhaleniu pozadia komplexu týchto príznakov a adekvátna psychoterapia a psychofyziologická terapia sú najúčinnejšou cestou k vyliečeniu. Niekedy aj bez užívania liekov. Čo má aj ekonomickú výhodu.
Patrí stres v dnešnej dobe k najčastejším príčinám psychických porúch?
Povedala by som, že stres, ale aj znížená odolnosť ľudí voči záťažovým situáciám, znížená frustračná tolerancia civilizovaného sveta. Vplyv znečisteného prostredia a škodlivé návyky (fajčenie, alkohol, nesprávna životospráva, málo pohybu, životný štýl a pod.) môžu byť príčinou, ale aj následkom toho, ako sa človek vyrovnáva so záťažou. Hovorí sa často a verím, že s dobrým úmyslom: „Vyhýbajte sa stresu“. Ja by som povedala: „Učte sa žiť so stresom a pestujte si odolnosť voči stresu, pretože vyhnúť sa stresu sa vo väčšine prípadov nedá. Naučte sa stresu predísť, a to najmä prácou na vlastnom osobnostnom raste a duchovnom rozvoji, rozvíjaním komunikatívnosti a tréningom tvorivosti v riešení medziľudských konfliktov, učením sa vnímať život a popisovať svoj život z tej pozitívnejšej stránky. Doprajte si bez pocitov viny oddych, relaxáciu, čas na zábavu a stretnutia s priateľmi.“
Ako sa s ním dá vyrovnať a čo radíte klientom?
Väčšinou našim pacientom a klientom neradím. Myslím si, že ľudia vedia, čo by mali robiť, aby si zvyšovali odolnosť voči stresu. Dnes sa o tom veľa píše a hovorí. Existuje mnoho dobrých receptov, ako stres zvládnuť a predísť jeho neblahým dôsledkom na naše zdravie. Obyčajne sa stretávam s tými, ktorí už majú rozvinuté niektoré psychické alebo telesné ťažkosti, a tak hľadáme spoločne, podľa mojich odborných možností a ich potrieb, cestu k navráteniu zdravia a schopnosti odolávať stresu vlastnými silami, uvedomovaním si niektorých vnútorných psychických rozporov, spôsobov myslenia a určitých očakávaní, používaním jazyka pri popise svojho života, čo je veľmi významné najmä v súvislosti s pesimistickými alebo optimistickými postojmi k životu.
Aká je úspešnosť terapie u nás?
Naozaj len veľmi orientačne, pretože som doposiaľ nerobila štatistiku, je asi 75-percentná. Stáva sa, že sa naši klienti vracajú, ale som rada, keď sa im darí dobre a nemusia sa vracať.
Ktoré profesie sú vystavené stresu najviac?
Sú o tom aj rôzne štúdie. Ja som sa stretla s tým, že sú to rizikové povolania ako vojaci, hasiči, záchranári, lekári, zdravotné sestry, ale aj zamestnané ženy -matky, ktoré sú na výchovu samé, bez partnera.
Autor: J. Schvarzbacherová