Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky
VYHĽADÁVA BURZY A ANTIKVARIÁTY

V nedeľné popoludnia čítaval nahlas svojim sestrám

Od malička rád počúva, tiež číta, zapisoval pesničky, riekanky, príslovia, porekadlá, povesti, a to nielen z Papradna, ale celého okolia.

Niekoľko „pamätníčkov“ plných povestí venoval Matici slovenskej. Vydal Povesti a rozprávky z Považia, pre deti knihu Kráľ Matej pod Manínom, má rozpracovanú súkromnú kroniku o Papradne, spracúva nárečový slovník rodnej obce. Podieľal sa na oživotvorení Matice slovenskej v roku 1969 v Považskej Bystrici, spoluzakladal prvý numizmatický krúžok, pobočku Slovenskej numizmatickej spoločnosti na Slovensku, venoval sa archeológii. Spisovateľ, bibliofil, numizmatik, faleristik, archeológ, kronikár... „Hovoriť znamená veľa, písať znamená viac“, je mottom 78-ročného Štefana Meliša. Ako sám hovorí, teší sa zo všetkého, čo robí. Jeho obľúbenými miestami sú burzy a antikvariáty.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako si spomínate na svoje detstvo?
Narodil som sa v Prahe, ale za skutočné rodisko považujem Papradno. Čo je dôležitejšie? Pre mňa to, kde som prežil svoje detstvo, mládenecký vek a pustil som sa aj do sveta. Papradno mi pripomína väčšinu života. Chodievam tam doteraz, na chalupu, kilometer od hlavnej hradskej. Dolina, ktorá sa nazýva Koškovská, tam je širšia, potom sa zúži a už sú len hory. Tam som prežíval detstvo, mal kamarátov, taký kŕdeľ chlapcov aj dievčat nás bolo. Husi, kravy sme pásavali, kde čo mali. Chodili sme pešo do dediny do školy. Auto malo len pár súkromníkov a firmy, ktoré dovážali tovar. Všelijaké hry sme sa hrávali. Ja som si detské hry a riekanky zapisoval.
Čo vás viedlo k tomu, že ste ich začali zapisovať?
To už neviem vysvetliť, jednoducho ma to začalo baviť. Písal som žartovné veršíkyo udalostiach, ktoré sa skutočne odohrali. Pobili sa ľudia, jeden odorával susedke z role brázdy, ja som o tom napísal. Chlapi ma zvábili do krčmy, a tam som básničku prečítal. Naskladali mi peňazí a ja som prvý raz zarobil vyše sto korún, toľko veľa! Bolo to v roku 1941. Potom ma nalákali prednášať básničku do kina počas prestávok. Hrdina básne, bitkár a výtržník, čo sa súdil celý život s kde-kým, išiel do meštianky v Brvništi k môjmu triednemu učiteľovi. Ten ma za to zbil, ešte dal kľačať, „sedel“ na mne, dal mi trojku zo správania na polroku... Potom som už nechcel do školy chodiť a nedokončil som ju.
Do školy ste sa už nevrátili?
Až neskôr. Urobil som si kurz, tri roky som bol účtovníkom v dedinskom spotrebnom družstve. Mal so na starosti 12 prevádzok v Mojtíne, Visolajoch, Podhorí a Hloži, no nevyhovovalo mi denno-denne dochádzať z Papradna. Odišiel som do Čiech na brigádu. Tesne po vojne rodičia dostali prídel pôdy v Dubníku pri Nových Zámkoch, tam sme žili do založenia jednotného roľníckeho družstva. Vrátili sme sa do Papradna, nechceli sme byť bírešmi. Zamestnal som sa na hradení bystrín ako robotník. Prevažne som robieval robotníka. Základnú školu som dokončil ako štyridsiatnik. V tom čase doplňovanie vzdelania bolo bežné i vo vyššom veku.
Od mlada obľubujete knihy, zaujímate sa o históriu, zapisovali ste rozprávanie Papradňanov...
