Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Študentská kvapka krvi

Mala som kamarátku - sedemnásťročnú Marcelu, Popradčanku. Bolo to pred šesťnástimi rokmi. Trpela leukémiou. Krásne dievča. Aj po chemoterapii, keď prišla o všetky vlasy.

Mala som kamarátku - sedemnásťročnú Marcelu, Popradčanku. Bolo to pred šesťnástimi rokmi. Trpela leukémiou. Krásne dievča. Aj po chemoterapii, keď prišla o všetky vlasy. Keď jej v tenkom pramienku odpadli prvé, darovali ich kamarátovi, muzikantovi ako ozdobu na husle. Mal už viac takých ozdôb od zdravých dievčat. Vôbec netušil, že ona neprišla o krásne, dlhé kučeravé pramene u holiča, ale kvôli chorobe. Aj ona považovala svoj stav len za dočasný. Do poslednej chvíle verila, že prežije, smrť si nikdy nepripustila. Posledný rok, keď väčšinu času strávila v onkologickom ústave v Bratislave, zúfalo potrebovala krv, aby mohla prežiť zo dňa na deň, z týždňa na týždeň. Oslovovala aj ľudí počas vychádzok v bratislavských uliciach, aby jej darovali, prosila známych, jej rodičia sa obracali na každého, kto by mohol pomôcť. A krvi bolo stále málo. Tak strašne málo. Darovali kamaráti, otec, sestra, brat, známi i celkom neznámi študenti, ktorých poznala z vysokoškolských internátov. Marcela nakoniec predsa len prehrala svoj boj s chorobou. Nikdy však nezabudnem na to, ako ožila po každej transfúzii. Do líc sa jej vrátila červeň, oči sa rozžiarili, zodvihla sa z postele a jej krok bol svižnejší ... Až vtedy som pochopila, aká je to zázračná tekutina. Tento príbeh nie je vymyslený, je skutočný a je jedným z mnohých, pri ktorých rozhoduje o bytí či nebytí človeka aj možnosť dostať od druhého krv. Tej je stále málo.
Práve preto sa v novembri koná na Slovensku už dvanásty rok akcia s názvom - Študentská kvapka krvi. Tentokrát potrvá do dátumu tak trochu magického pre všetkých mladých, pre študentov – do 17. novembra. Cieľom kampane je zabezpečiť dostatok krvi pre zdravotnícke zariadenia a tiež osloviť prvodarcov z radov mladých ľudí a viesť ich aj týmto spôsobom k pravidelnému darovaniu. V našom regióne akciu organizuje Slovenský červený kríž a hematologicko-transfuziologické oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici. Rozhodli sme sa navštíviť jeho stanicu minulý utorok.
Darcov celá armáda
Spočiatku sme trochu blúdili. Tabule, ktoré by nás navigovali na miesto určenia, sme akosi postrádali. A neboli sme sami. Stretli sme aj zopár tulákov – študentov chtivých darovať svoju vzácnu telovú tekutinu. Keď sme konečne dorazili k tým správnym dverám a vošli sme dnu, mali sme pocit, akoby sme vstúpili do mraveniska. Všade postávali hlúčiky mladých. Jedni zvierali v rukách papiere a obliehali miesto registrácie, iní už mali všetko za sebou, spokojní a vysmiati sedeli za stolom a pochutnávali si na oneskorených raňajkách – rožkoch s horčicou, saláme a čaji. Najpočetnejšia skupina sa tmolila pri dverách miestnosti, kde sa robia pred darovaním vstupné vyšetrenia. „Prišlo ich dnes naozaj veľa. Viac ako sto. Veď to sama vidíte, koľko je tu študentov. Ale to je fajn,“ zhodnotila deň vrchná sestra Švičková. Všetko má svoj postup. Každý darca sa najprv zaregistruje, vypíšu sa formuláre, potom ide na vyšetrenie, aby sa zistilo, či vôbec môže darovať a koľko a potom už ide do samotnej odberovej miestnosti. Nasledovali sme ju po dlhej chodbe. „Tu to všetko máme,“ otvorila ťažké dvere boxu sestra. Vkĺzli sme dnu a na policiach sme v košíkoch zbadali plastové vrecúška plné krvi. „Tu je vyšetrená a tu nevyšetrená,“ vysvetlila nám. Jeden záber a rýchlo von. Veď toto je prísne strážená miestnosť, kde sme mali možnosť prístupu naozaj len na chvíľu.
Boja sa chlapci naozaj viac?
Nuž a nakoniec sme sa pobrali na miesto, kde sa to všetko zbiera – do darovacej miestnosti. Na štyroch ležadlách, ktoré sú tu darcom k dispozícii, ležali traja chalani a jeden dospelý muž, ktorý mal darcovskú knižku plnú zápisov. Boli to všetko študenti z SOU strojárskeho z Považskej Bystrice. V malej miestnosti, kde darcovia čakajú, kým sa uvoľní miesto, boli zas študentky – zdravotníčky a študenti z hotelovej školy v Púchove. Trochu sme zažartovali na tému strach a podpichli dievčatá, že chlapci sú asi odvážnejší. Martinka Petíková z hotelovky nás však vyviedla z omylu: „No, to isto. Pozrite sa na Lukáša, ako je tichučko. Kdeže, chalani sa boja viac ako baby. Sú tu takí krotkí.“ Jej spolužiak Lukáš Lednický len pohodil hlavou, usmial sa a z výrazu jeho tváre bolo vidieť, že si o tom myslí svoje. Veď tu nebol prvýkrát.
