Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

„Choď na Slovensko kúpiť dom!“

Odmalička ho fascinovali diaľky, cudzie štáty, volal ho svet. Ako on sám povedal, mal to asi v krvi. Dopomohli mu knihy Julesa Verna a časopis 100+1, v ktorých boli príbehy a články o miestach, kam sa chcel dostať. Podľa učiteľov a nadriadených bol vždy r

ebel, podľa známych a kamarátov človek, ktorý sa do čias, ktoré vo vtedajšom Československu boli, do tohto štátu nehodil. Už ako mladý bol označovaný za svetáka a dobrodruha. Cestovateľský čas Ludvíka Belavého mal ešte len prísť.
Čo škola, to problém
Po absolvovaní Základnej školy v Pružine som pokračoval v štúdiu v Dubnici. Na priemyslovke i v učilišti bolo študentov ako maku, a keďže som nepatril medzi valibukov, začal som trénovať box. Keď som chodil naň asi tri mesiace, utrúsil jeden z učiteľov, že by som mohol boxovať aj s direktorom školy, a že mal by ho vyzvať. Zo srandy som povedal, že on nie je moja váhová kategória, veď mal asi stopäťdesiat kilogramov. Dozvedela sa o tom jeho manželka, ktorá ma učila ruštinu. Zasadla si na mňa a vedel som, že som vo veľkej kaši. V štvrtej triede sme mali písomku, a ja som tušil, čo sa stane. Hoci som sa všetko do bodky naučil, neprešiel som. Odovzdával som písomku ako prvý, no sused v lavici sa ma niečo opýtal. Hovoril som mu, nech mi dá pokoj, lenže učiteľka si to všimla, a hoci som mal prácu dopísanú, dala mi päťku. Mama ma kvôli štipendiu, ktoré mi týmto spôsobom „padlo“, na internáte nechať nemohla. Odišiel som do Považskej Bystrice, no nerozumel som si s učiteľom technológie. Nechcem rozoberať, čo všetko za tým bolo... Napokon som ukončil strednú školu maturitou až ako vojak, čo mi umožnil Ing. Šulavík. To som už slúžil na letisku v Čáslavi. Ani na vojne to nebolo bez problémov.
Po absolvovaní poddôstojníckej školy v Prahe sa raz pri písaní rozkazu pisár pomýlil a namiesto mňa prečítal ako veliteľa čaty iného. Nebola to moja chyba, no ja som mlčal, pretože s vojakmi v družstvách bývalo mnoho problémov, ktorým som sa takto vyhol. Veliaci dôstojník na to prišiel a bolo zle.
Našťastie ma prevelili do Přerova, kde som skončil vojenčinu o mesiac skôr, pretože prišli „bratia“ Rusi.
Za všetkým hľadaj ženu
Vedel som, že doma zostať nemôžem. Keď som sa vrátil, šaty mi boli malé, a tak mi kúpila mama nové. Skúšal som šťastie v Bratislave vo výskumnom stredisku, lenže plat bol malý a nemal som ubytovanie. Nastúpil som do chemických závodov a začal som si šetriť na lístok na vlak do Paríža a kožuch, pretože som chcel odísť do Quebecu, ale to je iná história. Ak som chcel vycestovať, musel som mať pozvanie, staré najviac tri mesiace. Kamarátka z Francúzska mi napísala list, ku ktorému som si nachystal pozvanie. To mi napísala jedna pani, ktorej písmo sa podobalo kamarátkinmu. Na polícii som „prešiel“, dostal som pas a konečne som mohol vycestovať do Paríža.
Vo vlaku do metropoly Francúzska som sa zoznámil so šéfom odborov za západnú časť. Keď videl moju neradostnú situáciu, mal som vo vrecku dvadsať frankov, pomohol mi. Vzal ma do kancelárie, a po obede ma odviedol na kanadskú ambasádu. Neskôr mi našiel ubytovanie u Secure catolic, a tak som, na rozdiel od mnohých Slovákov, neskončil pod mostom. Ráno som sadol na vlak a večer som spal v teplej posteli.
Austrália namiesto Kanady
Kanadská ambasáda už Čechoslovákov nebrala. Ako mi povedal jeden z pracovníkov, „čížkovia“, ako nás volali, narobili vraj veľa paseky a ako tvrdil, nedalo sa ísť ani do Quebecu. Na to by musel vedieť adept perfektne po francúzsky a Kanaďania nechceli vtedy Francúzom v tejto provincii ísť „po lopate“. Prešvihol som aj posledný termín, ktorý bol posledného decembra. Ja som prišiel do Paríža 5. marca. Hľadal som si prácu a staršia Češka, ktorá bývala v Paríži už dávnejšie, ma zoznámila na obede s Ruskou, ktorá mala konštrukčnú kanceláriu. Čas ubiehal, a ja som sa stále nemohol dostať tam, kam som pôvodne chcel. Česi na ubytovni ma prehovárali, aby som išiel s nimi, pozrieť si klokany, ktoré sú aj v Sydney. Na austrálskej ambasáde sa ma pýtali, či som v strane, kde som bol na vojne... Po zdravotnej prehliadke bolo všetko jasné a ja som letel 12. apríla k protinožcom. Letenku som dostal zadarmo s podmienkou, že budem na kontinente pracovať a žiť minimálne dva roky.
