Prišli aj v sprievode tých, ktorí ich do súťaže prihlásili a dve z nich priviedli vnúčatá. Počiatočnú zdržanlivosť v priebehu niekoľkých minút vystriedala živá debata. Prispelo k nej aj príjemné prostredie plné kvetov, nádherne slávnostne a s vkusom vyzdobené, stôl plný dobrôt a dobrého pitia. Takže po súťažiach, ako boli Miss MY a Šarmantný muž (súťaž pre mladých, šarmantných mužov) sme opäť dobre vsadili na overenú istotu. V Q-clube bolo zabezpečené všetko výborne a na úrovni. Veď okrem našich babičiek, navštevujú toto miesto aj známi slovenskí herci, speváci či politici. A o čom sme hovorili s babičkami? O nich len veľmi málo, reč sa veľmi rýchlo zvrtla na to, čo povystrájali ich deti a vnúčatá, čo ktorá pre svoje ratolesti varí, porovnávali sa deti a vnúčatká, kritizovala sa dnešná uponáhľaná doba, ktorá nepraje rodinnému životu, spomínalo sa chvíle smutné aj veselé.
Oľga Janeková,
prvá a najvýrečnejšia
Päťdesiatročná babička Oľga Janeková z Dolného Lieskova, ktorá sa umiestnila na prvom mieste, patrila k najvýrečnejším. Sama o sebe povedala, že jej nízky vzrast si často pri presadzovaní kompenzuje svojím pohotovým a veľmi výrečným jazýčkom. Pochvaľovala si svojho zaťa Mareka, ktorý je tichý a veľmi pracovitý, a často na jej adresu poznamená: „Babka, nerozprávajte už toľko!“ No práve on sa zo svokrinej výhry tešil najviac. Dostala od neho štípanú pusu, pri ktorej jej vyhŕkli slzy do očí. V živote to nemala Oľga Janeková ľahké, mala päť súrodencov a otec si ľúbil vypiť. „Vtedy bol na nás zlý a ušla sa nám i bitka,“ posťažovala sa pani Janeková. Šťastie našla v manželstve. Netrvalo však dlho. Keď mala 36 rokov, manžel dostal rakovinu a zomrel. „Snažila som sa dať deťom všetko. Nechcela som, aby sa v živote trápili ako ja. Vnúčatko mám zatiaľ len jedno. Na počte však nezáleží. Dôležité je šťastie a pohoda v rodine,“ dodáva s úsmevom na tvári. Na trojročného vnúčika Ľubka je veľmi hrdá a nadovšetko ho ľúbi. Je to veľký šibal, ktorý rád zmizne k susedom. A robí to dosť netradične. Nejde dverami, ale cez balkónové okno. So susedovcami obývajú totiž Janekovci spoločný dvojdom. Potom ho musia hľadať. Typické nezbedné chalanisko. Teraz už jeho nebezpečnú únikovú cestu k susedom zatarasili. „Hlavne, že je zdravý. Živý a prostoreký je po mamine a hlavne po mne,“ priznáva sa potmehúdsky pani Oľga. A z čoho má vnuk najväčšiu radosť? Z toho, keď môže babke utiecť, ona ho potom naháňa a nemôže ho chytiť. „Beží sa mi ťažko, keď som taká drobná. Susedia sa veľmi nasmejú, keď Ľubka naháňam,“ pobaví sa sama na sebe víťazná babička, ktorej optimizmus a humor rozhodne nechýba. Oľga Janeková vychovala dve deti – syna Ladislava, ktorý pracuje v Beluši a dcéru Lenku. Veľmi mladým pomáha. „Potrebujú moju pomoc. Stavajú chalupu, chodia do práce, majú toho dosť. A ja rada pomôžem, pokiaľ vládzem,“ hovorí odhodlane pani Oľga.
A čo hovorí na svoju výhru? „Mám veľa známych, ktorí mi poslali hlasy. Chcem im poďakovať. Nenapadlo by ma, že tu budem. Aj obchodníčka na mňa kričala, že má u mňa pohárek, lebo mi dala hlas.“
Milka Šulyová prežívala
počas súťaže ťažké chvíle
Najmladšou a druhou víťaznou babičkou bola štyridsaťsedemročná Milka Šulyová z Horného Lieskova. Odchovala spolu s manželom Jaroslavom, ktorý je stavbár a doma sa celý život zdržiaval len málo, šesť detí. Dvoch chlapcov a štyri dievčatá. Do súťaže ju prihlásila dcéra Vlaďka. Prišla spolu so svojím malým synom Petríkom. „Naša Vlaďa, to je veru papuľka. Ona to v rozprávaní zastane za celú rodinu,“ poznamenala na adresu svojej dcéry pani Milka. „Ona ma prihlásila do súťaže. Baví ju neustále niečo písať do Obzoru. Blahoželania posiela aj známym. Každý už si myslí, že má u vás nejakú protekciu,“ dodala. O tom, že ju dcéra prihlásila do súťaže, sa dozvedela v čase, keď prežívala rodina jedno nešťastie za druhým. „Zomrela mi mama, o ktorú som sa dlho starala, potom si syn odrezal prsty. Spočiatku ma aj hnevalo, že ma dcéra prihlásila,“ spomína pani Milka. Počas posedenia to tak vôbec nevyzeralo. Prezradila nám nakoniec, že je veľmi rada, keď sa môže dostať medzi ľudí. „Postavili sme veľký dom, deti sa rozutekali. Až teraz, keď mi zomrela mama, som si uvedomila, ako je v ňom pusto bez detí. Som šťastná, keď prídu vnúčatá. Všetko odrazu ožije,“ hovorí babička. Má tri. Dvoch vnukov, Peťka a Tomáška a vnučku Renátku. Aj ona hovorila viac o chlapcoch. Je čo, keď toho toľko navystrájajú. Všetci sme sa zasmiali na výroku malého Peťka, ktorý zvykne babke vytknúť, keď nemá nachystané koláče: „Babka, prečo si nenapiekla?“ Nepomôže ani babkine ospravedlnenie, že o návšteve vnuka nevedela. Chlapček sebaisto vždy poznamená: „Ale to máš vedieť, babka!“ Na prostorekosti malého Petríka sme sa všetci v ten večer zasmiali veru viackrát.
