Článok pokračuje pod video reklamou
Na prvom ročníku sa stala ústrednou témou ich prác Voda – H2O. To preto, že v kúpeľoch je minerálna voda, ktorá pomáha liečiť a tie sú priamo nad Nosickou priehradou. Aj tá je plná vody. Všetci šiesti študenti sa zhodli, že pozvanie na sympózium radi prijali a ocenili dobré zázemie i dostatok materiálu.
Za hotelom umiestnil najrozsiahlejšie dielo Štefan Papčo z Ružomberka a nazval ho Cesta z Galérie ganku. „Pracujem na projekte dlhšie. Začalo to tým, že som vyliezol novú lezeckú cestu v Galérii ganku vo Vysokých Tatrách. Zaznamenal som ju na video a pomocou značiek, ktoré sa používajú pri lezení, podľa ktorých sa horolezec orientuje, vyrobil som túto cestu do priestoru. Človek sa môže prechádzať pomedzi značky, akoby symbolicky preliezal Galériu ganku,“ hovorí mladý umelec.
Oto Hudec z Košíc nazval svoje dielo Mississipi. Chápe ho ako rozvetvenú rieku, ako rieku blues. To je hudba, ktorú nosí v duši. Priznal sa, že s témou sa trápil v dobrom slova zmysle už dlhší čas. Keď videl, že na tomto mieste museli vypíliť lipu, inšpiroval ho tento násilný akt. Svojím dielom vzdal úctu darcovi materiálu - lipe. Rozrezaný strom leží na zemi a vytvára štruktúru rieky. „Keď som sa zadíval na strom, kým ešte stál, videl som tieň. Vyzeral akoby v ňom pulzovala nejaká rieka, ktorá tečie do stredu miesta, kde strom vyrástol,“ povedal autor. Ide o symboliku pulzujúceho života.
Stážistka Marianna Ribeiro z Fakulty výtvarných umení Univerzity v portugalskom Porte pracovala na kmeni stromu, ktorý sa týči ako obelisk. „Mojou prácou je rezba, vychádza zo štruktúry stromu, má odkrývať, čo je skryté vo vnútri. Je to pocta zmyslu prírody, tajomstvám hodnonôt, ktoré sú skryté niekde veľmi hlboko a odhaľujú sa ťažko. Zároveň chcem dotvárať identitu nášho bytia, našej existencie s identitou našej planéty,“ predstavila svoju prácu, ktorú nazvala Vrypy.
Martin Kubina z Dubnice nad Váhom, v tomto roku už absolvent VŠVU u Prof. J. Jankoviča, pomyselne spojil park v kúpeľoch s Nosickou priehradou mostíkmi v rôznej výške. Dal im názov Prvý alebo mostíky – ako prvý kontakt s vodou. Chcel preklenúť, premostiť túžbu ľudstva po životadarnej vode. Ak prejdete do hornej časti kúpeľného areálu a zastanete nad mostíkmi, skutočne vás chytí túžba mať krídla a chcete letieť priamo na vlny jazera nad priehradným múrom.
Najbližšie k parkovisku umiestnila svoje Ryby, rybky, rybičky Martina Zimanová z Rajeckých Teplíc. Blízkosť vody, život v nej, farebné rozohranie a rozvírenie na vlnách života, taká je jej inšpirácia, ale aj vnútorná výpoveď, čo mladá sochárka pretavila do svojho diela. Martina pracovala pri vlnách s lipovým drevom, rybičky vyrezala z bukového. Ostatní uprednostnili topoľ. často to bola práca s veľkými, ťažkými kusmi. „Chalani mi pomáhajú, nenechajú ma, aby som prenášala ťažké bremená. Keby každý robil len sám za seba, asi by ma to tak nebavilo. Sme partia, pomôžeme si. Aj o tom je sympózium,“ rozhovorila sa Martina.
„Téma H2O bola pre mňa inšpiráciou v spojení s kúpeľmi, priehradou a celým okolím. Moja humorne ladená práca s názvom Drink je odkaz na pop-art. Pohár vytŕčajúci zo zeme spolu so slamkou, akoby čerpal energiu z nej i okolitej prírody,“ povedal autor Martin Ščepka z Gajár.
„Chceli by sme otvoriť kúpele širokej verejnosti aj umelcom, aby sme neliečili len telo, ale aj duše ľudí, pretože mnoho z nich je fyzicky zdravých, ale ich duch ochorel a my by sme radi spojili oboje,“ vyjadril sa generálny riaditeľ Kúpeľov Nimnica Martin Pavlík.
Obavy organizátorov z prvého sympózia pominuli. Veria, že možno o rok bude tematicky zamerané na kameň, oceľ alebo iné materiály.