Papradno mám rád, i jeho krásnu prírodu. Od ľudí som pozbieral veľa materiálu, býval som častým hosťom v štátnom archíve v Bytči a pokiaľ bol i v orlovskom kaštieli. O Papradne som prečítal veľa literatúry a zháňal časopisy. Alena Plessingerová z Prahy robila u nás výskum v rokoch 1950 – 1955 o bačovaní. To už zaniklo. V tom období bolo po horách veľa dobytka, dievky bačovali a ona napísala niekoľko článkov, doložila fotografiami. Niektoré jej poskytol amatérsky fotograf Daniel Jánošík, milovník prírody a života pod Javorníkmi. Po ňom ostalo veľa pamiatok z papradnianskych vrchov a dolín, zvykov z dediny.
Pokračujete po desiatich rokoch v písaní Knihy o Papradne. Treba povedať, že je písaná ručne a prvý diel má 387 strán.
Začína od doby kamennej až po rok 1900. Zachytáva vznik obce, niektoré historické listiny, ktoré som mal v rukách, som opísal je ich tam opísaných dvadsať.
V Knihe o Papradne II. sa venujem ľuďom, čo pestovali, aké zvieratá chovali, nástroje vyrábali.
Pracujete na slovníku slov papradnianskeho dialektu, ide vlastne o nárečový slovník. V čom sú odlišnosti?
V spisovnej slovenčine sa nepoužívajú mäkké spoluhlásky ako u nás, a to vtedy, keď po nej nasleduje „ä“, mäkčí sa predchádzajúca spoluhláska, napríklad v slove svätý, vyslovuje sa mäkké „v“, mäkčí sa aj „b, p, m“, píšem ich s mäkčeňom. Bľačí – „bačí“, päť – „pjac“, mäso – „maso“. V našom nárečí sa používa desať slov, ktoré sa vyslovujú perami, napríklad lesná hrdlička – „ptrptrjka“, poháňanie dobytka „ptrč“ a mal som problém ich napísať. Aj keď Brvnište a Papradno bola jedna farnosť, jeden kroj, v niektorých slovách sú odlišnosti. Brvnišťania povedia „Buoh“, „zajjac“, v Papradne zas „zverec“, no už sa vytráca a viac sa v komunikácii ustálilo „zajác“. Papradňanov prezývali „zverci“. Je o tom i tento vtip: „Viete, pokiaľ beží zajac? Len po Papradno, potom už beží zverec.“ Všade na Slovensku poznáme slovo márnica, len v Brvništi a Papradne jej hovoria „bľianky“. Je to veľmi staré slovo. „Kokorúd, kokorúdzie“ - to sú zas šišky na stromoch, na boroch, svrčinách, smrekoch, jedliach... Keď sme boli chlapci, bojovali sme s „kokorúdzim“. U nás sa nikdy nepovedalo ďakujem, ale „dakujem“. Namiesto mäkkého ť a ď sa vyslovovalo c a dz, dž. Prišlo mi na myseľ: „džufnúc“, čo znamená spadnúť do niečoho a zaboriť sa do močiara, bahna, niečoho riedkeho. „Dlopnúc“ je iný druh pádu, keď niekto „dlopne“, spadne dozadu na zadok. „Hlobnúc“ – to zas spadne dolu nosom, „drazgnúc“ - spadne zo stromu a zlomí konár, „draždí“, „mloždží“ - ublíži si a odrie, „omlaždží“ si kožu. Koľko slov na upresnenie pádov! Mladí sa však preorientovávajú na spisovný jazyk.
Známa je vaša spolupráca s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra, jazykovou poradňou a Slovenskou akadémiou vied.
Zozbieral som asi tisíc archaických slov a vypisoval exciparčné lístky. To som však mal s nimi zmluvu. Tiež som spracoval súpisy chotárnych názvov desiatich obcí podľa katastrálnej mapy a parcelných čísiel. Slovenčina má veľa krásnych slov, no niekedy sa zbytočne používajú cudzie.
Ako si vyberáte, čomu sa budete ten-ktorý deň venovať?
Teraz mám na programe písať nárečový slovník. Banujem, že som sa do toho pustil. Včera som od rána do desiatej večer písal, písal... a napísal asi 400 slov. Takže predpokladám, že to bude 15-tisíc slov. Ešte mám len 3-tisíc a som pri písmenku „s“. Možno mi to potrvá do jari.
Vo vašej reči poznať papradniansky akcent.
Pravdaže poznať.
Nechceli by ste napísať povesť v papradnianskom nárečí?
Možno by sa to dalo, no všetko sa tiež nedá.
Na poličke máte regionálnych autorov, no najviac priestoru v knižnici zaberajú vaše knihy, ručne písané v „pamätníčkoch“. V ktorom období ste ich zapísali najviac?
