Kde nie je žalobca, tam nemôže byť ani sudca

Považská Bystrica – Vylepený oznam na autobusovej zastávke, na ktorý nás upozornili čitatelia, hovoril o despotickom manželovi, ktorý údajne týra tri roky svoju manželku. K jej týraniu a osočovaniu majú údajne dopomáhať aj polícia, prokuratúra a vodiči MHD liniek 3, 10 a 11. „Neverím, že by sa iba takýmto spôsobom dokázala brániť žena, ktorá údajne trpí ponižovanie manželom,“ tvrdila staršia pani, podľa ktorej ide skôr o výmysel. „Prečo by to niekto v takomto prípade vylepil na zastávku? Jednoduchšie by to bolo predsa oznámiť. Možno trpí, ale psychicky, ak sa uchýlila k tejto forme,“ dodala pani.
„Polícia je v takýchto prípadoch, ako sa hovorí, poslednou inštanciou v rade. Jediné, čo by sme mohli urobiť, by bolo preverenie podnetu, ktoré nenechávame bez odozvy, ale ak niekto chce na niečo podobné reagovať, mal by nám to oznámiť. Existuje viacero foriem. Písomne, telefonicky či osobne. V oblasti domáceho násilia tak môže urobiť manželka, deti či susedia. Ale nie takýmto spôsobom, máme zviazané ruky, sme bez informácií,“ povedala Magdaléna Bursíková z OR PZ v Považskej Bystrici.
Viaceré ženy sa obrátia o pomoc na rôzne organizácie, nie všetky im vedia pomôcť. „Bohužiaľ, neviem vám poradiť, kampaňou Amnesty International Zastavme násilie na ženách sa sústreďujeme viac na ženy v iných krajinách, pretože tomu sa na Slovensku nikto nevenuje. Domácej problematike sa venuje napr. DOS Dolný Kubín a podobne aj Pomoc obetiam násilia - pobočka v každom krajskom meste,“ odpovedala nám na otázku ako reagovať Ingrid Králová, tlačová hovorkyňa Amnesty International na Slovensku.
Na vylepený oznam sa dá reagovať podľa advokáta rôzne. „Ak sa zistí skutočne týranie osoby inou osobou, ide o paragraf 208 Trestného zákona týranie blízkej alebo zverenej osoby. Dochádza k nemu vtedy, ak možný páchateľ svojím konaním naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu,“ tvrdí Marcel Péli. Odsek 1 hovorí: Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, (jednotlivé podbody a- e, v ktorých sa taxatívne vymedzuje z akých dôvodov), môže sa potrestať odňatím slobody na 3 - 8 rokov. Podľa jeho slov však môže mať plagátik aj inú súdnu dohru v opačnom garde. „Ak sa zistí, že ten, kto ho umiestnil na zastávke, nehovorí pravdu, môže sa stať, že na lavici obžalovaných sa môže ocitnúť on,“ dodáva advokát. Paragraf 373 Trestného zákona o ohováraní totiž hovorí: Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. „Netreba však zabúdať ani na ďalšiu možnosť, ktorou môže byť krivé obvinenie, za ktoré môže dostať obvinený taktiež trest odňatia slobody,“ konštatuje Péli. Podľa paragrafu 345 Trestného zákona o krivom obvinení hrozí v prípade odsúdenia trest odňatia slobody až na 5 rokov.