Austrálsky šok
Predstavoval som si Austráliu ako Ameriku, samé mrakodrapy. Tie boli iba vo veľkých mestách. Podstatnú časť tvorili obyčajné domy, takpovediac pre novo prichádzajúcich, ktoré neboli drahé. Ubytovali sme sa v hosteli, kde sme mali zadarmo nocľah i stravu. Pre tých, ktorí chceli, našli manuálnu prácu. Ostatní sme zostali v hosteli a učili sa angličtinu. Výuka bola slabá a pomalá, nie každý, najmä Tur­ci, sa dokázali učiť rýchlo a dobre. Bývalá priateľka mi poslala z Bratislavy učebnicu pre samoukov, pri ktorej som strávil až šestnásť hodín denne. Učiteľka, ktorá nás mala na angličtine a ovládala päť jazykov, bola jej úrovňou veľmi prekvapená. Povedala, že tak vynikajúcu učebnicu v živote nevidela. Aby som mal aspoň na pivo, pracoval som dva týždne načierno u Forda, no keďže som sa chcel zamestnať naozaj, požiadal som o prácu na úrade.
Ponúkli mi štyri. V prvej sa ma pýtal šéf, či sa nepocikávam, v druhej vzali medzičasom iného. Do tretice všetko dobré platilo v prípade firmy, kde bol šéfom volinský Čech a jeden z inžinierov český emigrant. Pomáhal mi pri technických slovách a výrazoch, ktoré som za dva mesiace zvládol. Po trinástich mesiacoch som sa vybral krížom cez Austráliu do Perthu. Dostal som opäť cestovného ducha. Zastavil som sa asi v polovici kontinentu, no práca tam nebola, a ja som pokračoval v päťtisícovej púti. Po šiestich mesiacoch som sa vrátil a chcel som opäť vyskúšať možnosť dostať sa do Kanady. Bezúspešne. Zamestnal som sa v automobilke, kde som pracoval takmer dvaapol roka. Medzitým som si stihol nájsť manželku.
Hanka v žltých šatách
Raz som cestou domov vo vlaku počul dve ženy, ako sa rozprávajú po slovensky. Tá mladšia sa mi zapáčila. Na druhý deň ráno som ich hľadal, no našiel som iba staršiu. Opýtal som sa, kde má kamarátku, a ona mi povedala, že je to jej dcéra a sedí za ňou. Porozprávali sme sa najskôr s mamou, pretože nebolo vtedy zvykom prehovoriť hneď s dcérou. Potom sme sa dohodli, že sa stretneme na slovenskej zábave, kam prišla aj s rodičmi. Pochádzali z okolia Vojvodiny, kde sa ich predkovia odsťahovali po potlačení Turkov z Piešťan a Trnavy. Hanka mala krásne žlté šaty, ktoré som videl na reklame. Stáli sto dolárov, čo bolo na vtedajšie pomery veľmi veľa. Moja budúca manželka si ich ušila sama. Už sme sa viac nerozlúčili a o šesť mesiacov sme sa vzali.
Čo ďalej?
Zárobky boli slabé. Kamarát odišiel pracovať na kontrakt, ktorý bol výhodnejší. Kresliť som vedel, odišiel som do agentúry aj ja. Prácu mi zadávali pravidelne, tento spôsob práce mi vyhovoval od roku 1974 celých desať rokov. Usadili sme sa v Modrých horách nad Sydney. Postavili sme si dom, ktorý sme vďaka predaju manželkinho stavebného pozemku do roka vyplatili, neskôr sme postavili ďalší dom, ktorý sme prenajali. Prišli deti a manželka zostala doma. Ak sme chceli, aby sa synovia dostali do dobrých súkromných škôl, museli sme sa presťahovať do Brisbane. Domy v Sydney sme predali a postavili si nový. Stúpajúce výdavky a nižší zárobok ma priviedli k myšlienke založiť si vlastnú firmu. Tá bola najskôr v našom dome, kde som manželke „zrušil“ miestnosť, v ktorej šila a použili sme aj časť verandy. Po dvoch rokoch nás vyhnala. Kríza niekoľkokrát spôsobila, že počty zamestnancov sa menili. Napokon sme zostali iba my dvaja. Naučil som Hanku matematiku, kresliť vedela, a tak bola nová konštruktérka na svete. Neskôr si dorobila v škole účtovníctvo, aby mohla viesť firmu i po tejto stránke. Synovia