Odkedy som na dôchodku, ale tie, čo som mal už aj predtým napísané, tých bolo desať, som zaniesol v roku 1974 do archívu Matice slovenskej. Naše povesti, Povesti z hôr a dolín, Keď bola cholera, Ako sa Fero Klinec zverboval, Zbojník u Hrubov, všetko sú to povesti nielen z Papradna, ale celého okolia. Ďalšie Príbehy našej doliny, Strašný Muromar a iné z Papradnianskej doliny... Knižka Povesti z považských dolín, je robená na kolene. Dcéra na počítači vytlačila zo desať exemplárov.
Keď riaditeľ matičného vydavateľstva pripravoval k vydaniu knihu povestí, vybral a zaradil do nej aj z tých, čo sú v archíve Matice. Kniha Kráľ Matej pod Manínom vyšla na konci roka 2002 pred Vianocami s prekrásnymi ilustráciami Martina Kelenbergera. Považujem ju za môj najväčší úspech v živote. Rozpredala sa, ešte nasledovala dotlač. Ocenili ju titulom Najkrajšia kniha pre mládež za rok 2002 a získala cenu primátora Žiliny Za najúspešnejší debut roka. A to teší.
Kniha je váš najlepší priateľ. Ste zberateľom dokonca edícií.
Keď som bol chlapec, nemal som možnosť všetky knihy prečítať, len niektoré. Rodičia boli chudobní a neboli na ne koruny. V edícií Dobré slovo vyšlo 108 zväzkov od roku 1930 do roku 1952. Chýba mi z nich päť. Všetky knihy sú krásne – od J. C. Hronského, Márie Rázusovej-Martákovej až po autorov ocenených Nobelovou cenou. S touto knižnicou som rástol. Nakoniec som sa rozhodol, že všetky knihy tejto edície venujem Matici slovenskej. A práve ona ma priviedla k tomu, že som začal zapisovať povesti z Papradna. Inšpiroval ma k tomu Horákov Sitniansky vatrár. Tú knihu aj mám. Zapísal som stručne, čo som počul večer, keď starí ľudia driapali perie. Počúval som s nastraženými ušami. Vtedy som nemal možnosť kúpiť si zošity, ale zobral som papierové vrecko, keď sa z neho minula múka, a na ten som zapisoval. Veľa sa mi aj potratilo. Potom som začínal znovu. Chodil som za staršími ľuďmi a vypytoval sa. Ľudové povesti sa mi najviac páčia.
Zaujímam sa o Edíciu pre mládež, v ktorej vyšla prvá kniha v roku 1940 od Ferdinanda Gabaja Jarabáč a posledná v roku 1948 od Christiana Andersena Rajská záhrada. Ešte spomeniem aspoň Zábavnú a poučnú knižnicu pre mládež, vydávanú Urbánkom a spol. v Trnave (1944), Papršleky, Kvety, Máj, Hviezdoslavovu, len slovenský rad, svetový som vyradil pre nedostatok miesta... Zoznamy kníh, ktoré mi do kolekcie chýbajú, nosím so sebou.
Učebnice patria k najmilším.
Keď som chodil do školy, šlabikár sa volal Slniečko. Takáto čítanka urobila z analfabeta čitateľa, učil som sa z nej v prvej triede. Po dvadsiatich rokoch som ju zohnal v bratislavskom antikvariáte.
V druhej triede bola čítanka Púčky, cvičebnica slovenského jazyka Naša reč, v tretej Lastovičky. Mám a iné, vlastivedy, rôzne čítanky, najstaršiu z čias Rakúsko-Uhorka pre vyššie triedy v češtine z roku 1905. Sú v nej pekné články.
Pustili ste sa aj do pátrania po vašich predkoch.
V archívoch som si urobil výpisky z matrík narodených, matrík sobášených a dostal som sa do roku 1681. Vališ, Vališík – tak sa nazývali moji predkovia, ďalší Chamták, Chamtášik, Chamoš, to máme prezývku doteraz, potom Chamošík, Melišík, až nakoniec Meliš. Pátranie po mojich predkoch som nazval Kronika rodu Chamošovcov. Začal som ju písať v roku 1980 a dokončil predvlani.
Jeden čas ste sa venovali aj archeológii.