Vtedy sa vo dverách objavila sestrička a zahlásila: „Jedna pravá ruka a dve ľavé. Je voľno.“ Traja študenti, jeden s rukávom vyhrnutým na ľavej ruke a dve dievčatá na pravej sa zodvihli a vošli dnu. Ivan Ivor z SOU strojárskeho bol už kus chlapa. Veď mu nakoniec aj zobrali 400 ml vzácnej tekutiny. Aj keď tu bol prvýkrát, správal sa úplne suverénne. Chcel dokonca sestričke pomáhať s odberom. „Dajte, chytím vám to škrtidlo. Pomôžem vám. Viem, viem, musím striedavo zatínať ruku v päsť a potom prsty vystierať.“ Keď sme sa vypytovali ako sa cíti, povedal nám, že to trochu bolelo. Ale to je vraj maličkosť. Bez tej trošky bolesti by vraj nebolo „žiadnej muziky“. Tento mladý všetečník hneď vyspovedal aj nás. Zaujímalo ho, či sme aj my boli darovať. Priznala som sa, že dvakrát v živote a teraz už nemôžem, lebo som prekonala chorobu krvi. Po nej už moja krv nie je vhodná na darovanie. „Ja mám vraj dobrú krv,“ pochválil sa Ivan. Nečudo, už na prvý pohľad bolo vidieť, že je to zdravý, silný už takmer chlap.
S dievčatami bolo veselo
A ako to bolo s dievčatami? Miška Tomovčíková, budúca sestrička, to brala športovo, a tak trochu ako praktickú prípravu na svoje povolanie. Žuvačka však musela z jej pusy putovať do koša. „To sa nesmie. Je to pre istotu, keby vám prišlo zle, aby vám nezabehla. Mohli by ste sa zadusiť,“ vysvetlila jej sestrička. „Ój, nebojte sa, tá vydrží veľa. Aspoň by sa jej prilepil jazyk. Inak bude stále rozprávať,“ poznamenala žartovne jej kamarátka, ktorá si líhala na opačnej strane. A naozaj. Michala chcela všetko vedieť, všetko vidieť. Bola sklamaná, keď jej sestrička prikryla otvor v okne, do ktorého vložila ruku pred pichaním. „Chcela som to vidieť. Neviem teraz aká hrubá je tá ihla, ako mi to pichnú,“ poznamenala sklamane a ľahla si na ležadlo. Monika Mončeková, ktorá ležala kúsok od nej, sa len zasmiala a poznamenala: „O veľa si neprišla. Tá ihla je trochu hrubšia, ale dá sa to vydržať. Horšie je, že ja som si neostrihala nechty. Mám pocit, že som si pri zatínaní prstov s tými mojimi pazúrmi vyryla do dlane dieru.“ Všetky dievčatá sa rozosmiali. Smiali sa aj sestričky a poznamenali, že s mladými je tu naozaj zábava. Priznali, že niektorí chodia možno aj preto, aby sa trochu uliali z vyučovania, ale takáto akcia im zaiste veľmi pomôže, aby si doplnili zásoby krvi, ktorej je stále málo. Zatiaľ, čo sme sa rozprávali s dievčatami, darcovia na opačnej strane sa vystriedali.
Darovanie ako súťaž a rodinná tradícia
Medzi študentmi sa objavil štyridsaťročný muž. Bol to Ľubomír Germek. Prezradil nám, že pracuje vo firme SAUER DANFOSS, má druhú zmenu, a tak prišiel darovať. „Nahovorila ma Dominika, moja dcéra. Tá už to má za sebou. Vo firme sú veľmi ústretoví. Mohol by som ísť, aj keby som nemal voľno. Nemusel by som si brať dovolenku. U nás sa pre takéto aktivity vytvára priestor,“ prezradil nám ochotný otec. A čo na to všetko Dominika? „Darovanie krvi je rodinná záležitosť. Vždy ocka prehovorím. Predbiehame sa. Je to však nespravodlivé. Som menšia, slabšia, krvi mám menej, a tak budem môcť prísť až za pol roka. On môže darovať už o tri mesiace. Predbehne ma,“ posťažovala sa dcéra.
Niektorí boli sklamaní
Niektorí zo študentov však aj napriek tomu, že veľmi chceli darovať, nemohli a boli z toho poriadne sklamaní. „Škoda, veľmi ma to mrzí. Chcela som niekomu pomôcť. Nedávno mi vyberali znamienka a pani primárka mi vysvetlila, že teraz darovať nemôžem. A to celý rok. Škoda!“ posťažovala sa nám Veronika Čviriková z hotelovej školy v Púchove. Od primárky oddelenia Marty Kaveckej sme sa dozvedeli, že všetci darcovia, ktorí prídu, žiaľ, darovať nemôžu. Záleží to od výsledkov vyšetrenia. Krv síce nemocnica potrebuje, ale nemôže jej odberom ohroziť zdravie darcu a myslieť musí aj na zdravie toho, kto ju príjme. Pravidlá sú tu veľmi prísne. S úsmevom na tvári nakoniec poznamenala, že dievčatá sú v starostlivosti o zdravie disciplinovanejšie. Chlapci vraj veľmi málo pijú, čo sa prejavilo aj na konzistencii krvi počas odberov. Za účasť študentov pochválila. Zdôraznila, že to nie je ľahké odstáť tu toľko hodín bez raňajok. Mladí však podľa nej berú tieto veci veľmi športovo, pracuje s nimi rada.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 32 230
  2. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 16 574
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 004
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 12 641
  5. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 746
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 126
  7. Aká je chémia vôní 8 736
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 557
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 379
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 095
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