Mária Ďurdíková
si výborne rozumie so zaťom
Poslednou, veľmi obetavou babičkou bola päťdesiatsedemročná Mária Ďurdíková z Prečína, ktorá prišla v sprievode svojho zaťa Richarda. Fantastický vzťah svokry so zaťom nás až zarazil, pretože toto nebýva spravidla zvykom. Richard však pred všetkými priznal, že nebyť jeho svokry, nezvládli by s manželkou ťažké situácie, ktoré im život nachystal. A babička Mária Ďurdíková dodala, že so zaťom si rozumie možno lepšie ako s dcérou. Tá je vraj po otcovi. Je tvrdšia ako jej muž. „Richard je veľmi dobrý a citlivý človek. Máme rovnaké povahy, naozaj si rozumieme. Pozeráme spolu politiku v televízii, debatujeme na túto tému. Dokonca sledujem kvôli nemu aj futbal. Aj o ňom si vieme podiskutovať,“ hovorí o vzťahu k zaťovi Mária Ďurdíková. „Babka nám naozaj veľmi pomohla. Mladšia dcérka Agátka bola ťažko chorá, keď sa narodila. Manželka s ňou bola niekoľko mesiacov v nemocnici v Martine. Ťažko to znášala ona aj ja. Každý deň som za ňou cestoval. Nebyť vtedy babky, nezvládli by sme to. Nemal by sa kto starať o staršiu Nikolku. Potom som ťažko ochorel ja. Trvalo to rok, kým som sa vystrábil. Babka nám opäť pomáhala,“ rozoberá svoj život Richard. Obaja aj so svokrou rýchlo klopú na drevo, aby zažehnali zlo, ktoré predstavuje pre rodinu Richardova choroba. Potom po očku na seba pozrú a usmejú sa. Je vidieť, že majú naozaj veľmi dobrý vzťah. Dnes má Nikolka jedenásť rokov a Agátka štyri. Babka býva spolu s rodinou v rodinnom dome v Prečíne. Presťahovali sa sem z bytu na mestskom sídlisku. Bolo to šťastné rozhodnutie. Malá Agátka je tu šťastná, prospieva jej zdravý vzduch. Je veľmi živá, všetečná a chytrá. Problémy sú len s jedením. Pri jej diagnóze potrebuje jesť veľmi často a po menších dávkach. Babička sa vždy postará o to, aby dievčatko jedlo pravidelne a včas. Agátka sa zas dobre stará o svoje kamrátky sliepky. „Keď nájde v záhrade červíka, beží pre vedierko, nazbiera lístočky, hodí ich spolu s červíkom do vedierka, zaleje to vodou a potom dôkladne mieša. Každého pri tom informuje, že varí zdravú a výdatnú polievku pre sliepočky. Nedá im predsa umrieť od hladu,“ povedal nám o svojej malej mudrlantke otec Richard. Škoda, že malú Agátku babička so zaťom nepriviedli. Určite by bola zábava.
Do rozhovorov v kruhu babičiek sa rada zapojila aj šéfka Q- klubu pani Mišútová. Aj ona je babičkou a život sa s ňou rovnako nemaznal. Ako mladá tridsaťšesťročná žena prišla o manžela, ktorý tragicky zahynul. V živote sa musela poriadne obracať. S humorom, dobrou náladou a nadhľadom sa však dajú podľa nej zvládnuť aj ťažké životné situácie. Babičky odchádzali večer spokojné, s pocitom, že si ich blízki vážia a majú ich radi. Naša redakcia chcela pri tejto súťaži vyzdvihnúť, že ak v rodine dobrá babička chýba, rodina je o veľa ochudobnená. Ako darčeky si babičky odniesli aj krásne knižky z kníhkupectva Oľga, ktoré venovala do súťaže Alena Jurčová z Považskej Bystrice a kytice z kvetinárstva Frézia, od Marty Hrehušovej z Ilavy.
