odla venovať odevu. Hovorí sa, že májové deti sú deti lásky, ktorú vraj premietajú aj do svojho povolania. Po stretnutí s mladou šarmantnou dámou, ktorá sa rozhodla venovať móde ako takej, som bol o tom presvedčený. Módna návrhárka Mária Štraneková neberie odev iba ako kus „handry“.
Zvíťazila móda
Malé dievča z Prosného si jednoducho vzalo do hlavy, že prerazí vo svete, kde sa točia modelky, vizážisti, sláva, množstvo prestížnych ocenení i značiek. Množstvo Sloveniek sa na módnych mólach sveta už predstavilo, no ťažšie je dostať sa do povedomia neďalekého okolia či ďalekého sveta ako módna návrhárka. Stane sa návrhárkou a hotovo! Nuž, nemuselo to byť práve takto, ale možno nejako podobne sa mohol začať odvíjať životný osud dievčiny, s ktorou sme sa rozprávali iba o móde. Book s prácami a fotografiami, batoh s notebookom a množstvom poznámok či „obyčajných vecí“, ktoré sú pre jej prácu potrebné. Priznám sa, že ľudí z takejto brandže nevyhľadávam, a asi ani nepoznám. Aj preto som bol zvedavý, akí vlastne sú. „Po skončení základnej školy som začala študovať na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne, odbor modelovanie a navrhovanie odevov. Moje výtvarné nadšenie sa sústredilo od tej doby iba na módu. Prišli prvé modely, skúsenosti, módne prehliadky i sklamania. Sami sme si odevy navrhovali, robili sme si aj modelky. Keď si na to spomeniem, musím sa pousmiať. Bolo to dávno, a dali sme do toho všetko. Vždy som pracovala na svojich projektoch tvrdo a cieľavedome,“ hovorí Mária. Ťažko povedať, či priniesla dvojročná anabáza v „pracovnom procese“ mladej návrhárke viac skúseností, no vysoká škola výtvarných umení áno. A keďže štúdia či nových informácií nie je podľa nej nikdy dosť, momentálne sa venuje doktorandskému štúdiu na rovnakej škole, v odbore výtvarné umenie. „Odev znamená pre mňa trojdimenzionálne plátno a prostriedok na vyjadrenie sa. Rovnako ako jeho majiteľ, ktorý sa stáva akýmsi nositeľom môjho výtvarného odkazu. Oblečenie vypovedá veľmi veľa. Túžim dávať do odevu intímne veci – napríklad visačky, či skryté vrecká plné posolstiev, ale najmä chcem, aby moje odevy nosili ich majitelia sebavedome a s hrdosťou.“
Zahraničné pobyty
Tých bolo za roky, počas ktorých sa snaží Mária zdokonaliť svoj umelecký prejav a postupne vybudovať vlastnú značku, dostatok. Od pražského Umprumu -Vysoká škola umelecko-priemyslová, ateliér akad. mal. Jozefa Ťapťucha cez študijný pobyt na University of Newcastle v UK. „Cestujem, pracujem, hľadám si svoje miesto. Vybudovať svoju vlastnú umeleckú značku nie je ľahké a jednoduché. Verím tomu, že odevy so značkou „mayamay“ sa budú objavovať na Slovensku či v zahraničí. Chce to však čas a veľa tvrdej a dobre odvedenej práce,” tvrdí mladá žena.
Dva pobyty v Ameriku ju príliš nenadchli. „Módu som takpovediac ani nepocítila. Američania sa dajú rozdeliť na dve skupiny. Tých, ktorí sa o módu zaujímajú, a tých, ktorí nosia najradšej tričko a tepláky. Sú veľmi pohodlní, aby sa zaujímali o ňu. Takýmto laxným prístupom som bola veľmi prekvapená. Majú sa dobre, chcú sa iba najesť a relaxovať.“
Čína, ktorú tiež navštívila, je v ponímaní módy pozadu minimálne päť rokov. Nemá na módu vlastný názor, hoci množstvo odevov, ktoré zaplavia svetové trhy, sú práve z Ázie. Jednotvárnosť a takmer všade dych komunistického režimu módu nepotrebuje. Pud prežiť je nad módou. Hoci dáva miestnym ľuďom obživu, musia sa zaujímať o základné veci.
„Londýn sa stal pre mňa osobne väčšou metropolou módy ako Paríž. Je veľmi kreatívny, má mix všetkých štýlov. Ľudia sú slobodní a oblečú si, čo chcú. Neboja sa, sú a chcú byť individualisti. Moje srdce bolo spokojné v Londýne.“ V ňom si našla Mária určité zázemie, pred niekoľkými dňami sa totiž vrátila z trojmesačnej stáže od momentálne najlepšieho svetového návrhára Alexandra Mc Queena. „Ozajstná móda sa robí tam. Príde možno raz aj na Slovensko, ale zatiaľ je iba na ceste k nám...“
Nenávidí šedosť
Podľa jej slov nechce zarábať ťažké milióny, ale obliekať ľudí. „Tých, ktorí nepotrebujú odev iba ako obyčajný tovar, ale napríklad „niečo“ z galérie. Nie vec, ale aj kúsok umenia. Visačky, ktoré v ňom budú, nehovoria iba o tom, ako odev prať či žehliť, ale ako si oprať či vyžehliť vlastný život. Odevy, ktoré ponúkam, sú mojou výpoveďou, a teda kusom mňa samej!“ Mária sa venuje móde dlho a často býva kritická i k svojmu okoliu. „Často sa ľudia starajú o svoj povrch - odev, nie o seba samých. Nejde len o výzor, ale aj budovanie osobnosti.