GALÉRIA: Čaro Vianoc na vašom stole

Pozrite si galériu krásnych výtvorov v podobe adventných vencov našich čitateľov.

Projekt odpadového hospodárstva bude reprezentovať na medzinárodnom fóre

Inovatívny projekt odpadového hospodárstva v obci Košeca v Ilavskom okrese bude jedným zo šiestich projektov, ktoré budú Slovensko reprezentovať v medzinárodnom finále súťaže Za

V Košeci majú moderné odpadové hospodárstvo

Za sobotu pribudlo 1100 pozitívnych PCR výsledkov

V Trenčianskom kraji zaznamenali 202 pozitívnych prípadov. Laboratóriá v sobotu˙otestovali 7 536 vzoriek. Pripísali sme aj 18 úmrtí.

ilustračné foto

Adventný veniec má svoju symboliku

Prvou adventnou nedeľou sa začína čas duchovnej prípravy na Vianoce.

Na adventnom venci už horí prvá sviečka

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starostka Kuneradu čelila odvolávaniu. Referendum nebolo platné

Kavecká podala oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv.

V Kysuckom Novom Meste majú unikátny adventný veniec

Ide pravdepodobne o najväčší adventný veniec v Žilinskom kraji. Jeho výška je až 3,5 metra. Na jeho výzdobe pracovalo osem ľudí počas niekoľkých týždňov.

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?