„Nie sme padnutí na hlavu, aby sme stavali tunely,“ vyjadril sa zamestnanec ministerstva dopravy
Mesto si veľa sľubuje od dostavby diaľničného úseku Sverepec - Vrtižer. Podľa slov kompetentných sa vyrieši problém s tranzitnou dopravou, ktorá ide po komunikácii I/61 stredom mesta popri hlavnej pošte. Prehustená doprava v týchto miestach je príčinou mnohých dopravných kolapsov. Stále problematickou však bude naďalej, aj po vybudovaní diaľnice, doprava v smere Púchov – Rajec. Čiastočne by tento problém mala riešiť preložka cesty I/61. Tú chce mesto viesť cez Nálepkovu ulicu. Okrem mestského variantu však ministerstvo životného prostredia posudzovalo v rámci EIA, zákona týkajúceho sa vplyvov na životné prostredie, ďalšie varianty preložky I/61. To ešte nie je ukončené. Tento rok začiatkom augusta sa Milan Luciak z ministerstva životného prostredia vyjadril k posudzovaniu variantov preložiek nasledovne: „Záverečne stanovisko k ceste I/61 v Považskej Bystrici sa vypracováva v spolupráci s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktorému bolo záverečne stanovisko zaslané minulý týždeň na podpis. Konečná verzia podpísaného záverečného stanoviska bude bezodkladne zverejnená.“ No doteraz nie je rozhodnuté.
Pred dvoma týždňami sa uskutočnilo rokovanie medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy. O stanovisko v súvislosti s týmto rokovaním sme požiadali Mariana Miškovica, riaditeľa úseku cestnej infraštruktúry ministerstva dopravy: „Musím povedať, že rokovanie bolo naozaj ťažké. Ministerstvo životného prostredia nám poslalo návrh a my v zmysle zákona spolu s ním vydáme rozhodnutie. Ide sa ešte podľa starého zákona 127, lebo tak to bolo rozbehnuté, teraz už je nový zákon 24. V podstate sme dospeli k dvom variantom, bledo-modrému a okrovému, ale životné prostredie ešte nechce povedať trasu modrého variantu. Okrový je v podstate v trase stavebnej cesty, teda pôjde len o jej vylepšenie. Tunelový variant v žiadnom prípade nepripadá pre ministerstvo dopravy do úvahy, nie sme predsa padnutí na hlavu, aby sme stavali tunely. Po žiadnej stránke pre nás nie je tento variant prípustný. Nám je to jedno, aký variant prejde, ale nie tunelový. Najviac by nám vyhovoval nulový, “ vyjadril sa Miškovic.
A aká je stručná charakteristika týchto variantov, ktoré Miškovič spomenul?
Bledomodrý, č. 3, je vedený cez Ul. M. R. Štefánika do kruhového objazdu na križovatke pri policajtoch. Nie je však v súlade s návrhom územného plánu a znemožní plánovanú realizáciu pokojnej zóny na Ul. Ľ. Štúra
Okrový, č. 7, modifikovaný nulový variant s kruhovým objazdom namiesto križovatky pri hlavnej pošte a následným zúžením štvorprúdovej komunikácie na dvojprúdovú cestu I/61.
Za tunelový variant sa považuje žltý variant, č. 6. Ide o modifikovaný nulový variant so zapustením I/61 pod povrch v priestore pred hlavnou poštou s vyústením pri čerpacej stanici OMV, spolu s riešením navrhovanej pešej zóny a podzemnou autobusovou zastávkou v priestore dnešného podchodu s bezpečným riešením napojenia na pešiu zónu.
Do procesu hodnotenia a výberu optimálneho variantu bol zaradený aj variant č. 6a žltý (s krátkym tunelom) a nulový variant.
Minulý týždeň vo štvrtok navštívila mesto Viera Húsková z ministerstva životného prostredia, aby ešte raz priamo v teréne posúdila jednotlivé varianty. „Potrebovala som si všetko ešte raz prejsť a pozrieť. Nie je to ešte v žiadnom prípade uzavreté. Budeme sa musieť ešte raz stretnúť s pánom Miškovičom a musíme si to predebatovať. Všetko sa mohlo vyriešiť už dávno, nemuseli byť tieto problémy, keby mesto nesúhlasilo s mestským variantom diaľnice. Považská Bystrica sa mohla obísť. Všade inde chceli, aby sa im diaľnica vyhla. Vtedy súhlasilo vaše mesto s mestským variantom, dohodlo sa a dohadovanie trvá doteraz. Takto sa to nedá riešiť. V tomto štádiu by bolo rozumnejšie dobudovať diaľnicu, počkať, ako sa situácia vyvinie a potom riešiť mestské komunikácie. Aby sa mohli pri výstavbe diaľnice presúvať mechanizmy, treba opraviť cestu I/61, chodníky. My zatiaľ nepodporujeme bledomodrý, ani okrový variant. Toto treba riešiť citlivo a opatrne. Z ministerstva dopravy ponúkli zas nové riešenia, preto sme si to išli opäť pozrieť. A čo sa týka zapustenia komunikácie pod povrch pri hlavnej pošte, nie je to až také hlúpe. Presne takisto je riešená komunikácia aj pri prezidentskom paláci v Bratislave, a nie je s tým problém,“ vyjadrila sa Húsková.
Sporné je v prípade variantov, ktoré spomenulo ministerstvo dopravy aj budovanie kruhového objazdu na križovatke pri hlavnej pošte. Riaditeľ Slovenskej správy ciest Ivan Hlavoň sa na tlačovej besede s novinármi v súvislosti s riešením dopravy v meste vyjadril k tomuto riešeniu nasledovne: „Diskusie o tom, že by tu mohla byť kruhová križovatka, ktorá by teoreticky vyriešila pružnejšie tento systém, nie sú na mieste. Nebola by všeliekom, pokiaľ by nebola dvojpruhová. A dvojpruhový kruhový objazd by mal tiež svoje veľké problémy.“ Problémom by boli krátke prepletacie úseky pre väčšie mechanizmy, križovatka by sa musela posunúť, čím by došlo k vyoseniu hlavnej cesty. Prehustenie dopravy by sa nevyriešilo.“
Z vyjadrení ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, ministerstva životného prostredia aj riaditeľa Slovenskej správy ciest Ivana Hlavoňa nepriamo vyplynulo, že najlepšie je v momentálnej situácii ponáhľať sa s budovaním diaľnice a potom rozmýšľať o budovaní preložiek.
Autor: berko