na Péliová z V. ZŠ Považská Bystrica, Leila Slugeňová z Gymnázia Bánovce nad Bebravou, Jana Vidová z Adamovských Kochanoviec a Jan Homolka zo Súkromného konzervatória Topoľčany za autorskú výpoveď.
Porotkyňa Eliška Sadíleková ocenila dobrú pripravenosť recitátorov, i keď niektorí mali problém s textom, lebo výber nechali na poslednú chvíľu, čo však nebolo na úkor kvality prednesu. „Mali tú barličku-knižku v rukách, čo sa dá tolerovať. Výber básní bol rôznorodý, viackrát sa opakoval Koyš, a čo je dobré, že boli aj texty súčasné. Tie sú predsa týmto mladým ľuďom bližšie ako Koyšova alebo Smrekova tvorba. Našťastie, si vyberali aj také, čím mali šancu osloviť publikum,“ vyjadrila sa porotkyňa.
Jeden z víťazov, recitátor svojich básní, Jan Homolka k literatúre „pričuchol“, keď mu ešte bolo len desať rokov. „Vtedy som sa začal venovať divadlu, dráme so všetkým, s poéziou, všetko je komplex dôležitý pre umelca. Pred pár rokmi som napísal riadok, k nemu dal ďalší, a takto som sa čistil duševne. Mám jedného autora, ktorý je pre mňa literárny boh. Volá sa Boris Villan, francúzsky beatnik, napísal množstvo amerických betselerov, podvrhov, jednoducho je vynikajúci. Odporúčam. Energický, ľahký, príjemný,“ vyznáva sa J. Homolka s tým, že v mene má krátke a. Pred porotou chcel zarecitovať i svoju najobľúbenejšiu báseň, ale... „Bol som vystrašený a nepovedal som ju, bohužiaľ,“ priznáva. Svoju kategóriu zmeškal, nestihol sa načas prepraviť z Prievidze, kde býva, do Ladiec. Vystúpil ako posledný súťažiaci, a... rozhodnutie poroty sme uviedli. Tak teda, čo nepočula porota...
Úsmev ako jarný kvet,
čo rozšantil celý fádny svet,
pokladom je jej každý vlas
a hlasom sa nesie nežný jas.
Poblázni myseľ ako tucet vín,
o ničom inom, iba o nej sním.
Jej bozky mi chutia viac než med,
ona je šťastných okolností sled.
Zo spomienok, ako vo mne stála,
v prachu zeme sa mi srdce váľa,
byť len chvíľu sami, vravím vám,
budem muž svätý, ak odolám...
Autor: zum