Spomienka na zosnulých

šedivého a sychravého úboru. Miestami, v podobe kvapiek dažďa, ukáže svoju ľútosť.
Každoročne si prvý novembrový týždeň pripomíname našich najbližších, ktorí nás už opustili. Rok čo rok sa hovorí o skomercionalizovaní tejto spomienky. Porovnáva sa so sviatkom sv. Valentína a podobnými bezduchými oslavami. Pri tejto príležitosti sa však nedá hovoriť o komerčnosti. Aj keď narastajú tržby, míňajú sa dekoračné predmety a sviečky sa stávajú nedostatkovým tovarom, príchodom na cintorín sa všetko mení.
Krásne ozdobené cintoríny, ľudia skláňajúci sa nad hrobmi, v rukách horiaca sviečka a na perách letmá alebo vrúcna modlitba. Pri tomto pohľade všetky tézy o skomercionalizovaní strácajú zmysel. Ktokoľvek príde na cintorín i keď z povinnosti, bez súcitu, mení sa na osobu, ktorá sa nevyhne myšlienke na stratenú osobu. Ešte silnejší je fakt, že tejto myšlienke sa v tomto období nemôže vyhnúť nikto. Doma, na ulici, v obchode, pri pohľade na sviečku sa vynorí spomienka. Spomienka na zosnulých.