V otázkach módy som veľmi kritická, poznám trendy. Nepáči sa mi prílišná slovenská šedosť. Ľudia sa boja obliecť podľa seba. Nemajú svoj vlastný názor a obliekajú sa podľa ľudí z showbiznisu a toho, čo závistlivo vidia na „susede“. Móda je aj o slobode, chcem, aby bola u mňa pozitívnou stránkou, nie negatívnou.“
Sláva a zhon
Ako pracujú módni návrhári, ste mohli vidieť v mnohých dokumentárnych filmoch. „Je to tak. Akurát pracujem na kolekcii pre sútaž Lifeline, kde som finalistka. Za dva týždne je odovzdávka, a ja som poriadne nespala a ani späť nebudem. Nik ma nedonúti robiť veci pred termínom. Idem na doraz, vtedy vydám zo seba najviac. Pracujem do noci, a na spomenutú súťaž idem ešte len kupovať materiál!“
Niektorí návrhári uprednostňujú spoločenské šaty, iní preferujú niečo iné. „U mňa ide módu pre konkrétneho človeka, o tvorbu presne na mieru. Neinklinujem k „vysokej“ móde, k spoločenským šatám. Potrebujete na ne veľmi kvalitný materiál, ktorý u nás nekúpite iba tak. Nechcem navrhovať gýčové šaty, zakrývať nedostatky volánikmi. Chcem pracovať v takpovediac v strednej línii. Navrhovať dobré a praktické odevy, ktoré si majiteľ rád oblečie vtedy, keď „na ne dostane chuť“, čiže, aby si ich obliekal, keď sa mu bude páčiť si ich dať, nedbajúc na módne trendy.“
Popularita
Ľahšie sa zháňa klientela tým, ktorí „šijú“ pre známe tváre. „Stretla som sa s tým v škole, no mojím cieľom to nie je. Viem, popularita predáva a je dôležitá. V Londýne som pracovala pre firmu, ktorá šila sofistikované odevy pre „necelebrity“, a zákazok mala dosť . Nechcem sa tým zaoberať. Možno budem mať menej lukratívnych zákazníkov, ale budú to tí, ktorí budú zaujímaví pre mňa a ja pre nich!“
Modelky na mólach
V Španielsku zakázali „producírovať sa“ na módnych mólach dievčinám, ktoré boli vraj príliš vychudnuté. „Ženy, ktoré predvádzajú modely, by mali mať ideálne telo, ale viem, že to tak nie je. Modelka je pre mňa vešiak, ktorý by mal predať šaty. Ich váha a výzor boli preberané aj počas celého Fashion week v Londýne. Mali by pribrať, aby nezaujímali postavou divákov viac ako to, čo majú na sebe. K modelingu patria neodmysliteľne aj vizážisti a štylisti, ktorí by mali doplniť víziu návrhára. Mali by sa postarať o to, aby na móle a na modelke vyzeralo všetko čo najlepšie. Môže sa však stať, že celkový dojem pokazia. Aj preto si vždy pred prehliadkou s nimi sadnem na konzultáciu. Prehliadok som absolvovala veľa. Na strednej škole sme pripravovali všetko na kolene, no bolo to po prvý raz a bolo to veľmi vzrušujúce. Ako divák som absolvovala množstvo prehliadok na svetových mólach a naposledy som sa na jednej z nich podieľala aj v zákulisí. Je to drina do poslednej sekundy, no pre záverečný, možno minútový potlesk, keď vyjde návrhár na mólo, sa to oplatí.“
Mária chce dokončiť doktorandské štúdium, kde sa teoreticky venuje móde. Popritom sa počas zahraničných ciest venuje prácam na projektoch či svojej značke. „Chcem sa vrátiť domov, na Slovensko, kde som vyrástla. Ponúkať to, o čom si budem istá ja, i zákazníci, že je to dobré. Nezabúdam ani na rodinu, ktorá je dôležitá. Poznám návrhárov, ktorí na to akosi pozabudli a teraz zistili, že už je neskoro. Chcem sa tomu vyhnúť.“
Zatiaľ získava skúsenosti i ceny, a hoci má oboch už dosť, na všetko podstatné sa iba chystá. Možno to bude za rok, dva či tri, keď si náhodou pri odkladaní odevov na pranie všimnete nášivky značky „mayamay“ s„life care instruction“, ktorá nebude iba o „ošetrovaní odevu“, ale najmä o živote.
Podľa rozprávania Márie
Štranekovej pripravil
Milan Kováčik