Považská Bystrica – Na 8. ročníku medzinárodnej vedomostnej súťaži si úspešne viedli mladí chovatelia králikov, súťažiaci pod hlavičkou oblastného výboru Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) Považská Bystrica. Spomedzi 111 zápoliacich dve štvorčlenné družstvá získali priečky od 5. po 13. miesto. V kategórii 12 – 14-ročných sa Zuzana Barančíková umiestnila na piatom mieste, na 8. Peter Orávik, na 10. Denisa Budayová, na 12. Filip Buday, v kategórií 15 – 18 rokov bol 6. Miroslav Svatený, 8. Martin Paholek a zhodne na 13. Monika Rezáková a Marek Leštach.
„Česi prišli po svojom národnom kole, celoslovenské sa uskutočnilo pred medzinárodným vzájomným súperením. Trojdňová súťaž v Gbeloch bola náročná. Systém mi pripomínal skúšky na vysokej škole,“ povedal Ján Buday, ktorý sa spoločne s Jozefom Petríčkom venujú mladým a po prvýkrát ich pripravovali na súťaž. „Minulý rok sme dohliadli, aby deti vypracovali písomné práce o vlastnom chove králikov, spôsobe kŕmenia, prírastkoch mláďat, úhyne... Dokladali ich fotografiami či kresbami. Odovzdávali ich už v apríli a posudzovala ich národná komisia. Deti svoje práce obhajovali, čo bola jedna zo súťažných disciplín. V ďalších dvoch sa preverovala znalosť stavby tela králika a mali jasne zadefinovať zo 150 druhov a farebných 22 rázov, o akého králika ide, i s latinským názvom. Deti vedia veľa. Možno chovateľ, ktorý celý život chová králiky, netuší, koľko má pazúrikov na predných a koľko na zadných nohách,“ hovoril o nárokoch na vedomosti J. Buday. Nechýbali „chytáky“, strata bodu odsúvala súťažiaceho o dve až tri miesta.
Marek Leštach považoval niektoré otázky v súťaži za veľmi ťažké, iné za ľahké. „Najviac som sa „zapotil“ pri úlohe spoznávania plemien, no dosť bodov som stratil v teste,“ priznáva sa Marek, chovateľ belgických obrov, ktoré by mali dosiahnuť hmotnosť sedem kilogramov, aj ideálne dlhé uši nad 19 centimetrov. „Väčšinou takých dochovám,“ tvrdí.
Jednoduchú odpoveď dal Martin Paholek, ako sa na súťaž pripravoval: „Normálne, pri svojich králikoch.“ Má ich u babky vo Sverepci a zvyčajne sa im venuje cez víkendy. „Prezimovávam len chovný materiál. Je koniec sezóny, králiky sú predané do chovu alebo zužitkované,“ hovorí Martin. Monika Rezáková tiež chová králiky u babky v Považskej Teplej. „Dochádzam ku nim každý deň, a ak nemôžem, stará sa o ne babka. Ak chcem dať králika na výstavu, musím si ho pripraviť. Chovám strieborných divých a maličkých baranov, kŕmim senom, granulami, nejakou zeleninou, ani voda chýbať nesmie,“ hovorí.
Reprezentanti z družstva mladšej kategórie Filipko a Deniska Budayovci sa starajú o strieborných modrých a strieborných žltých. Majú ich pri dome v záhrade. „Staráme sa o ne spoločne. Venujem sa im každý deň, a keď nemám čas, tak ich nakŕmi dedko alebo tatino,“ rozhovoril sa Filip. Deniska považuje králiky za milé zvieratká a jej obľúbencom je strieborný žltý Fazolko. „Ten na pekáč nepôjde, veď je to chovná samička,“ vysvetlil jej otec J. Buday.
Popri povinnostiach si mladí chovatelia s diplomami a medailami doniesli domov príjemné a nové zážitky. Mládenci si pochvaľovali v školskej jedálni výbornú kuchyňu, pekné ubytovanie, ale aj prírodu. Organizátori mysleli aj na relax pre súťažiacich, pripravili im diskotéku, návštevu múzea v Hlbokom, miestnej výstavy drobnochovateľov i súkromnej farmy. „Bohatý, výborný program. Bolo fajn,“ zhodli sa všetci.
„Boli sme na skusoch a troška dezorientovaní, iní tam boli zo dva-trikrát, už ostrieľaní. Budúci rok chceme byť lepší. Deti si začínajú pripravovať písomné práce pre ďalší ročník súťaže. Snáď by sme sa mohli posunúť o jedno-dve miestečka vyššie,“ myslí si J. Buday. Potešilo by ho, keby mladí chovatelia aj iných druhov zvierat, či už hydiny, holubov, exotov, mačiek, akvarijných rybiek, hlodavcov, kožušinových zvierat, oviec a kôz, tiež rozšírili rady súťažiacich.
Autor: zum