doštudovali a my sme sa rozhodli opäť zmeniť pôsobisko. Predali sme dom a odišli do Hervey bay. Starší dom sme si postupne prerobili podľa našich požiadaviek, podobne ako veľký pozemok, kde mám najviac práce s kosením ja. Spoza plota na nás pozerajú kengury, zdiaľky počuť vlny a cítiť more. Na pláž máme asi tri kilometre. Chodievame tam spoločne, aj keď vlastne každý inak. Manželka sprevádza turistov a ja sa prechádzam so psom. Rád behá po pláži, občas si zapláva. Okrem toho hrávam trikrát do týždňa bowling. Starší syn David sa stal lekárom a má dve deti. Mladší Daniel zdedil cestovateľské vlohy po mne. Počas štúdia si odskočil na štyri roky do Berlína, kde si našiel aj priateľku. Ukončil práce na doktoráte a vrátil sa späť do Európy, ktorá sa mu zdá krajšia a najmä historickejšia. Možno sa podľa jeho slov presťahuje do Anglicka. Študoval aj v Bratislave – slovenčinu. Predali sme majetky a s manželkou žijeme z dividend, mojej penzie a stály príjem má aj ona.
„Choď kúpiť dom!“
Prišiel som domov na dva mesiace. Stihol som stretnutie so spolužiakmi z oboch priemysloviek. Bolo zaujímavé počuť ich životné osudy. Zaujímavé bolo aj stretnutie spolužiakov zo základnej školy, ktoré sme mali pred štyrmi rokmi. Po prvý raz som prišiel na Slovensko v roku 1983. Musel som požiadať najskôr o milosť a zaplatiť školné. Posudok spracovával môj kamarát Janko Janiga, ktorý mi veľmi pomohol, aby som po mnohých rokoch videl známych a rodinu. „Keď mi prišla najskôr pohľadnica z Francúzska, netušil som, čo má Ludvík za lubom. Keď však prišla o mesiac z Austrálie, iba som sa v kútiku duše zasmial. Dokázal to, dobrodruh,“ spomína starosta Pružiny Ján Janiga.
O štyri roky neskôr som prišiel aj s deťmi a manželkou, ktorým sa u nás páčilo. Dnes ma poslala manželka, vraj: „Choď kúpiť dom!“ Náhoda chcela, že sme sa s rodinou dohodli, a ja som jej mohol odkázať, že ho máme. Len nech ho príde schváliť! Keď som prišiel po 37 rokoch a stretol v jaskyni Dúpna množstvo známych, bolo o čom hovoriť. Momentálne máme domovy dva. Jeden u protinožcov v Austrálii, druhý doma, na Slovensku. Minulý rok sme navštívili s manželkou Paríž, nasledovať bude Rím. Kde inde by sme si po potulkách nádherným mestom mali odpočinúť, ako vo vlastnom dome, na Slovensku?
Podľa rozprávania Ludvíka Belavého spracoval

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 547
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 392
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 874
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 728
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 074
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 056
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 396
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 218
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 055
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Na sídlisku SNP v Považskej Bystrici zriadili štyri odberné tímy, ktoré pracovali v Športovej hale. Pri testovaní pomáhali vojaci aj mestská polícia.

3 h
Odberné miesto v športovej hale v Považskej Bystrici

Testovanie pokračuje aj v nedeľu. V okrese Púchov je priebežná pozitivita pod pol percenta.

3 h
Minister vnútra SR Roman Mikulec, predseda vlády SR Igor Matovič a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí počas tlačového brífingu k vyhodnoteniu doterajších výsledkov celoplošného skríningu na ochorenie COVID-19.

Najvyššie pozitivita bola podľa predsedu vlády Igora Matoviča za sobotu zaznamenaná v okrese Revúca.

6 h
ilustračné foto

Za sobotu pribudlo 1 905 pozitívnych prípadov odhalených PCR testami a 103 úmrtí. V nemocniciach je momentálne hospitalizovaných 3 354 pacientov.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

22 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

21 h

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan

Už ste čítali?