Bol som vedúcim archeologického krúžku. Založili sme ho v roku 1992 a trval osem rokov, kým nevyšiel zákon, že sa nesmie bez povolenia ústrednej archeologickej rady ani črep zdvihnúť na oráčine. Navštevovali ho žiaci, mladí i starší, robotníci, inžinieri, doktori, učitelia. Mali sme program vychádzok na celý rok, poobjavovali sme veľa starých lokalít, ktoré neboli známe. Nálezy som popísal a zakreslil do kroniky, aj schôdzky a prednášky. Sú z toho tri kroniky.
So záľubou zbierate vyznamenania, pamätné medaily, odznaky. Všetko máte uložené s prehľadom, ak niečo v zbierke ešte chýba, zostáva voľné miesto s obrysom. Čím vás zberateľstvo priťahuje?
Je to pekné, medaily zaujímavé, vyznamenania doplnené pestrými stuhami, zobrazené rôzne udalosti i osobnosti... Ja si nevypijem, nefajčím, peniaze radšej vložím do tohto. Zberateľ nehodnotí históriu, či to bola dobrá alebo zlá politika, nie je politik. Je to história, a tá je špatno-pekná.
Dva roky som slúžil u pohraničnej stráže a z úcty k vojenčine som si na pamiatku kúpil odznaky, i keď ich vtedy neudeľovali. O Tyršov odznak zdatnosti som súťažil aj ja, no nedokončil som ho, lebo ma preložili inam.
Osobne aj vám patria vyznamenania a pamätné medaily Ústredia numizmatickej spoločnosti Za zásluhy o rozvoj numizmatiky na Slovensku (1980), Za dlhoročnú prácu (1988, 1993). Založili ste prvý numizmatický krúžok, ktorý sa stal vzorom pre ostatné...
Bolo to 8. mája 1968 a od neho viedli kroky k založeniu SNS, pobočky v Považskej Bystrici, na ktorej som sa administratívne podieľal.
Čo hovorí na vaše koníčky manželka?
Vždy mi ich tolerovala, aj keď boli deti malé. Nerobila mi žiadne problémy, ona má tiež svoje záujmy a čo ja robím, ju zas nebaví.
Z čoho máte najväčšiu radosť?
Ja sa viem tešiť zo všetkého, čo robím. Keď ma jedna záľuba prestane baviť, venujem sa druhej. Prejdem od jedného k druhému. Mrzí ma, že z povestí by sa dali zostaviť ešte tri knihy, ale niet peňazí. Som rád, že mi vyšiel Kráľ Matej pod Manínom. V knihách je toľko krás, čo sa nedá ani povedať.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 093
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 831
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 146
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 224
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 783
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 678
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 568
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 469
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 449
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 320
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Rodáčka z Orlového KRISTÍNA HAMÁROVÁ je nadšená cestovateľka. Spolu s kamarátkou Naďou vo svojej relácii Všesvet sprostredkúvajú zážitky a rady zo sveta.

14 h
Odberné miesto na covid.

Víkendové testovanie na ochorenie COVID-19 využilo v desiatich odberových miestach na území Púchova 5 869 ľudí.

22 h
ilustračné foto

Počas nedeľného testovacieho dňa prišlo výrazne menej ľudí. Viaceré obce však väčšinou testovali len počas soboty. POzitivita bola na podobnej úrovni ako v sobotu.

23 h
Mobilné odberové miesto v Domaniži

Obec Domaniža je jedinou v Považskobystrickom okrese, kde majú mobilné odberné miesto na antigénové testovanie. Využili ho už počas víkendového (23. - 24. 1.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

18 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

22 h

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

13 h

Už ste čítali?